12. Politické strany na Slovensku a ČSR 1918 – 1938
12. Politické strany na Slovensku a ČSR 1918 – 1938
ČSR - štát strán zákonom nebolo definované čo je politická strana, preto
mali politické strany neobmedzené práva a žiadne povinnosti. Stali problémom demokracie v ČSR. Existovali 2 názory na demokraciu
a politické strany. A. Švehla tvrdil, že demokracia znamená veľa politických strán. T.G. Masaryk opačne, že príliš veľa strán
znefunkčňuje demokraciu. Po nástupe Hitlera sa prijíma tento názor.
Politický systém – do volieb viazaná kandidátna listina, asi 20
tis. hlasov v 1 okresku na zvolenie 1 poslanca. Predseda vlády Jan Malypetr (agrárnik) presadzuje zmocňovací zákon – vláda má právo
rozhodovať bez parlamentu (v tom čase nefunkčný, parlament sa môže vyjadriť či súhlasí).
Politické strany sa vytvárali na
základe ideológie, na základe toho záujmy akej skupiny zastávali – etnicky, národne, nábožensky, stav – agrárnici. Podľa toho
existovali strany pravicové, ľavicové, strany stredu, ďalej strany lojálne k štátu a strany nelojálne štátu, ďalej to boli buď vládne
strany alebo opozičné (často nelojálne), ďalej strany s celoštátnou pôsobnosťou alebo regionálne strany (národ. aspekt).
Vládne strany – tzv. koaličná päťka (neskôr sedmička, osmička), obmedzovanie demokracie, päťka rozhodovala o všetkom skôr ako
parlament. Poslanci boli úplne viazaní poslušnosťou svojej materskej strane (nezávislí neexistovali).
AGRÁRNA STRANA (Republikánská
strana zemědělského a malorolnického lidu)
- pravicové prúdy a skupiny - noviny Napravo, denník Venkov, na Slovensku Slovenský
denník. Reprezentantmi agrárnej strany boli ANTONÍN ŠVEHLA, JAN MALYPETR, MILAN HODŽA. Opierali sa o stav stredných roľníkov. V rokoch
1918/19 prebehla pozemková reforma. Štátny úrad dával prídely zo skonfiškovanej pôdy šľachty, tento úrad zastávala agrárna strana
a takto i získavala svojich priaznivcov. Boli stranou smerujúcou k reformizmu. Programom strany bol agrarizmus, agrárna demokracia - roľníci
sú stav, ktorý je zárukou stability v štáte (do protikladu s ideológiu liberálnej demokracie, ktorá sa orientuje na mesto). Podľa
agrárnikov mesto je nestabilné a plodí sociálne nerovnosti a stavia proti sebe sociálne skupiny. Existoval pokus o internacionalizáciu
agrárneho hnutia tzv. Zelená internacionála – stretávanie mládeže, na Slovensku sa opierali o družstevníctvo (na základe výhodnosti).
Agrárna strana bola celoštátnou stranou a opierala sa o ideológiu česko-slovenského národa. Mali vlastný dorast, politické organizácie,
aj ozbrojené – Selská jízda/Sedliacka jazda. Potreby Slovenska chceli uspokojiť na úrovni regiónu.
Revue Zem – zemisti – Lednár,
Petrovič, Lettrich, Ursíny.
SOCIÁLNA DEMOKRACIA (Česko-slovenská strana sociálno-demokratická)
Medzi predstaviteľov
strany patrili HUSÁR, HAMPL, SOUKUP, HADRMAN, a na Slovensku napr. DÉRER. Strana dávala veľké sľuby v sociálnych oblastiach, ale
zaznamenala rýchly pád a premenila sa potom na nie veľmi významnú stranu. Jej programom bolo poštátnenie výrobných prostriedkov
zákonodarnou cestou, poštátnenie priemyslu, ale neboli úplne proti súkromnému vlastníctvu. Opierali sa o vzdelaných robotníkov. Vydávali
denník Právo lidu/ Robotnícke noviny. V decembri 1920 sa od nich odštiepila Komunistická strana. Švehla podporoval vznik KSČ, aby oslabil
sociálnych demokratov. Sociálna demokracia bola v takmer všetkých vládach, okrem „panskej“ koalície 1927/29. Organizovali telovýchovné
jednoty. Opierali sa o ideológiu česko-slovenského národa a centralizmus.
ČESKOSLOVENSKÁ STRANA LIDOVÁ
Najväčšiu
podporu mali na Morave, kde sa opierali o českých katolíkov. Strana presadzovala kresťanské sociálne učenie (odlišnosť medzi Slovenskou
ľudovou stranou – dodržiavať pápežské encykliky a nájsť tretiu cestu). ČsSL obetovala sociálne učenie – monsiňor Šrámek viedol
prispôsobivú politiku, ktorá vyplývala z komplexu českých katolíkov (nechceli ich nikdy do vlády, lebo ich označovali za nespoľahlivý
element). Klub bol najprv spoločný so slovenskými ľudákmi, potom sa rozišli, pretože nechceli uznať Slovákov za národ. 1925 vytvoril
Šrámek filiálku tejto strany na Slovensku, na jej čele stál Mičura. Vydávali denník Lidová demokracie/ Ľudové noviny.
ČESKOSLOVENSKÁ STRANA NÁRODNO-SOCIALISTICKÁ
Strana vychádzala z českej tradície, český národ ako nositeľ pokroku a myšlienok.
Združovali úradníkov, štátnych zamestnancov a učiteľov. Reprezentantmi strany boli napr. VÁCLAV KLOPÁČ, BENEŠ, filiálka na Slovensku
HRUŠOVSKÝ.
Živnostenská strana
Živnostenská strana bola najslabšou stranou z päťky. Bola to stredostavovská strana
orientovaná na živnostníkov. Programom boli daňové reformy a úľavy. Reprezentantom bol napr. JAN LIŠKA.
ČESKOSLOVENSKÁ
STRANA NÁRODNO-DEMOKRATICKÁ
Predstaviteľom bol KRAMÁŘ. Strana bola orientovaná na Rusko, ale nie na komunistických princípoch. Hlásali
konzervatívny nacionalizmus českého razenia. Nepodporovali autonómiu Slovenska. Strana sa neuzatvárala ani pred nacionalizmom menšín.
Politické strany na Slovensku:
Politické strany na Slovensku sa začali vytvárať od decembra 1918. Nadväzovali na tradíciu
predvojnových politických hnutí, spolkov, združení.
Sociálni demokrati
V decembri 1918 sa vyčlenila slovenská časť členov
z pôvodne celouhorskej sociálnodemokratickej strany. V programoch sa zameriavala hlavne na riešenie hospodársko-sociálnych problémov
priemyselných robotníkov a stredných mestských vrstiev. Jej reprezentantmi boli: EMANUEL LEHOCKÝ, IVAN DÉRER, IVAN MARKOVIČ. Na Slovensku
získala podstatnú podporu voličov iba v prvých voľbách. Napriek tomu bola takmer stále súčasťou vládnych koalícií.
Slovenská ľudová strana (SĽS)
Strana patrí do pravého politického spektra. Bola vytvorená cez uhorskú katolícku stranu. V decembri
1918 sa v Žiline zišli katolícky veriaci a duchovenstvo, aby obnovili činnosť SĽS. Na jej čelo zvolili ANDREJA HLINKU. Rozhodujúci vplyv
na činnosť strany malo duchovenstvo. SĽS sledovala zámery celoslovenského katolíckeho hnutia vedeného Vatikánom. V rokoch 1918 – 1921
spolupracovala s Československou lidovou stranou, s ktorou išla spoločne aj do prvých parlamentných volieb. Od konca 1921 SĽS nastúpila
zostrený protivládny kurz a do svojich programov zaradila na popredné miesto uskutočnenie Pittsburskej dohody, čiže autonómiu Slovenska
a s tým spojené uznanie Slovákov a Čechov za dva samostatné národy. Masovú základňu si zabezpečila tým, že prijímala aj promaďarsky
orientovaných obyvateľov. Tak sa medzi čelných funkcionárov SĽS dostal aj VOJTECH TUKA, ktorý formuloval významné politické dokumenty SĽS
a pôsobil na čele redakcie jej ústredného denníka Slovák. Ďalšími predstaviteľmi sú JURIGA, TOMÁNEK. SĽS sa v polovici 20. rokov
stala najmasovejšou politickou stranou, ktorá okrem dvoch krátkych období (1918-1921, 1927-1929) bola v opozícii. Opierala sa o robotníkov
a roľníkov, nemala však finančné zázemie. Prejavoval sa tu ružomberský lokálpatrijotizmus (tlač). Delila sa na umiernených
a radikálov. Väčšiu podporu malo umiernené kňazské krídlo. Radikáli (TUKA, MACH) - Rodobrana - boli orientovaní na moderné talianske
fašistické hnutie. Vznik rodobrany na ochranu zhromaždení strany a ich úlohou bolo tiež čakať, kedy dôjde k destabilizácii a aby boli
vtedy na to pripravení. Po tom čo bol Tuka odsúdený za vojenskú zradu a špionáž (diskreditácia HSĽS), nahradil ho Alexander Mach –
denník Slovenská Pravda. KAROL SIDOR – 1935 sa stal poslancom, bol protikomunisticky orientovaný a politicky sa orientoval aj na Poľsko
(skôr ako výstraha pre Prahu).
KOMUNISTICKÁ STRANA
V 1921 sa od sociálno-demokratickej strany odpojil radikálnejší
ľavicový smer a vzniká Komunistická strana. Bola súčasťou medzinárodne organizovaného hnutia tzv. Tretej internacionály so sídlom
v Moskve. Patrila medzi celoštátne strany s ústredným vedením v Prahe, ktoré sa stabilne zaradili do protivládnych strán (v opozícii
až do 1938). Získala si priaznivcov najmä medzi poľnohospodárskymi robotníkmi na južnom Slovensku. Propagovali radikálnu zmenu
politického systému revolučným prevratom a zrušením súkromného vlastníctva. Chceli beztriednu spoločnosť a diktatúru proletariátu.
Július Verčík vo Vrútkach spropagoval slovenskú otázku u boľševikov. GOTTVALD – leták Vypracte Slovensko od českej buržoázie. Od
1929 nastáva boľševizácia a na čelo strany sa dostáva Klement Gotvald. Reprezentatmi boli VILIAM ŠIROKÝ, BACILEK, JAN OSOHA, ŠMERAL,
JÍLEK. Na Slovensku nemal komunizmus široké pole pôsobnosti, vplyvy zvonku.
AGRÁRNA STRANA
Na čele stáli významné osobnosti
ako MILAN HODŽA, VAVRO ŠROBÁR. Tento politický smer sa v roku 1922 zapojil do celoštátnej Republikánskej strany poľnohospodárskeho
a maloroľníckeho ľudu. Na rozdiel od sociálnych demokratov si uchovali určitú samostatnosť, najmä vďaka sieti Slovenských roľníckych
jednôt. Oporu mali vo všetkých vrstvách poľnohospodárov aj u mladej inteligencie. Boli druhou najpopulárnejšou stranou na Slovensku. Jej
predstavitelia mali dôležité funkcie aj v správnych a hospodárskych orgánoch Slovenska.
SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA
SNS
bola strana, ktorá zostala samostatná, s pôsobnosťou iba na Slovensku (Martin a okolie). Mala autonomistický program. Sústreďovala sa v nej
najmä časť evanjelickej inteligencie a stredných mestských vrstiev. Navonok vystupovali ako nie konfesionálne vyhranení. SNS nemala širokú
základňu, preto sa v predvolebných kampaniach zvyčajne spájala s nejakou inou stranou. Vo voľbách 1920 sa spojili s agrárnikmi, ale
neúspešne. Ich spolupráca s ľudákmi bola chabá. Vydávali Národnie noviny. Spočiatku bol jej predsedom známy predvojnový právnik EMIL
STODOLA, ktorého v polovici 20. rokov vystriedal JURAJ JANOŠKA ml. a napokon v 30. rokoch evanjelický farár a spisovateľ MARTIN RÁZUS.
Medzi predstaviteľov patrí aj katolícky kňaz Anton Kopánek.
Menšinové strany
Najpočetnejšou menšinou
v ČSR bola nemecká menšina. Menšinové strany sa môžu rozdeliť na aktivistické (podporujú politiku vlády) a nelojálne.
Nemecké
strany:
Bund der Landindustrie
Deutsche christliche Partei – Zajicek, Spina, vďaka Hodžovi sa zúčastnili na vláde
Nemeckí
sociálni demokrati
DNSAP – radikálna strana, ideológia nacizmu, spojenie s Nemeckom aj Rakúskom, 1933 bola zakázaná, potom bola
obnovená ako Sudetonemecká strana na čele s Konradom Henleinom
Karpatonemecká strana – pôvodne bola utvorená ako aktivistická
strana, vytvorila fúziu so Sudetonemeckou stranou, na čele Franz Karmasin, ideológia nacizmu prichádza do Čiech
Maďarské
strany:
Krajinská maďarská kresťansko-socialistická strana – bola najsilnejšou maďarskou stranou, vytvárala sa už v roku 1919,
oporou jej boli katolícki maďarskí roľníci, na čele stál Jánoš Esterházy, aj vytvorenie autonómie Slovenska
Maďarská národná
strana – obe tieto strany mali svoje ústredné orgány v Bratislave a Komárne, ale na ich činnosť mali v skutočnosti vplyv budapeštianske
inštitúcie.
Rusínske strany (veľkú bázu mali komunisti):
Ruská národná strana (Rusíni ako súčasť ruského národa)
Ruská roľnícka strana
Ruská kresťansko-roľnícka strana
Ruský zemědělský sojus
Židovská strana
Zones.sk – Zóny pre každého študenta