12. Politické strany na Slovensku a ČSR 1918 – 1938

12. Politické strany na Slovensku a ČSR 1918 – 1938

ČSR - štát strán zákonom nebolo definované čo je politická strana, preto mali politické strany neobmedzené práva a žiadne povinnosti. Stali problémom demokracie v ČSR. Existovali  2 názory na demokraciu a politické strany. A. Švehla tvrdil, že demokracia znamená veľa politických strán. T.G. Masaryk opačne, že príliš veľa strán znefunkčňuje demokraciu. Po nástupe Hitlera sa prijíma tento názor.
Politický systém – do volieb viazaná kandidátna listina, asi 20 tis. hlasov v 1 okresku na zvolenie 1 poslanca. Predseda vlády Jan Malypetr (agrárnik) presadzuje zmocňovací zákon – vláda má právo rozhodovať bez parlamentu (v tom čase nefunkčný, parlament sa môže vyjadriť či súhlasí).

Politické strany sa vytvárali na základe ideológie, na základe toho záujmy akej skupiny zastávali – etnicky, národne, nábožensky, stav – agrárnici. Podľa toho existovali strany pravicové, ľavicové, strany stredu, ďalej strany lojálne k štátu a strany nelojálne štátu, ďalej to boli buď vládne strany alebo opozičné (často nelojálne), ďalej strany s celoštátnou pôsobnosťou alebo regionálne strany (národ. aspekt).

Vládne strany – tzv. koaličná päťka (neskôr sedmička, osmička), obmedzovanie demokracie, päťka rozhodovala o všetkom skôr ako parlament. Poslanci boli úplne viazaní poslušnosťou svojej materskej strane (nezávislí neexistovali).
AGRÁRNA STRANA (Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu)
- pravicové prúdy a skupiny - noviny Napravo, denník Venkov, na Slovensku Slovenský denník. Reprezentantmi agrárnej strany boli ANTONÍN ŠVEHLA, JAN MALYPETR, MILAN HODŽA. Opierali sa o stav stredných roľníkov. V rokoch 1918/19 prebehla pozemková reforma. Štátny úrad dával prídely zo skonfiškovanej pôdy šľachty, tento úrad zastávala agrárna strana a takto i získavala svojich priaznivcov. Boli stranou smerujúcou k reformizmu. Programom strany bol agrarizmus, agrárna demokracia - roľníci sú stav, ktorý je zárukou stability v štáte (do protikladu s ideológiu liberálnej  demokracie, ktorá sa orientuje na mesto). Podľa agrárnikov mesto je nestabilné a plodí sociálne nerovnosti a stavia proti sebe sociálne skupiny. Existoval pokus o internacionalizáciu agrárneho hnutia tzv. Zelená internacionála – stretávanie mládeže, na Slovensku sa opierali o družstevníctvo (na základe výhodnosti). Agrárna strana bola celoštátnou stranou a opierala sa o ideológiu česko-slovenského národa. Mali vlastný dorast, politické organizácie, aj ozbrojené – Selská jízda/Sedliacka jazda. Potreby Slovenska chceli uspokojiť na úrovni regiónu.
Revue Zem – zemisti – Lednár, Petrovič, Lettrich, Ursíny.

SOCIÁLNA DEMOKRACIA (Česko-slovenská strana sociálno-demokratická)

Medzi predstaviteľov strany patrili HUSÁR, HAMPL, SOUKUP, HADRMAN,  a na Slovensku napr. DÉRER. Strana dávala veľké sľuby v sociálnych oblastiach, ale zaznamenala rýchly pád a premenila sa potom na nie veľmi významnú stranu. Jej programom bolo poštátnenie výrobných prostriedkov zákonodarnou cestou, poštátnenie priemyslu, ale neboli úplne proti súkromnému vlastníctvu. Opierali sa o vzdelaných robotníkov. Vydávali denník Právo lidu/ Robotnícke noviny. V decembri 1920 sa od nich odštiepila Komunistická strana. Švehla podporoval vznik KSČ, aby oslabil sociálnych demokratov. Sociálna demokracia bola v takmer všetkých vládach, okrem „panskej“ koalície 1927/29. Organizovali telovýchovné jednoty. Opierali sa o ideológiu česko-slovenského národa a centralizmus.

