Móhandás Karamčand

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: agile
Typ práce: Referát
Dátum: 09.09.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 861 slov
Počet zobrazení: 1 385
Tlačení: 176
Uložení: 179

Móhandás Karamčand

nazývaný a Mahátmá (Veľký duch), bol indický mysliteľ a politik. Najvýznamnejšia postava indického národnooslobodeneckého hnutia proti britským kolonizátorom. Zakladateľ učenia nazývaného gándhizmus.

Gándhí bol tvorcom metód nenásilného odporu proti koloniálnej vláde, propagátorom rasovej a náboženskej rovnoprávnosti v Indii a čelnou postavou indického národného hnutia za nezávislosť. Východiskovým princípom jeho filozofie je stotožnenie Boha a pravdy. Jeho etické názory sa zakladali na džinistickom princípe (zákone lásky a zákone utrpenia) a na princípe brahmačar (nepripúšťa slabosti), aparigany (nezištnosti) atď.

Detstvo a škola

  • narodil sa v Indii (kolonizovaná Británia od r. 1818)
  • Otec - ministerským predsedom zväzového štátu Pórbandar, matka v domácnosti
  • 13-tich bol už ženatý
  • chcel byť lekárom, ale pod nátlakom rodiny sa rozhodol pre štúdium práva
  • V otázke viery bol Gándhí veľmi neistý ,postupne si však začal vytvárať vlastné názory. Spoznal, že kresťanstvo je pre neho krajne odpudivé a stále viac sa upieral k
  • Jeho postoj k britskej vláde sa s časom menil. V detstve ju považoval za nepriateľa, v dospelosti však dúfal, že spojenie Indie a Veľkej Británie nakoniec prinesie blahobyt. V mladom veku preto Britov podporoval. Až v 30. rokoch svojho života nadobudol presvedčenie, že Británia je „škodcom a parazitom Indie“, a stal sa jej nepriateľom
  • Po rodinnej porade sa vydal do Anglicka na štúdiá práv

Afrika

1894 odišiel do Južnej Afriky

V tej dobe v Afrike fungovalo tzv. „zmluvné robotníctvo z Indie“ – robotníci z Indie prišli na 5 rokov ako zmluvní robotníci a po ich odpracovaní sa stali slobodnými občanmi Juhoafrického štátu. Slobodní Indovia boli predmetom rasovej diskriminácie. Stal sa obhajcom práv indických prisťahovalcov, písal do novín a bojoval proti rasizmu. Napriek  prekážkam sa rýchlo  dostal sa do vzdelanej spoločnosti.

Stal sa osobne obeťou rasového útoku. Nešlo o nič vážneho, ale táto skúsenosť v ňom vyvolala silné národné cítenie.

Neustále sa zaoberal otázkou viery. S ideou kresťanstva nesúhlasil. Študoval Korán ale i svetskejšie knihy. Začala sa prehlbovať jeho láska k hinduizmu.

Návrat do Indie a zasa späť

Vrátil sa v roku 1896 a začal upozorňovať na pomery Indov v Južnej Afrike. Vzápätí dostal správu vyzývajúcu ho k urýchlenému návratu. Do Afriky sa vydal s celou rodinou. Gándhí sa stal nepriateľom vlády aj Indov v Afrike, ktorí očakávali ešte horšie zaobchádzanie. Dva parníky z Indie boli považované úradmi za inváziu do Natalu. Bolo im zakázané pristať so zámienkou, že v Indii v tej dobe vypukol mor. Po uplynutí karantény, kedy bolo zrejmé, že nik na palube nie je nakazený, začali úrady konať zúfalo a vyhrážali sa Indom zvrhnutím do mora, pokiaľ vystúpia na pobrežie. Tí sa však nedali zastrašiť a pod ochranou priateľa sa večer vylodil aj Gándhí. Krátko nato však bol spoznaný a prenasledovaný rozzúreným davom, ktorý ho dostihol a zbil temer do bezvedomia. 

