Francúzsko 17. stor.- pol. 18. storočia

Francúzsko 17. stor.- pol. 18. storočia

Od roku 1589 vládol vo Francúzsku rod Bourbonovcov.
Henrich IV. Navarský – roku 1598 vydal tzv. Nantský edikt, ktorý zaručoval náboženskú slobodu francúzskym protestantom – Hugenotom. (S dejinami Hugenotov sa spája rok 1572, kedy sa odohrala tzv. Bartolomejská noc, keď väčšinu Hugenotov povraždili.) tento edikt zrušil roku 1685 Ľudovít XIV.

Kráľ Ľudovít XIII. prestal zvolávať generálne stavy /parlament zložený z šľachty – meštianstva – duchovenstva, ktorý začal zvolávať v 14. storočí Filip IV. Pekný/. Francúzsko bolo odteraz absolutistickou monarchiou. Ľudovítov minister a radca bol kardinál Richeliev.

Vláda Ľudovíta XIV.: (Kráľa Slnko)

Ľudovít XIV. sa stal vládcom ako dieťa, vládol za neho jeho minister kardinál Mazarin a matka. Proti tomu vystúpila opozícia – tzv. fronda. Ľudovít však hneď ako sa ujal vlády v štáte silne prehĺbil absolutizmus (“Štát som ja”). Moc v štáte sa opierala o žoldnierske vojsko, byrokratický aparát, presadzovanie katolicizmu a tajnú políciu. V hospodárstve bol zavedený merkantilizmus – štát rozhoduje o výrobe, najviac sa musí vyvážať a najmenej dovážať = protekcionalistická politika.

Podporovala sa výstavba manufaktúr, ktoré vyvážali hl. luxusný tovar, víno, poľnohospodárske produkty. Roku 1666 založil akadémiu vied. Za jeho vlády nastal i rozvoj umenia, kultúry, architektúry (postavené bolo nové obrovské veľkolepé sídlo kráľa – Versailles (L. Bernini, J.H.Mansart) v barokovom slohu.

Život panovníka bol preto veľmi nákladný. Ľudovít vyčerpal štátnu kasu, nepomohol ani merkantilizmus. Malo to dopad na poddaných. Vo Francúzsku bolo veľmi veľa poddaných roľníkov a len málo ľudí sa zamestnávalo v továrňach alebo tvorilo buržoáziu.

V rokoch 1667-1678 viedol Ľudovít devolučné vojny o územie Belgicka. V rokoch 1701 – 1714 bojoval vo vojne o španielske dedičstvo.