Bátoriovci

Bátoriovci

Báthory

Bátoriovci predstavujú uhorský šľachtický rod, ktorý vlastnil rozsiahle majetky v Uhorsku a Sedmohradsku. Rod patrí k starej uhorskej šľachte, kedže je historicky doložený už od roku 1250. Podľa legendy, jeden z prvých členov rodu Vita Gutkeled zabil draka, ktorý žil v močiaroch a lovil miestne obyvateľstvo. Vita ho zabil troma ranami kopie. Na oplátku za to dostal zámok. V erbe rodu sa tak nachádzajú tri dračie zuby. Najvýznamnejšie postavenie v strednej Európe dosiahol rod Báthory na konci 16. a začiatkom 17. storočia za Štefana Báthoryho a kniežat Gábora a Žigmunda. Zastávali významné administratívne a duchovné pozície. Štefan Báthory patril k najvýznamnejším poľským kráľom. Rod sa v priebehu 14. storočia rozdelil do viacerých vetiev.

Alžbeta Báthory (7. august 1560 – 21. august 1614)

Alžbeta bola dcérou Juraja Báthoriho a Anny Báthoriovej. Narodila s v roku 1560 v Nyirbátori. Jej detstvo bolo veľmi krátke, pretože už 8.5 1575 sa vo Vranove konala veľkolepá svadba. Syn Uhorského palatína František Nádasdy sa oženil s Alžbetou Báthoriovou. Obaja boli potomkami starých, slávnych a hlavne bohatých rodov. Manželstvo dohodli rodičia, najmä z majetkových dôvodov.

Alžbete a Františkovi sa narodilo 5 detí. Dcéry Anna, Katarína a Pavol sa dožili dospelosti, ale dcéra Uršula a syn Andrej zomreli už v útlom veku. Syn Pavol sa ako jeho otec stal vojakom a dcéry Anna a Katarína sa vydali do významných rodov. František Nádašdy trávil mnoho času na bojisku, pretože v tom čase bolo Kráľovské Uhorsku miestom vpádov Turkov. Starosť o roziahle majetky tak padla na plecia jeho ženy Alžbete. Alžbeta veľa cestovala medzi jednotlivými panstvami, aby dohliadla na ich chod. František Nádašdy zomrel v roku 1604.

Legenda o Alžbete Báthoriovej hovorí, že pri česaní si jej slúžka zastrihla do prsta a kvapka krvi kvapla na grofkinu dlaň. Grófka si všimla, že na tom mieste jej omladla pokožka a preto vyhľadala miestnu bylinkárku. Tá jej poradila kúpeľ v krvi mladých panien. A tak v roku 1610 obvinili grófku zo zavraždenia vyše 600 žien a dievčat surovým spôsobom, o čom vypovedalo 100 svedkov. Priamo pri čine ju na Čachtickom hrade prichytil palatín Juraj Turzo, ktorý ju prišiel zatknúť. Ešte v ten istý deň ju prikázal uväznit na priamo hrade. Troch pomocníkov Alžbety súd v Bytči odsúdil na smrť a hneď aj popravili.

Báthoričkin život skončil roku 1614 prirodzenou smrťou vo väzení v podzemí Čachtického hradu. Údajne bola 25. augusta 1614 pochovaná v krypte čachtického kostola, ale dodnes sa jej pozostatky nepodarilo objaviť.