„Výsledky“ druhej svetovej vojny

„Výsledky“ druhej svetovej vojny

Charakter druhej svetovej vojny

Druhá svetová vojna bola svojím charakterom skutočne svetovým vojnovým konfliktom. V porovnaní s prvou svetovou vojnou, ktorej operácie sa odohrávali hlavne na európskych bojiskách, sa počas druhej svetovej vojny bojovalo v Európe, Afrike, Ázii a na všetkých svetových oceánoch. Stala sa tak najväčším a najhroznejším vojnovým konfliktom v dejinách ľudstva, bez ohľadu na to, či porovnávame nasadenie množstva ľudských alebo materiálnych síl.

Vojny sa priamo zúčastnilo 30 štátov. Plocha bojísk zaberala 22 miliónov km2 a bojových operácií sa zúčastnilo asi 110 miliónov vojakov. Straty dosiahli približne 60 miliónov mŕtvych a 35 miliónov zranených.

Priame vojnové náklady sú odhadované na 950 miliárd dolárov a celkové vojnové škody na majetku ďalších 4 000 miliárd dolárov. O odhad kultúrnych a morálnych škôd sa doteraz nikto nepokúsil.

Druhá svetová vojna sa odohrávala v období vysokého stupňa priemyselného a technologického rozvoja spoločnosti. Z týchto dôvodov zohrávala priemyselná výroba a najmodernejšia vojenská technika ešte väčšiu úlohu ako vo vojne prvej. Masová výroba motorov priniesla do vojny rozsiahle nasadenie tankových armád a leteckých zväzov, ktoré umožnili rýchle presuny frontov. Výroba sa stupňovala a produkcia sa sústredila predovšetkým na vojnové potreby. V množstve krajín sa vojnové úsilie stalo totálnym, takže fakticky celé hospodárstvo bolo zamerané na jediný cieľ, zásobovanie frontu.

Vojna a jej potreby urýchľovali vedecký výskum a najnovšie technické a vedecké objavy sa priamo aplikovali do výzbroje armád. Išlo napríklad o radarový systém, raketovú techniku a hlavne o atómový výskum a využitie atómovej bomby. Preto je do určitej miery možné konštatovanie, že o konečnom výsledku vojny rozhodla aj ekonomická sila vojnových koalícií.

Zatiaľ čo v roku 1941 bol pomer výroby medzi jednotlivými vojnuvedúcimi stranami ešte približne rovnaký, v roku 1944, po úplnom zapojení ekonomiky USA do vojnovej produkcie, bola výroba Spojencov trojnásobne väčšia ako výroba fašistov. Takáto situácia viedla, hlavne v Nemecku po stalingradskej porážke v roku 1943, k vyhláseniu tzv. totálnej mobilizácie a totálnej vojny.

V Nemecku dokázali zvýšiť zbrojnú produkciu trojnásobne a do nútených prác Tretej ríše bolo zapojených asi 8 miliónov zahraničných robotníkov a zajatcov z koncentračných táborov.

Holokaust

Druhá svetová vojna bola vojnou, ktorá priviedla ľudstvo na samý okraj celosvetovej katastrofy. Fašisti riadiaci sa svojou teóriou o poslaní „nadradenej rasy“ na ovládnutie iných rás, chystali presídlenie a konečné vyhubenie celých národov „nižšej rasy“ (Endlosung). Za „podradené“ rasy boli považovaní najmä židia, ale aj Rómovia a v neposlednom rade Slovania. Najväčších rozmerov však dosiahlo prenasledovanie, mučenie a vraždenie židovského obyvateľstva.

Rasistická a antisemitská politika fašistov mala svoju propagandu, ktorá pomohla sfanatizovať davy v niektorých štátoch. Vyhladzovaciu politiku voči židom, v civilizovanom svete označovanom holokaust, uskutočňovali fašisti nielen na obyvateľstve, ale aj na celej okupovanej Európe. Nacisti zriadili vyhladzovacie koncentračné tábory, známe ako „továrne na smrť“. Medzi najhroznejšie koncentračné tábory patrili: Osvienčim, Treblinka, Majdanek, Dachau, Mauthausen, Buchenwald atď.

Vyhladzovacej politike holokaustu padlo za obeť 6 miliónov židov v Európe.