7. Ústava prvej ČSR

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča babuska (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 12.05.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 708 slov
Počet zobrazení: 942
Tlačení: 64
Uložení: 69

7. Ústava prvej ČSR

Jednou z najdôležitejších úloh, na ktorú sa sústredilo Revolučné Národné zhromaždenie (jednokomorové) v rokoch 1918-1920, bolo prijatie ústavy.  Ústava bola prijatá po dvoch predbežných ústavách z 1918, 1919. Právni experti ju vypracovali podľa vzoru francúzskej, belgickej, weimarskej ústavy a ústavy USA. Ústava zakotvila unitárnu formu štátu.

Ústavná listina ČSR sa skladala z úvodného vyhlásenia, uvádzacieho zákona, 10 článkov, 6 hláv a 134 paragrafov.

1.hlava: zakotvovala jednotnosť, Prahu ako hlavné mesto a farby republiky.
2. hlava: je predovšetkým o zákonodarnej moci, ktorú vykonával dvojkomorový parlament(skladal sa z poslaneckej snemovne a senátu).
3.hlava: bola v nej upravená vládna a výkonná moc.
4.hlava: moc sudcovská.
5.hlava:práva a slobody, povinnosti občanov...
6.hlava: zaoberá sa ochranou národnostných, náboženských a rasových menšín.
Podľa ústavy bolo Česko-slovensko republikou na čele s prezidentom, ktorého volil parlament. Hovorila o parlamentnej zastupiteľskej demokracii, ktorá sa odvoláva na suverenitu ľudu. Ďalej sa v nej hovorilo o štátnom občianstve, o právach občanov. Rozdeľovala štátnu moc na výkonnú (vláda), zákonodarnú (Národné zhromaždenie) a sudcovskú.  Parlament skladajúci a z dvoch komôr (poslanecká snemovňa a senát) bol volený vo všeobecných, priamych a tajných, rovných voľbách. Senát bol konzervatívnejší a mal mierniť revolučnosť snemovne. Do snemovne sa mohlo voliť od 18 rokov, do senátu od 26 rokov.

Pasívne volebné právo do snemovne bolo od 30 rokov a do senátu od 45 rokov a na prezidenta od 35 rokov. Funkčne obdobie snemovne bolo 6 rokov, senátu 8 rokov, ale v praxi sa to nedodržiavalo a voľby sa konali rovnako. Parlamentné voľby sa konali 1920, 1925, 1929, 1935 a 1938 komunálne voľby.  Snemovňa bola v praktickom živote nadriadená senátu, zasadali oddelene, spolu len pri voľbe prezidenta. Snemovňa mala 300 poslancov a senát 150.  Aby bola snemovňa uznášania schopná musela byť prítomná 1/3 poslancov. Prezident bol volený  na 7 rokov, mohol byť zvolený len dvakrát (okrem Masaryka).  Prezident bol hlavou štátu a mal veľké právomoci. Udeľoval amnestie a  mal právo suspenzívneho veta (mohol vracať zákony Národnému zhromaždeniu s pripomienkami). Ak sa niečo vzťahovalo k ministerstvu, bol na to potrebný aj podpis rezortného ministra. Prezident vymenúval vládu a sudcov. Vláda bola kolektívny orgán, počet ministerstiev nebol stanovený (Slováci napr. ministerstvo unifikácie).

Vlády boli prechodné- úradnícke a koaličné s nadpolovičnou väčšinou. Za čas existencie ČSR bolo 15 koaličných a 3 úradnícke vlády. Členovia vlády usporadúvali interné porady, kde sa schádzalo mocenské centrum, ktoré  tvorila vládna 5- ka, 3-ka členov vlády, ktorí boli tou skutočnou vládou. Zaujímavosťou bolo, že rečníci nemohli prejavy čítať, ale museli ich ovládať spamäti, čím sa rečníctvu dostalo zadosť. Nezávislí kandidáti sa mohli zúčastniť len obecných volieb, nie do parlamentu. Volebný systém parlamentu bol nadpolovičná väčšina strany- teda proporčný volebný systém. (Uh.- väčšinový). Voliči dostávali lístky strán (15). Kampane sa konali štvrť roka vopred, ohlasovali ich tzv. trúbafóny. Politická orientácia závisela od sociálneho postavenia, národnosti, konfesije a kultúrnej úrovne. V decembri  1920- vznik tzv. päťky- mimoústavný faktický orgán- zbor lídrov najdôležitejších politických strán bez ohľadu na ich príslušnosť v opozícii či koalícii. Cieľom bola koordinácia činnosti najdôležitejších polit. strán. Ústava zaručovala nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, právo zhromažďovania, zásadu slobody svedomia a náboženského vierovyznania, dovoľovala verejné bohoslužby všetkým vierovyznaniam.

RNZ prijalo ústavu 29. februára 1920 aklamáciou  a prvé parlamentné voľby sa konali v apríli 1920.  Súčasťou ústavy bola dohoda zo Saint Germain (ČSR má chrániť národnostné menšiny na svojom území, pod ochranou OSN) a jazykový zákon, ktorý stanovil používanie materinského jazyka v styku s úradmi.  Ústava deklarovala národ „československý“. Za štátny oficiálny jazyk bol ustanovený „jazyk československý“. Keďže ten nejestvoval, v českých krajinách sa úradovalo po česky a na Slovensku spravidla po slovensky. Jazykový zákon sa uplatňoval až do 1938.  Rozlišovali sa národnostné menšiny a jazykové menšiny. Ústava platila až do 1948. Súčasná česká ústava je postavená ne ej základoch.

Po celý čas jestvovania prvej republiky nebola oficiálne uznaná existencia Slovákov. Slováci požadovali aby českí politici, ktorí podpísali Pittsburskú dohodu z roku 1918 splnili aspoň prísľub autonómie Slovenska. Prvý takýto návrh predložili Ferdinand Juriga a Ľudovít Labaj. Návrh Vojtecha Tuku smeroval k vytvoreniu Česko-slovenskej zväzovej republiky.(2 suverénne štáty) Vládne strany neboli schopné vymaniť sa z čechoslovakizmu a uznať Slovákov za samostatný národ. Zápas s čechoslovakistami viedla najmä HSĽS. Andrej Hlinka s Martinom Rázusom požadovali včleniť Pittsburskú dohodu do Ústavy ČSR. Česká strana nemala pre toto pochopenie a označila to za rozbíjanie jednoty československého štátu a národa. Slovenské požiadavky predstavuje Žilinská dohoda zo 6.10.1938, ktorú podpísali zástupcovia HSĽS s predstaviteľmi agrárnej, národnej, sociálnodemokratickej a iných strán.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Dejiny Slovenska 20. storočie (Vypracované otázky na skúšku)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.014