Pomoc Británii
Búrska vojna 1899

  • Indovia v Afrike pod vedením Gándhího pomohli Anglicku 
  • pomoc Británii by mohla zlepšiť postavenie Indov v rámci Impéria

Povstanie Zuluov 

  • Zuluovia začali vraždiť britských úradníkov a vojakov
  • Gándhí sa postavil na stranu Británie s rovnakou nádejou ako v Búrskych vojnách
  • Zmysel života - slúžiť Bohu
  • odsudzuje doktrínu meča a krvi 

Gándhí filozofom, lekárom a reformátorom

Vypukla 1.svetová vojna,ako v minulosti chcel Gándhí zlepšiť postavenie Indov priamo v Anglicku tým, že sa študenti a indickí prisťahovalci podporia Britániu. Tentoraz bol však nesúhlas s Gándhím väčší. on však trval na svojom a svoj postoj sa mu podarilo presadiť. Indovia opäť Impériu pomáhali a Gándhí bol v očiach Anglicka počas tejto doby hrdinom.

Venoval sa filozofii a študoval. Za jedinú a najmocnejšiu považoval vždy pravdu.  Hlavnou jeho myšlienkou bola nenásilnosť a neochvejná láska ku všetkému a všetkým. Snažil sa, aby všetko na svete bolo rovnocenné . Je zásadne proti strojom a veľkým mestám. 

Vďaka svojej filozofii absolútnej lásky mu bolo krajne blízke lekárstvo.

Boj za nezávislosť

26.1. 1930 začal boj o nezávislosť. Celá India odmieta naďalej spolupracovať s Britániou. Všetko riadil 61-ročný Mahátmá Gándhí. 6. apríla ráno, keď dorazil na koniec svojej takmer štyridsať-dennej púte, porušil zákon o soli a za ním stáli tisícky prívržencov. Počas tejto doby – absolútnej občianskej neposlušnosti – uvrhla vláda do väzenia na 60 tisíc Indov. Gándhí bol opäť väznený.

Gándhí vstúpil roku 1935 do Kongresu a stal sa neoficiálnym vodcom Indie. Vypukla 2. svetová vojna. Tentoraz Gándhí odmietol slepo pomôcť Anglicku. Briti sa snažili presvedčiť indický Kongres o prísľube pomoci, ale stále nechceli Indii udeliť nezávislosť. Ľudové povstanie potlačili Briti silou, za obeť padlo na 25 tisíc Indov. Nastal hladomor, ktorý mal za následok takmer 3,5 milióna obetí. Hladomoru podľahla aj Gándhího manželka.

Krátko na to bol Gándhí prepustený. Okupačné vojská sa stiahli, ale krajina krvácala. Opäť sa začali vyhrocovať hinduisticko-moslimské rozpory a okrem toho vrcholil boj o nezávislosť. Británia už nebola proti, ale problémom bola otázka vlády. Proti Kongresu totiž teraz stála Moslimská ligaMoslimovia Vraždili hinduistov a násilne ich nútili k uznaniu islamu. Na to reagovali hinduisti masakrovaním moslimov. Británia sa rozhodla opustiť Indiu pod podmienkou, že krajina bude rozdelená na Pakistan a Hinduistan. Gándhí bol jeden z mála, ktorý s tým nesúhlasil. 15. augusta 1947 bola vyhlásená slobodná India dvoch domínií. Gándhí vo svojich 77 rokoch upadol do hlbokej depresie; všetko, pre čo tak dlho bojoval, sa rozpadlo.

Slobodná krajina na tom bola ešte horšie ako pod vládou Británie. V krajine zúrila náboženská občianska vojna. Gándhí teda znovu podnikol pôst „až do smrti“, pokiaľ sa obe strany nezmieria, pri ktorom takmer zomrel. Ako odpoveď na jeho pôst zachvátila subkontinent nová vlna zmierenia obidvoch dominantných náboženstiev. Ukázalo sa, že Gándhí ani zďaleka nestratil svoju moc.

Smrť

  • Neúspešný atentát
  • roku 1948, vo veku 79 rokov vystúpil Gándhí ku svojej poslednej kázni
  • rany z revolveru náboženského fanatika Gódsého ho smrteľne zranili
  • Zomrel s úsmevom na perách
  • Za jeho rakvou kráčalo viac ako milión ľudí
  • Indiu zmenil spôsobom, ako sa to dovtedy nikomu nepodarilo
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#gándhí


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.020 s.
Zavrieť reklamu