7. Ústava prvej ČSR
7. Ústava prvej ČSR
Jednou z najdôležitejších úloh, na ktorú sa sústredilo Revolučné Národné zhromaždenie (jednokomorové)
v rokoch 1918-1920, bolo prijatie ústavy. Ústava bola prijatá po dvoch predbežných ústavách z 1918, 1919. Právni experti ju vypracovali
podľa vzoru francúzskej, belgickej, weimarskej ústavy a ústavy USA. Ústava zakotvila unitárnu formu štátu.
Ústavná listina
ČSR sa skladala z úvodného vyhlásenia, uvádzacieho zákona, 10 článkov, 6 hláv a 134 paragrafov.
1.hlava: zakotvovala jednotnosť, Prahu
ako hlavné mesto a farby republiky.
2. hlava: je predovšetkým o zákonodarnej moci, ktorú vykonával dvojkomorový parlament(skladal sa z
poslaneckej snemovne a senátu).
3.hlava: bola v nej upravená vládna a výkonná moc.
4.hlava: moc sudcovská.
5.hlava:práva a
slobody, povinnosti občanov...
6.hlava: zaoberá sa ochranou národnostných, náboženských a rasových menšín.
Podľa ústavy bolo
Česko-slovensko republikou na čele s prezidentom, ktorého volil parlament. Hovorila o parlamentnej zastupiteľskej demokracii, ktorá
sa odvoláva na suverenitu ľudu. Ďalej sa v nej hovorilo o štátnom občianstve, o právach občanov. Rozdeľovala štátnu moc na výkonnú
(vláda), zákonodarnú (Národné zhromaždenie) a sudcovskú. Parlament skladajúci a z dvoch komôr (poslanecká snemovňa a senát) bol
volený vo všeobecných, priamych a tajných, rovných voľbách. Senát bol konzervatívnejší a mal mierniť revolučnosť snemovne. Do
snemovne sa mohlo voliť od 18 rokov, do senátu od 26 rokov.
Pasívne volebné právo do snemovne bolo od 30 rokov a do
senátu od 45 rokov a na prezidenta od 35 rokov. Funkčne obdobie snemovne bolo 6 rokov, senátu 8 rokov, ale v praxi sa to
nedodržiavalo a voľby sa konali rovnako. Parlamentné voľby sa konali 1920, 1925, 1929, 1935 a 1938 komunálne voľby. Snemovňa bola
v praktickom živote nadriadená senátu, zasadali oddelene, spolu len pri voľbe prezidenta. Snemovňa mala 300 poslancov a senát 150. Aby
bola snemovňa uznášania schopná musela byť prítomná 1/3 poslancov. Prezident bol volený na 7 rokov, mohol byť zvolený len dvakrát
(okrem Masaryka). Prezident bol hlavou štátu a mal veľké právomoci. Udeľoval amnestie a mal právo suspenzívneho veta (mohol vracať
zákony Národnému zhromaždeniu s pripomienkami). Ak sa niečo vzťahovalo k ministerstvu, bol na to potrebný aj podpis rezortného ministra.
Prezident vymenúval vládu a sudcov. Vláda bola kolektívny orgán, počet ministerstiev nebol stanovený (Slováci napr. ministerstvo
unifikácie).
Vlády boli prechodné- úradnícke a koaličné s nadpolovičnou väčšinou. Za čas existencie ČSR
bolo 15 koaličných a 3 úradnícke vlády. Členovia vlády usporadúvali interné porady, kde sa schádzalo mocenské centrum, ktoré tvorila
vládna 5- ka, 3-ka členov vlády, ktorí boli tou skutočnou vládou. Zaujímavosťou bolo, že rečníci nemohli prejavy čítať, ale museli
ich ovládať spamäti, čím sa rečníctvu dostalo zadosť. Nezávislí kandidáti sa mohli zúčastniť len obecných volieb, nie do
parlamentu. Volebný systém parlamentu bol nadpolovičná väčšina strany- teda proporčný volebný systém. (Uh.- väčšinový). Voliči
dostávali lístky strán (15). Kampane sa konali štvrť roka vopred, ohlasovali ich tzv. trúbafóny. Politická orientácia závisela od
sociálneho postavenia, národnosti, konfesije a kultúrnej úrovne. V decembri 1920- vznik tzv. päťky- mimoústavný faktický orgán- zbor
lídrov najdôležitejších politických strán bez ohľadu na ich príslušnosť v opozícii či koalícii. Cieľom bola koordinácia činnosti
najdôležitejších polit. strán. Ústava zaručovala nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, právo zhromažďovania, zásadu slobody
svedomia a náboženského vierovyznania, dovoľovala verejné bohoslužby všetkým vierovyznaniam.
RNZ prijalo ústavu 29.
februára 1920 aklamáciou a prvé parlamentné voľby sa konali v apríli 1920. Súčasťou ústavy bola dohoda zo Saint Germain
(ČSR má chrániť národnostné menšiny na svojom území, pod ochranou OSN) a jazykový zákon, ktorý stanovil používanie materinského
jazyka v styku s úradmi. Ústava deklarovala národ „československý“. Za štátny oficiálny jazyk bol ustanovený „jazyk
československý“. Keďže ten nejestvoval, v českých krajinách sa úradovalo po česky a na Slovensku spravidla po slovensky. Jazykový
zákon sa uplatňoval až do 1938. Rozlišovali sa národnostné menšiny a jazykové menšiny. Ústava platila až do 1948. Súčasná česká
ústava je postavená ne ej základoch.
Po celý čas jestvovania prvej republiky nebola oficiálne uznaná existencia
Slovákov. Slováci požadovali aby českí politici, ktorí podpísali Pittsburskú dohodu z roku 1918 splnili aspoň prísľub autonómie
Slovenska. Prvý takýto návrh predložili Ferdinand Juriga a Ľudovít Labaj. Návrh Vojtecha Tuku smeroval k vytvoreniu Česko-slovenskej
zväzovej republiky.(2 suverénne štáty) Vládne strany neboli schopné vymaniť sa z čechoslovakizmu a uznať Slovákov za samostatný národ.
Zápas s čechoslovakistami viedla najmä HSĽS. Andrej Hlinka s Martinom Rázusom požadovali včleniť Pittsburskú dohodu do Ústavy ČSR.
Česká strana nemala pre toto pochopenie a označila to za rozbíjanie jednoty československého štátu a národa. Slovenské požiadavky
predstavuje Žilinská dohoda zo 6.10.1938, ktorú podpísali zástupcovia HSĽS s predstaviteľmi agrárnej, národnej, sociálnodemokratickej a
iných strán.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta