Sukničkár Stalin

Sukničkár Stalin

Josif Vissarionovič Stalin  

Nadežda Allilujevová bola 2.žena Josifa Stalina. Bola o 21 rokov mladšia.. Po siedmych rokoch nebolo ich manželstvo ani trochu šťastné. Nechcela sa s ním rozviesť, stále ho obdivovala a ctila ako najmocnejšieho muža Ruska. Niekoľkokrát sa stalo, že opitý Stalin priviedol domov mladú milenku a požadoval od Nadeždy, aby sa prizerala všetkému, čo nasledovalo Nadežda ho začala kritizovať pre jeho politiku, čo on považoval za zradu. Ich manželstvo skončilo v deň 15. výročia Veľkej októbrovej revolúcie Nadeždinou smrťou, kde  začal po nej hádzať šupky z pomaranča a špaky. Existuje mnoho verzií o Nadeždinej smrti. Podľa jednej verzie jej Stalin podal pohár s jedom. Iná verzia hovorí o spáchaní samovraždy revolverom. Ďalšia verzia hovorí o Nadeždinom odchode z oslavy a že ráno bola nájdená mŕtva. Nevie sa presne, či spáchala samovraždu alebo ju zastrelil Stalin. Nakoniec Stalin rozšíril správu, že jeho žena bola dlho chorá. Pohrebu sa nezúčastnil a hrob nikdy nenavštívil. Stalin považoval svoju manželku za zradkyňu, preto zatýkal i jej príbuzných a posielal ich do Gulagu.

    Prvým dieťaťom Stalina a Nadeždy bol syn Vasilij Josefovič. Vasilij zdedil vzťah k ženám po otcovi, už v 15-tich rokoch udržoval milostné pomery s korešpondentkami z Kremlu, na čo si sťažovala Stalinova 3. žena Rosa. Stalin však svojho syna bránil. Táto tolerancia skončila, keď sa mladý Vasilij zaplietol s milenkou svojho otca Verou Smirnovovou. Vera musela z Kremlu odísť a bola zastrelená ako zradkyňa Vasilij dostal mesačné domáce vezenie.

 

Smrť

  1. marca 1953 ho po hádke s členmi politbyra ranila mŕtvica (podľa niektorých zdrojov ho otrávili). Aj keď sa Stalin celý deň neozýval, ostatní členovia politbyra sa neopovážili ho rušiť. Potom, 2. marca zavolali Beriju, aby sa na neho pozrel a poradil im, čo majú robiť. Ten sa v noci z 2. na 3. marca dostavil, prehliadol chorého a povedal im, aby nepanikárili a objednal lekára až na dopoludnie 3. marca. Keď dorazil, bol na tom Stalin veľmi zle – len chrčal, zvracal a nepoznával ľudí okolo seba. Zomrel ako 74-ročný 5. marca 1953.

Berija síce v tej dobe patril k jedným z najmocnejších ľudí v ZSSR a bol Stalinovým osobným priateľom, ale v poslednom čase sa okolo neho začali objavovať podozrivé príznaky, napríklad zatýkanie jeho blízkych spolupracovníkov. To bolo v Stalinovom Sovietskom zväze obvykle predzvesťou útoku a likvidácie. Je nemožné, aby si Berija nebol vedomý tejto skutočnosti. Treba teda brať jeho tvrdenie, že Stalinovi bolo lepšie a nebol dôvod volať lekára okamžite, s veľkou rezervou.

Za oveľa pravdepodobnejšiu je historikmi považovaná možnosť, že Berija úmyselne zdržal privolanie lekárskej pomoci a napomohol tak k Stalinovej smrti. Podľa niektorých spolupracovníkov túto verziu niekoľkokrát potvrdil v súkromných rozhovoroch krátko po Stalinovej smrti, v ktorých so sebavedomým úsmevom niekoľkokrát povedal vetu „Ja som ho odstránil…“

Stalin bol jediný zo sovietskych štátnikov, na počesť ktorého bola po jeho smrti usporiadaná v pravoslávnom chráme panychída. Po informáciách o jeho smrti bola veľká časť obyvateľstva krajiny otrasená. Pri jeho pohrebe a snahách ľudí dostať sa k rakve a vidieť jeho telo dni predtým boli v mnohopočetných davoch ušliapaní viacerí ľudia.

Zabalzamované telo Stalina umiestnili do Mauzólea Lenina, ktoré sa v r. 1953 – 1961 volalo Mauzóleum V. I. Lenina a I. V. Stalina. Na základe uznesenia XXII. zjazdu z 30. októbra 1961, v noci z 31. októbra na 1. novembra 1961 Stalinovo telo vyniesli z mauzólea a pochovali do hrobu pri kremeľskom múre.

Stalinovu sochu v strede mesta jeho narodenia presunuli Gruzínci do múzea v noci z 24. na 25. júna 2010

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/13732-suknickar-stalin/