7. Ústava prvej ČSR
Autor: babuska
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 12.05.2016
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 708 slov
Počet zobrazení: 2 716
Počet zobrazení: 2 716
Tlačení: 185
Uložení: 204
Uložení: 204
7. Ústava prvej ČSR
Jednou z najdôležitejších úloh, na ktorú sa sústredilo Revolučné Národné zhromaždenie (jednokomorové) v rokoch 1918-1920, bolo prijatie ústavy. Ústava bola prijatá po dvoch predbežných ústavách z 1918, 1919. Právni experti ju vypracovali podľa vzoru francúzskej, belgickej, weimarskej ústavy a ústavy USA. Ústava zakotvila unitárnu formu štátu.Ústavná listina ČSR sa skladala z úvodného vyhlásenia, uvádzacieho zákona, 10 článkov, 6 hláv a 134 paragrafov.
1.hlava: zakotvovala jednotnosť, Prahu ako hlavné mesto a farby republiky.2. hlava: je predovšetkým o zákonodarnej moci, ktorú vykonával dvojkomorový parlament(skladal sa z poslaneckej snemovne a senátu).
3.hlava: bola v nej upravená vládna a výkonná moc.
4.hlava: moc sudcovská.
5.hlava:práva a slobody, povinnosti občanov...
6.hlava: zaoberá sa ochranou národnostných, náboženských a rasových menšín.
Podľa ústavy bolo Česko-slovensko republikou na čele s prezidentom, ktorého volil parlament. Hovorila o parlamentnej zastupiteľskej demokracii, ktorá sa odvoláva na suverenitu ľudu. Ďalej sa v nej hovorilo o štátnom občianstve, o právach občanov. Rozdeľovala štátnu moc na výkonnú (vláda), zákonodarnú (Národné zhromaždenie) a sudcovskú. Parlament skladajúci a z dvoch komôr (poslanecká snemovňa a senát) bol volený vo všeobecných, priamych a tajných, rovných voľbách. Senát bol konzervatívnejší a mal mierniť revolučnosť snemovne. Do snemovne sa mohlo voliť od 18 rokov, do senátu od 26 rokov.
Vlády boli prechodné- úradnícke a koaličné s nadpolovičnou väčšinou. Za čas existencie ČSR bolo 15 koaličných a 3 úradnícke vlády. Členovia vlády usporadúvali interné porady, kde sa schádzalo mocenské centrum, ktoré tvorila vládna 5- ka, 3-ka členov vlády, ktorí boli tou skutočnou vládou. Zaujímavosťou bolo, že rečníci nemohli prejavy čítať, ale museli ich ovládať spamäti, čím sa rečníctvu dostalo zadosť. Nezávislí kandidáti sa mohli zúčastniť len obecných volieb, nie do parlamentu. Volebný systém parlamentu bol nadpolovičná väčšina strany- teda proporčný volebný systém. (Uh.- väčšinový). Voliči dostávali lístky strán (15). Kampane sa konali štvrť roka vopred, ohlasovali ich tzv. trúbafóny. Politická orientácia závisela od sociálneho postavenia, národnosti, konfesije a kultúrnej úrovne. V decembri 1920- vznik tzv. päťky- mimoústavný faktický orgán- zbor lídrov najdôležitejších politických strán bez ohľadu na ich príslušnosť v opozícii či koalícii. Cieľom bola koordinácia činnosti najdôležitejších polit. strán. Ústava zaručovala nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, právo zhromažďovania, zásadu slobody svedomia a náboženského vierovyznania, dovoľovala verejné bohoslužby všetkým vierovyznaniam.
RNZ prijalo ústavu 29. februára 1920 aklamáciou a prvé parlamentné voľby sa konali v apríli 1920. Súčasťou ústavy bola dohoda zo Saint Germain (ČSR má chrániť národnostné menšiny na svojom území, pod ochranou OSN) a jazykový zákon, ktorý stanovil používanie materinského jazyka v styku s úradmi. Ústava deklarovala národ „československý“. Za štátny oficiálny jazyk bol ustanovený „jazyk československý“. Keďže ten nejestvoval, v českých krajinách sa úradovalo po česky a na Slovensku spravidla po slovensky. Jazykový zákon sa uplatňoval až do 1938. Rozlišovali sa národnostné menšiny a jazykové menšiny. Ústava platila až do 1948. Súčasná česká ústava je postavená ne ej základoch.
Po celý čas jestvovania prvej republiky nebola oficiálne uznaná existencia Slovákov. Slováci požadovali aby českí politici, ktorí podpísali Pittsburskú dohodu z roku 1918 splnili aspoň prísľub autonómie Slovenska. Prvý takýto návrh predložili Ferdinand Juriga a Ľudovít Labaj. Návrh Vojtecha Tuku smeroval k vytvoreniu Česko-slovenskej zväzovej republiky.(2 suverénne štáty) Vládne strany neboli schopné vymaniť sa z čechoslovakizmu a uznať Slovákov za samostatný národ. Zápas s čechoslovakistami viedla najmä HSĽS. Andrej Hlinka s Martinom Rázusom požadovali včleniť Pittsburskú dohodu do Ústavy ČSR. Česká strana nemala pre toto pochopenie a označila to za rozbíjanie jednoty československého štátu a národa. Slovenské požiadavky predstavuje Žilinská dohoda zo 6.10.1938, ktorú podpísali zástupcovia HSĽS s predstaviteľmi agrárnej, národnej, sociálnodemokratickej a iných strán.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Ústava SR – Základný zákon štátu | Maturita | 1 503 slov | |
Význam Ústavy Slovenskej republiky | Učebné poznámky | 153 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#ústavné právo v ČSR v rokoch 1918-1938Dejiny Slovenska 20. storočie (Vypracované otázky na skúšku)
Diskusia: 7. Ústava prvej ČSR
Pridať nový komentárVygenerované za 0.033 s.