ČESKOSLOVENSKÁ STRANA LIDOVÁ

Najväčšiu podporu mali na Morave, kde sa opierali o českých katolíkov. Strana presadzovala kresťanské sociálne učenie (odlišnosť medzi Slovenskou ľudovou stranou – dodržiavať pápežské encykliky a nájsť tretiu cestu). ČsSL obetovala sociálne učenie – monsiňor Šrámek viedol  prispôsobivú politiku, ktorá vyplývala z komplexu českých katolíkov (nechceli ich nikdy do vlády, lebo ich označovali za nespoľahlivý element). Klub bol najprv spoločný so slovenskými ľudákmi, potom sa rozišli, pretože nechceli uznať Slovákov za národ. 1925 vytvoril Šrámek filiálku tejto strany na Slovensku, na jej čele stál Mičura. Vydávali denník Lidová demokracie/ Ľudové noviny.

ČESKOSLOVENSKÁ STRANA NÁRODNO-SOCIALISTICKÁ

Strana vychádzala z českej tradície, český národ ako nositeľ pokroku a myšlienok. Združovali úradníkov, štátnych zamestnancov a učiteľov. Reprezentantmi strany boli napr. VÁCLAV KLOPÁČ, BENEŠ, filiálka na Slovensku HRUŠOVSKÝ.
Živnostenská strana
Živnostenská strana bola najslabšou stranou z päťky. Bola to stredostavovská strana orientovaná na živnostníkov. Programom boli daňové reformy a úľavy. Reprezentantom bol napr.  JAN LIŠKA.

ČESKOSLOVENSKÁ STRANA NÁRODNO-DEMOKRATICKÁ

Predstaviteľom bol KRAMÁŘ. Strana bola orientovaná na Rusko, ale nie na komunistických princípoch. Hlásali konzervatívny nacionalizmus českého razenia. Nepodporovali autonómiu Slovenska. Strana sa neuzatvárala ani pred nacionalizmom menšín.
 

Politické strany na Slovensku:

Politické strany na Slovensku sa začali  vytvárať od decembra 1918. Nadväzovali na tradíciu predvojnových politických hnutí, spolkov, združení.
Sociálni demokrati
V decembri 1918 sa vyčlenila slovenská časť členov  z pôvodne celouhorskej sociálnodemokratickej strany. V programoch sa zameriavala hlavne na riešenie hospodársko-sociálnych problémov priemyselných robotníkov a stredných mestských vrstiev. Jej reprezentantmi boli: EMANUEL LEHOCKÝ, IVAN DÉRER, IVAN MARKOVIČ. Na Slovensku získala podstatnú podporu voličov iba v prvých voľbách. Napriek tomu bola takmer stále súčasťou vládnych koalícií.

Slovenská ľudová strana (SĽS)

Strana patrí do pravého politického spektra. Bola vytvorená cez uhorskú katolícku stranu. V decembri 1918 sa v Žiline zišli katolícky veriaci  a duchovenstvo, aby obnovili činnosť SĽS. Na jej čelo zvolili ANDREJA HLINKU. Rozhodujúci vplyv na činnosť strany malo duchovenstvo. SĽS sledovala zámery celoslovenského katolíckeho hnutia vedeného Vatikánom. V rokoch 1918 – 1921 spolupracovala s Československou  lidovou stranou, s ktorou išla spoločne aj do prvých parlamentných volieb. Od konca 1921 SĽS nastúpila zostrený protivládny kurz a do svojich programov zaradila na popredné miesto uskutočnenie Pittsburskej dohody, čiže autonómiu Slovenska a s tým spojené uznanie Slovákov a Čechov za dva samostatné národy. Masovú základňu si zabezpečila tým, že prijímala aj promaďarsky orientovaných obyvateľov. Tak sa medzi čelných funkcionárov SĽS dostal aj VOJTECH TUKA, ktorý formuloval významné politické dokumenty SĽS a pôsobil na čele redakcie jej ústredného denníka Slovák. Ďalšími predstaviteľmi sú JURIGA, TOMÁNEK. SĽS sa v polovici 20. rokov stala najmasovejšou politickou stranou, ktorá okrem dvoch krátkych období (1918-1921, 1927-1929) bola v opozícii. Opierala sa o robotníkov a roľníkov, nemala však finančné zázemie.  Prejavoval sa tu ružomberský lokálpatrijotizmus (tlač). Delila sa na umiernených a radikálov. Väčšiu podporu malo umiernené kňazské krídlo. Radikáli (TUKA, MACH) -  Rodobrana  - boli orientovaní na moderné talianske fašistické hnutie. Vznik rodobrany na ochranu zhromaždení strany a ich úlohou bolo tiež čakať, kedy dôjde k destabilizácii a aby boli vtedy na to pripravení. Po tom čo bol Tuka odsúdený za vojenskú zradu a špionáž (diskreditácia HSĽS), nahradil ho Alexander Mach – denník Slovenská Pravda. KAROL SIDOR – 1935 sa stal poslancom, bol protikomunisticky orientovaný a politicky sa orientoval aj na Poľsko (skôr ako výstraha pre Prahu).

