Robotnícke hnutie v 19. a 20. storočí
Robotnícke hnutie v 19. a 20. storočí
- 19. str. – priemyselná revolúcia
- V dejinách
nasledujú rôzne spoločensko – ekon. formácie:
-Prvotno – pospolná spol.
-Otrokárska spol.
-Feudálna
spol.
- vznik novej skupiny robotníci (prac. doba 14 – 16 hod., platy minimálne, zlé podmienky, vytvárali si
podporno – vzdelávacie spolky)
- Časť mzdy dávali do tohto spolku, aby si mohli v núdzi pomôcť
- Učili sa čítať, písať,
vydávajú vlastné časopisy
- - 2 formy robotníckeho hnutia:
Luddizmus
- živelná forma robotníckeho
boja
- robotníci sa domnievali, že to stroje ich pripravujú o prácu
- vždy, keď sa zaviedli do výroby stroje, robotníci ich
zničili
Chartizmus
- 1. organizované hnutie robotníkov
- vyšiel z princípov utopického socializmu - vš.
chceli dosiahnuť postupnými dohodami (myšl: „bohatí sa dobrovoľne podelia s chudobnými")
- - vychádzali z utopického
socializmu (dosiahnutie spravodlivosti, bohatí sa dobrovoľne podelia s chudobnými )
- Ich predstava – človek 2 roky žije na vidieku
a venuje a venuje sa poľnohosp., potom 2 roky v meste a venovať sa remeslu (6 hodín prac čas), viac voľného času – vzdelávanie, odmietli
súkromné vlastníctvo, dôležitý duchovný rozvoj
- - v Angl. platil volebný zákon, kt. sa nezmenil 300 r. - do parlamentu sa mohol
dostať len ten, kto mal šľachtický titul
- preto buržoázia zač. 19. st. začína boj za volebné právo, keďže ich bolo málo,
potrebovali podporu - nahovorili na spoluprácu proletariát, kt. s nimi (vlastne za nich) bojoval
Saint Simon – vzdal sa
majetku, predstava – strojová veľkovýroba – vlastníkom tovární je štát, plánovanie výroby - Robert Owen –
angl., oženil sa do rodiny továrnika, zvýšil ľuďom platy, 8 hodin. prac. čas, aby majitelia pristupovali ľudsky k svojim robotníkom,
vyplácal zamestnancom dávky v chorobe , - výroba stagnovala ,- kúpil pôdu a chcel vytv. ideálnu spoločnosť, no ľudia majetok rozkradli a
celý projekt skrachoval - 1847 hospodárska kríza z nadvýroby
- Fourrier - navrhoval falangy - každý by tam dal
vš. sv. súkr. majetok a mal podiel zo zisku, boháčom rozposlal listy a chcel od nich, aby sa
podelili
- socializmus – každý bude pracovať podľa schopností a bude odmeňovaný
podľa práce
- komuniznus – budú pracovať podľa schopnosti a odmeňovaní podľa
potrieb
1836 - Charta ľudu
- sformovanie 3 zákl. požiadaviek:
1. všeob. volebné právo
2. skrátenie prac. času na 10 hod. (8 hod. prac. čas až kon. 19. st.)
3. zvýšenie platu
- parlament Chartu odmietol
- v 2 obd. chartizmu prichádza pod vplyvom neúspechu k rozkolu:
a) strana morálnej sily - presadzovanie požiadaviek pokojnou cestou, cez
parlament
b) strana fyzickej sily - presadzovanie požiadaviek silou
- tým sa chartistické hnutie oslabilo
= absolútny
neúspech
Marxizmus
- nová filozofia, ideológia
predstavitelia
Karl Marx a Friedrich Engels
- zapojil sa do polit.
práce v Nem., bol vyhnaný, stretáva sa s Engelsom
- Engelsov otec bol továrnik, mal textilné továrne v Nem. aj v Angl.
- začali
spoluprac. s franc. spolkom Zväz spravodlivých, kt. sa r. 1847 po vstupe Marxa a Engelsa mení na Zväz komunistov
- dielo Kapitál -
teória nadhodnoty:
- keď vstupujem do zamestnania, zamestnávateľ moju prácu odmení, no nie je to hodnota práce, kt. vykonám, zvyšok je
nadhodnota
- túto nadhodnotu môže majiteľ investovať buď do modernizácie alebo ju strčiť do vlastného vrecka
- Marx bol
presvedčený, že každý ju dá do vrecka
- keby nadhodnotu spravoval št., spravodlivo by ju rozdeľoval medzi ostatných
1848 - Manifest komunistickej strany
- program Zväzu komunistov
- princíp internacionálneho spojenia:
„Proletári vš. krajín, spojte sa!"
1. dejiny ľudstva sú dejinami triednych bojov (žiadny imaginárny duch dejín)
2.
najväčšie zlo je súkr. majetok - jeho odstránením -> sociálne spravodlivá spoločnosť
3. len keď odstránime väčšinovú triedu,
odstránime zlo - jediná cesta je cesta revolúcie
- dôsledky:
1. diktatúra proletariátu - po revolúcii sa na čelo dostanú
najpočetnejší, budú chudobní a spravodliví
2. konečný výsledok: odstránenie tried a vytv. beztriednej komunistickej spoločnosti
- pod vplyvom Marxa ->
1864 - vznik 1. internacionály v Londýne
- 1. medzinár. organizácia robotníckej triedy
- jej programom sa stal Manifest komunistickej strany
- keď musela ukončiť sv.
činnosť, vyzvala robotníkov k zakladaniu vlastných polit. strán
1876 - rozpustenie 1. internacionály vo
Philadelphii
1889 - vznik 2. internacionály v Paríži
-1.
máj - uzákonený Sviatok práce
- rozdelila sa na prúdy:
1. marxisti - hl. prúd, myšl. revolúcie
2. reformisti - postupné
reformy
3. revizionisti - prispôsobiť marxizmus vtedajšej dobe
4. anarchisti - boli za individuálne akcie - atentáty, kt. mali
odstraňovať špičky;
1912 - 2. internacionála sa na kongrese v Bazileji rozpadá
- nevedeli sa dohodnúť, aké
stanovisko zaujať k vojne („môže franc. súdruh strieľať do sv. brata nem. súdruha?")
- 1919 - vznik 3.
internacionály (Kominterna)
- centrum: Moskva
- vstupovať môžu iba strany, kt. nesú názov „komunistické"
- činnosť ukončila v r. 1943 - - po 2. SV ju nahradili porady komunist. a robotníckych strán pravidelne zvolávaných do
Moskvy.
- klasický Marxov a Engelsov pokračoval v praktickej politickej podobe
u Lenina a Stalina
MARXIZMUS – LENINIZMUS - pokračuje v Marx. Myšlienkach, ale podľa Lenina
revolúcia nemusí vypuknúť najpr v najvysp. krajine ( Angl. ), dôležité je aby bola účinná, robotníci mali zabrániť vojne, ak sa to
nepodarí, tak majú uskutočniť soc. revolúciu ( majú bojovať proti vláde, nie proti vonkajšiemu nepriateľovi ), keď sa revolúcia
uskutoční, bude nastolená diktatúra proletariátu, všetko znárodnené, plánovaná výroba
- sociálne demokraticky orientovaný
- Karl Kautsky, Eduard Bernstein
- V priebehu 20. storočia sa povedľa sociálnodemokratického a marxistického poňatia v západnej
Európe výrazne profilovali vplyvné ľavicové prúdy, v ktorých má inšpirácia marxizmom rôznu intenzitu a ktoré bývajú
nazývané neomarxizmom
Zones.sk – Zóny pre každého študenta