Francúzsko 17. stor.- pol. 18. storočia
Francúzsko 17. stor.- pol. 18. storočia
Od roku 1589 vládol vo Francúzsku rod Bourbonovcov.
Henrich IV. Navarský – roku 1598 vydal
tzv. Nantský edikt, ktorý zaručoval náboženskú slobodu francúzskym protestantom – Hugenotom. (S dejinami Hugenotov sa spája rok 1572, kedy
sa odohrala tzv. Bartolomejská noc, keď väčšinu Hugenotov povraždili.) tento edikt zrušil roku 1685 Ľudovít XIV.
Kráľ Ľudovít
XIII. prestal zvolávať generálne stavy /parlament zložený z šľachty – meštianstva – duchovenstva, ktorý začal zvolávať v 14. storočí
Filip IV. Pekný/. Francúzsko bolo odteraz absolutistickou monarchiou. Ľudovítov minister a radca bol kardinál Richeliev.
Vláda
Ľudovíta XIV.: (Kráľa Slnko)
Ľudovít XIV. sa stal vládcom ako dieťa, vládol za neho jeho minister kardinál Mazarin a matka. Proti tomu
vystúpila opozícia - tzv. fronda. Ľudovít však hneď ako sa ujal vlády v štáte silne prehĺbil absolutizmus (“Štát som ja”). Moc v
štáte sa opierala o žoldnierske vojsko, byrokratický aparát, presadzovanie katolicizmu a tajnú políciu. V hospodárstve bol zavedený
merkantilizmus – štát rozhoduje o výrobe, najviac sa musí vyvážať a najmenej dovážať = protekcionalistická politika. Podporovala sa
výstavba manufaktúr, ktoré vyvážali hl. luxusný tovar, víno, poľnohospodárske produkty. Roku 1666 založil akadémiu vied. Za jeho vlády
nastal i rozvoj umenia, kultúry, architektúry (postavené bolo nové obrovské veľkolepé sídlo kráľa – Versailles (L. Bernini, J.H.Mansart) v
barokovom slohu.
Život panovníka bol preto veľmi nákladný. Ľudovít vyčerpal štátnu kasu, nepomohol ani merkantilizmus. Malo to
dopad na poddaných. Vo Francúzsku bolo veľmi veľa poddaných roľníkov a len málo ľudí sa zamestnávalo v továrňach alebo tvorilo
buržoáziu.
V rokoch 1667-1678 viedol Ľudovít devolučné vojny o územie Belgicka. V rokoch 1701 - 1714 bojoval vo vojne o španielske
dedičstvo.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta