nazývaný a Mahátmá (Veľký duch), bol indický mysliteľ a politik. Najvýznamnejšia postava indického národnooslobodeneckého hnutia proti britským kolonizátorom. Zakladateľ učenia nazývaného gándhizmus.
Gándhí bol tvorcom metód nenásilného odporu proti koloniálnej vláde, propagátorom rasovej a náboženskej rovnoprávnosti v Indii a čelnou postavou indického národného hnutia za nezávislosť. Východiskovým princípom jeho filozofie je stotožnenie Boha a pravdy. Jeho etické názory sa zakladali na džinistickom princípe (zákone lásky a zákone utrpenia) a na princípe brahmačar (nepripúšťa slabosti), aparigany (nezištnosti) atď.
1894 odišiel do Južnej Afriky
V tej dobe v Afrike fungovalo tzv. „zmluvné robotníctvo z Indie“ – robotníci z Indie prišli na 5 rokov ako zmluvní robotníci a po ich odpracovaní sa stali slobodnými občanmi Juhoafrického štátu. Slobodní Indovia boli predmetom rasovej diskriminácie. Stal sa obhajcom práv indických prisťahovalcov, písal do novín a bojoval proti rasizmu. Napriek prekážkam sa rýchlo dostal sa do vzdelanej spoločnosti.
Stal sa osobne obeťou rasového útoku. Nešlo o nič vážneho, ale táto skúsenosť v ňom vyvolala silné národné cítenie.
Neustále sa zaoberal otázkou viery. S ideou kresťanstva nesúhlasil. Študoval Korán ale i svetskejšie knihy. Začala sa prehlbovať jeho láska k hinduizmu.
Vrátil sa v roku 1896 a začal upozorňovať na pomery Indov v Južnej Afrike. Vzápätí dostal správu vyzývajúcu ho k urýchlenému návratu. Do Afriky sa vydal s celou rodinou. Gándhí sa stal nepriateľom vlády aj Indov v Afrike, ktorí očakávali ešte horšie zaobchádzanie. Dva parníky z Indie boli považované úradmi za inváziu do Natalu. Bolo im zakázané pristať so zámienkou, že v Indii v tej dobe vypukol mor. Po uplynutí karantény, kedy bolo zrejmé, že nik na palube nie je nakazený, začali úrady konať zúfalo a vyhrážali sa Indom zvrhnutím do mora, pokiaľ vystúpia na pobrežie. Tí sa však nedali zastrašiť a pod ochranou priateľa sa večer vylodil aj Gándhí. Krátko nato však bol spoznaný a prenasledovaný rozzúreným davom, ktorý ho dostihol a zbil temer do bezvedomia.
Povstanie Zuluov
Vypukla 1.svetová vojna,ako v minulosti chcel Gándhí zlepšiť postavenie Indov priamo v Anglicku tým, že sa študenti a indickí prisťahovalci podporia Britániu. Tentoraz bol však nesúhlas s Gándhím väčší. on však trval na svojom a svoj postoj sa mu podarilo presadiť. Indovia opäť Impériu pomáhali a Gándhí bol v očiach Anglicka počas tejto doby hrdinom.
Venoval sa filozofii a študoval. Za jedinú a najmocnejšiu považoval vždy pravdu. Hlavnou jeho myšlienkou bola nenásilnosť a neochvejná láska ku všetkému a všetkým. Snažil sa, aby všetko na svete bolo rovnocenné . Je zásadne proti strojom a veľkým mestám.
Vďaka svojej filozofii absolútnej lásky mu bolo krajne blízke lekárstvo.
26.1. 1930 začal boj o nezávislosť. Celá India odmieta naďalej spolupracovať s Britániou. Všetko riadil 61-ročný Mahátmá Gándhí. 6. apríla ráno, keď dorazil na koniec svojej takmer štyridsať-dennej púte, porušil zákon o soli a za ním stáli tisícky prívržencov. Počas tejto doby – absolútnej občianskej neposlušnosti – uvrhla vláda do väzenia na 60 tisíc Indov. Gándhí bol opäť väznený.
Gándhí vstúpil roku 1935 do Kongresu a stal sa neoficiálnym vodcom Indie. Vypukla 2. svetová vojna. Tentoraz Gándhí odmietol slepo pomôcť Anglicku. Briti sa snažili presvedčiť indický Kongres o prísľube pomoci, ale stále nechceli Indii udeliť nezávislosť. Ľudové povstanie potlačili Briti silou, za obeť padlo na 25 tisíc Indov. Nastal hladomor, ktorý mal za následok takmer 3,5 milióna obetí. Hladomoru podľahla aj Gándhího manželka.
Krátko na to bol Gándhí prepustený. Okupačné vojská sa stiahli, ale krajina krvácala. Opäť sa začali vyhrocovať hinduisticko-moslimské rozpory a okrem toho vrcholil boj o nezávislosť. Británia už nebola proti, ale problémom bola otázka vlády. Proti Kongresu totiž teraz stála Moslimská liga. Moslimovia Vraždili hinduistov a násilne ich nútili k uznaniu islamu. Na to reagovali hinduisti masakrovaním moslimov. Británia sa rozhodla opustiť Indiu pod podmienkou, že krajina bude rozdelená na Pakistan a Hinduistan. Gándhí bol jeden z mála, ktorý s tým nesúhlasil. 15. augusta 1947 bola vyhlásená slobodná India dvoch domínií. Gándhí vo svojich 77 rokoch upadol do hlbokej depresie; všetko, pre čo tak dlho bojoval, sa rozpadlo.
Slobodná krajina na tom bola ešte horšie ako pod vládou Británie. V krajine zúrila náboženská občianska vojna. Gándhí teda znovu podnikol pôst „až do smrti“, pokiaľ sa obe strany nezmieria, pri ktorom takmer zomrel. Ako odpoveď na jeho pôst zachvátila subkontinent nová vlna zmierenia obidvoch dominantných náboženstiev. Ukázalo sa, že Gándhí ani zďaleka nestratil svoju moc.