Ludvík Svoboda

Ludvík Svoboda

- narodil sa 25. novembra 1895 v Hrozantíne. Bol to československý generál, politik a neskôr prezident. Počas 1. svetovej vojny bol v československých légiách v Rusku. Od roku 1922 bol dôstojníkom československej armády. Na počiatku nacistickej okupácie pôsobil v odbojovej organizácii Obrana národa. Po prepadnutí ZSSR nacistickým Nemeckom roku 1941 sa Svoboda stal veliteľom 1. československého samostatného praporu v Sovietskom zväze.
Do ČSSR sa Svoboda vrátil ako "nepolitický" minister národnej obrany a hrdina, ktorý nasadil svoj život v bojio ochranu štátu. Svoboda napísal s pomocou zamestnancov Vojenského historiského úradu v Prahe svoje memoáre, ktorých 1. vydanie vyšlo pod názvom "Z Buzuluku do Prahy" v roku 1960.

V období pražskej jari bol Svoboda 30.marca 1968 zvolený za prezidenta republiky. Do marca 1968 bol známy svojou miernou, nezáväznou podporou reformátorov. Získal aureolu človeka, ktorý odmietol vytvorenie kolaborantskej robotnícko-roľníckej vlády. Zachránil životy reformných vodcov unesených do ZSSR.

Jeho politika sa páčila skoro všetkým. Svoboda vykonával drsný tlak na reformných predstaviteľov (A.Dubček a i.) aby podpísali vyložene kapitulantský tzv. Moskovský protkol. Mal podiel na odstránení Alexandra Dubčeka z miesta 1. tajomníka ÚV KSČ a na presadení do tejto funkcie G. Husáka.

Od apríla 1974 nemohol pre zlý zdravotný stav vykonávať prezidentský úrad. Tvrdohlavo sa ho však odmietal vzdať. V máji 1975 dokonca musel byť prijatý zvláštny zákon, aby bol zbavený prezidentskej funkcie. L. Svoboda nakoniec rezignoval z postu prezidenta 29. mája 1975. Prezidentskú stoličku po ňom obsadil vždy ambiciózny Gustáv Husák, ktorý bol zvolený 29. mája 1975. Ludvík Svoboda zomrel  20. septembra 1979 v Prahe.