KOMUNISTICKÁ STRANA  

V 1921 sa od sociálno-demokratickej strany odpojil radikálnejší ľavicový smer a vzniká Komunistická strana. Bola súčasťou medzinárodne organizovaného hnutia tzv. Tretej internacionály so sídlom v Moskve. Patrila medzi celoštátne strany  s ústredným vedením v Prahe, ktoré sa stabilne zaradili do protivládnych strán (v opozícii až do 1938).  Získala si priaznivcov najmä medzi poľnohospodárskymi robotníkmi na južnom Slovensku. Propagovali radikálnu zmenu politického systému revolučným prevratom a zrušením súkromného vlastníctva. Chceli beztriednu spoločnosť a diktatúru proletariátu.  Július Verčík vo Vrútkach spropagoval slovenskú otázku u boľševikov. GOTTVALD – leták Vypracte Slovensko od českej buržoázie. Od 1929 nastáva boľševizácia a na čelo strany sa dostáva Klement Gotvald. Reprezentatmi boli VILIAM ŠIROKÝ, BACILEK, JAN OSOHA, ŠMERAL, JÍLEK. Na Slovensku nemal komunizmus široké pole pôsobnosti, vplyvy zvonku.

AGRÁRNA STRANA

Na čele stáli významné osobnosti ako MILAN HODŽA, VAVRO ŠROBÁR. Tento politický smer sa v roku 1922 zapojil do celoštátnej Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu. Na rozdiel od sociálnych demokratov si uchovali  určitú samostatnosť, najmä vďaka sieti Slovenských roľníckych jednôt. Oporu mali vo všetkých vrstvách poľnohospodárov  aj u mladej inteligencie. Boli druhou najpopulárnejšou stranou na Slovensku. Jej predstavitelia mali dôležité funkcie aj v správnych a hospodárskych orgánoch Slovenska.

SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA

SNS bola strana, ktorá zostala samostatná, s pôsobnosťou iba na Slovensku (Martin a okolie). Mala autonomistický program. Sústreďovala sa v nej najmä časť evanjelickej inteligencie a stredných mestských vrstiev. Navonok vystupovali ako nie konfesionálne vyhranení. SNS nemala širokú základňu, preto sa v predvolebných kampaniach zvyčajne spájala s nejakou inou stranou. Vo voľbách 1920 sa spojili s agrárnikmi, ale neúspešne. Ich spolupráca s ľudákmi bola chabá.  Vydávali Národnie noviny. Spočiatku bol jej predsedom známy predvojnový právnik EMIL STODOLA, ktorého v polovici 20. rokov vystriedal JURAJ JANOŠKA ml. a napokon v 30. rokoch evanjelický farár a spisovateľ MARTIN RÁZUS. Medzi predstaviteľov patrí aj katolícky kňaz Anton Kopánek.

Menšinové strany

Najpočetnejšou menšinou v ČSR bola nemecká menšina. Menšinové strany sa môžu rozdeliť  na aktivistické (podporujú politiku vlády) a nelojálne.
Nemecké strany:
Bund der Landindustrie
Deutsche christliche Partei – Zajicek, Spina, vďaka Hodžovi sa zúčastnili na vláde
Nemeckí sociálni demokrati
DNSAP – radikálna strana, ideológia nacizmu, spojenie s Nemeckom aj Rakúskom, 1933 bola zakázaná, potom bola obnovená ako Sudetonemecká strana na čele s Konradom Henleinom
Karpatonemecká strana – pôvodne bola utvorená ako aktivistická strana, vytvorila fúziu so Sudetonemeckou stranou, na čele  Franz Karmasin, ideológia nacizmu prichádza do Čiech

Maďarské strany:

Krajinská maďarská kresťansko-socialistická strana – bola najsilnejšou maďarskou stranou, vytvárala sa už v roku 1919, oporou jej boli katolícki maďarskí roľníci, na čele stál Jánoš Esterházy, aj vytvorenie autonómie Slovenska
Maďarská národná strana – obe tieto strany mali svoje ústredné orgány v Bratislave a Komárne, ale na ich činnosť mali v skutočnosti vplyv budapeštianske inštitúcie.
Rusínske strany (veľkú bázu mali komunisti):
Ruská národná strana (Rusíni ako súčasť ruského národa)
Ruská roľnícka strana
Ruská kresťansko-roľnícka strana
Ruský zemědělský sojus
Židovská strana
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/13656-12-politicke-strany-na-slovensku-a-csr-1918-1938/