„Výsledky“ druhej svetovej vojny
Charakter druhej svetovej vojny
Druhá svetová vojna bola svojím charakterom skutočne
svetovým vojnovým konfliktom. V porovnaní s prvou svetovou vojnou, ktorej operácie sa odohrávali hlavne na európskych bojiskách, sa počas
druhej svetovej vojny bojovalo v Európe, Afrike, Ázii a na všetkých svetových oceánoch. Stala sa tak najväčším a najhroznejším vojnovým
konfliktom v dejinách ľudstva, bez ohľadu na to, či porovnávame nasadenie množstva ľudských alebo materiálnych síl.
Vojny
sa priamo zúčastnilo 30 štátov. Plocha bojísk zaberala 22 miliónov km2 a bojových operácií sa zúčastnilo asi 110 miliónov
vojakov. Straty dosiahli približne 60 miliónov mŕtvych a 35 miliónov zranených.
Priame vojnové náklady sú odhadované na 950
miliárd dolárov a celkové vojnové škody na majetku ďalších 4 000 miliárd dolárov. O odhad kultúrnych a morálnych škôd sa doteraz nikto
nepokúsil.
Druhá svetová vojna sa odohrávala v období vysokého stupňa priemyselného a technologického rozvoja
spoločnosti. Z týchto dôvodov zohrávala priemyselná výroba a najmodernejšia vojenská technika ešte väčšiu úlohu ako vo vojne prvej.
Masová výroba motorov priniesla do vojny rozsiahle nasadenie tankových armád a leteckých zväzov, ktoré umožnili rýchle presuny frontov.
Výroba sa stupňovala a produkcia sa sústredila predovšetkým na vojnové potreby. V množstve krajín sa vojnové úsilie stalo totálnym, takže
fakticky celé hospodárstvo bolo zamerané na jediný cieľ, zásobovanie frontu.
Vojna a jej potreby urýchľovali
vedecký výskum a najnovšie technické a vedecké objavy sa priamo aplikovali do výzbroje armád. Išlo napríklad o radarový systém, raketovú
techniku a hlavne o atómový výskum a využitie atómovej bomby. Preto je do určitej miery možné konštatovanie, že o konečnom výsledku vojny
rozhodla aj ekonomická sila vojnových koalícií. Zatiaľ čo v roku 1941 bol pomer výroby medzi jednotlivými vojnuvedúcimi stranami ešte
približne rovnaký, v roku 1944, po úplnom zapojení ekonomiky USA do vojnovej produkcie, bola výroba Spojencov trojnásobne väčšia ako výroba
fašistov. Takáto situácia viedla, hlavne v Nemecku po stalingradskej porážke v roku 1943, k vyhláseniu tzv. totálnej mobilizácie a totálnej
vojny. V Nemecku dokázali zvýšiť zbrojnú produkciu trojnásobne a do nútených prác Tretej ríše bolo zapojených asi 8 miliónov
zahraničných robotníkov a zajatcov z koncentračných táborov.
Holokaust
Druhá svetová vojna bola
vojnou, ktorá priviedla ľudstvo na samý okraj celosvetovej katastrofy. Fašisti riadiaci sa svojou teóriou o poslaní „nadradenej rasy“ na
ovládnutie iných rás, chystali presídlenie a konečné vyhubenie celých národov „nižšej rasy“ (Endlosung). Za „podradené“ rasy boli
považovaní najmä židia, ale aj Rómovia a v neposlednom rade Slovania. Najväčších rozmerov však dosiahlo prenasledovanie, mučenie a
vraždenie židovského obyvateľstva.
Rasistická a antisemitská politika fašistov mala svoju propagandu, ktorá pomohla sfanatizovať
davy v niektorých štátoch. Vyhladzovaciu politiku voči židom, v civilizovanom svete označovanom holokaust, uskutočňovali fašisti nielen na
obyvateľstve, ale aj na celej okupovanej Európe. Nacisti zriadili vyhladzovacie koncentračné tábory, známe ako „továrne na smrť“. Medzi
najhroznejšie koncentračné tábory patrili: Osvienčim, Treblinka, Majdanek, Dachau, Mauthausen, Buchenwald atď. Vyhladzovacej
politike holokaustu padlo za obeť 6 miliónov židov v Európe.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta