Rusko v 17.-18. storočí

Rusko v 17.-18. storočí

V 17. storočí bolo Rusko zaostalým agrárnym feudálnym štátom. V krajine bolo nevoľníctvo. Panovník mal absolutistickú moc, no tá bola slabá, lebo rozhodujúce postavenie mala šľachta – tzv. bojari. Vládol rod Romanovcov (1613-1917)

Roky 1689- 1725 boli roky vlády Petra I. Veľkého. Peter mal cieľ zreformovať štát. Inkognito preto cestoval po vyspelých štátoch záp. Európy, aby vedel zmodernizovať Rusko.

Kurssi venäjän rupla (RUB) – Venäjä

Peter bojoval na juhu s Turkami, avšak neúspešne. Úspešné boli jeho boje v severnej vojne (1700-1721). Rusko získalo prístup k Baltskému moru (Pobaltské štáty spravovali predtým Švédi). Roku 1703 založil nové hlavné mesto Ruska – St. Peterburg. Mesto malo výhodnú prístavnú polohu, bolo to bohaté mesto v barokovom slohu, avšak malo zlé prírodné podmienky (močiare, NS); Kvôli tomu sa hovorí, že bolo postavené na kostiach staviteľov, ktorí pri jeho stavbe zahynuli.

Kurz ruský rubeľ (RUB) – Rusko

Peter uskutočnil množstvo dôležitých hospodárskych reforiem. Zakladal manufaktúry. V nich však pracovali nevoľníci zadarmo a nie robotníci za mzdu, ako to bolo v západných krajinách. V Rusko bolo nevoľníctvo odstránené až 150 rokov potom! Peter I. vybudoval stálu armádu, vojenské loďstvo, zakladal množstvo škôl, založil akadémiu vied.

Vytvoril množstvo rôznych daní, niektoré boli až smiešne (daň z brady: Váženosť Rusov bola podľa starého zvyku určená dlhou bradou. Peter však v rámci modernizácie dal brady strihať alebo ich zdanil). Významná bola reforma moci v Rusku : Stará šľachta – bojari mala ponechané práva a nová šľachta – dvorani – zastávali verejné úrady. Za rôzne zásluhy mohli v štáte získať rôzne miesta i neurodzení. Peter zreformoval i cirkevnú hierarchiu, podporoval umenie...

Rusko sa stalo moderná veľmoc. Stále tu však bolo kruté zaobchádzanie s chudobnými nevoľníkmi.

Ďalšou kontroverznou absolutistickou panovníčkou Ruska bola Katarína II. (1762-1796)

Katarína bola nemecká šľachtičná Sofia, vydala sa za rus. cára Petra III., ktorého dala zabiť, aby sa dostala k moci. Bola osvietenkyňa, podporovala francúzskych filozofov (Voltaira); takýto typ vlády sa nazýval osvietenský absolutizmus. Vydala nový zákonník vlády a štátnej správy. V konečnom dôsledku tento zákonník však posilnil moc kráľa a šľachty, upevnil v štáte nevoľníctvo.

Ruský ľud sa preto vzbúril: v rokoch 1773-1774 sa odohralo Pugačovo povstanie, ktoré bolo potlačené. Katarína prikázala osídľovanie nových území – zakladanie dedín (viedol Potemkin; stavby dedín len “naoko” ). Získala východ Poľska pri jeho delení. Viedla vojny s Turkami, úspešne – získala prístup k Čiernemu moru. Z toho vyplýva územný rozmach Ruska.