Robotnícke hnutie v 19. a 20. storočí

Robotnícke hnutie v 19. a 20. storočí

• 19. str. – priemyselná revolúcia
• V dejinách nasledujú rôzne spoločensko – ekon. formácie:

– Prvotno – pospolná spol.

– Otrokárska spol.

– Feudálna spol.

• vznik novej skupiny robotníci (prac. doba 14 – 16 hod., platy minimálne, zlé podmienky, vytvárali si podporno – vzdelávacie spolky)
• Časť mzdy dávali do tohto spolku, aby si mohli v núdzi pomôcť
• Učili sa čítať, písať, vydávajú vlastné časopisy
• - 2 formy robotníckeho hnutia: 
   Luddizmus 

  – živelná forma robotníckeho boja 

  – robotníci sa domnievali, že to stroje ich pripravujú o prácu 

  – vždy, keď sa zaviedli do výroby stroje, robotníci ich zničili 
  Chartizmus 

  – 1. organizované hnutie robotníkov 

  – vyšiel z princípov utopického socializmu – vš. chceli dosiahnuť postupnými dohodami (myšl: „bohatí sa dobrovoľne podelia s chudobnými") 

• - vychádzali z utopického socializmu (dosiahnutie spravodlivosti, bohatí sa dobrovoľne podelia s chudobnými )
• Ich predstava – človek 2 roky žije na vidieku a venuje a venuje sa poľnohosp., potom 2 roky v meste a venovať sa remeslu (6 hodín prac čas), viac voľného času – vzdelávanie, odmietli súkromné vlastníctvo, dôležitý duchovný rozvoj
• - v Angl. platil volebný zákon, kt. sa nezmenil 300 r. – do parlamentu sa mohol dostať len ten, kto mal šľachtický titul 

  – preto buržoázia zač. 19. st. začína boj za volebné právo, keďže ich bolo málo, potrebovali podporu – nahovorili na spoluprácu proletariát, kt. s nimi (vlastne za nich) bojoval 
  Saint Simon – vzdal sa majetku, predstava – strojová veľkovýroba – vlastníkom tovární je štát, plánovanie výroby

• Robert Owen – angl., oženil sa do rodiny továrnika, zvýšil ľuďom platy, 8 hodin. prac. čas, aby majitelia pristupovali ľudsky k svojim robotníkom, 
  vyplácal zamestnancom dávky v chorobe , – výroba stagnovala ,- kúpil pôdu a chcel vytv. ideálnu spoločnosť, no ľudia majetok rozkradli a celý projekt skrachoval 
• 1847 hospodárska kríza z nadvýroby
• Fourrier – navrhoval falangy – každý by tam dal vš. sv. súkr. majetok a mal podiel zo zisku, boháčom rozposlal listy a chcel od nich, aby sa podelili 

• socializmus – každý bude pracovať podľa schopností a bude odmeňovaný podľa práce
• komuniznus – budú pracovať podľa schopnosti a odmeňovaní podľa potrieb

1836 – Charta ľudu 

– sformovanie 3 zákl. požiadaviek: 

1. všeob. volebné právo

2. skrátenie prac. času na 10 hod. (8 hod. prac. čas až kon. 19. st.) 

3. zvýšenie platu 

– parlament Chartu odmietol 

– v 2 obd. chartizmu prichádza pod vplyvom neúspechu k rozkolu: 

a) strana morálnej sily – presadzovanie požiadaviek pokojnou cestou, cez parlament 

b) strana fyzickej sily – presadzovanie požiadaviek silou 

– tým sa chartistické hnutie oslabilo 
= absolútny neúspech 

Marxizmus

– nová filozofia, ideológia 
predstavitelia 

Karl Marx a Friedrich Engels 

– zapojil sa do polit. práce v Nem., bol vyhnaný, stretáva sa s Engelsom 

– Engelsov otec bol továrnik, mal textilné továrne v Nem. aj v Angl. 

– začali spoluprac. s franc. spolkom Zväz spravodlivých, kt. sa r. 1847 po vstupe Marxa a Engelsa mení na Zväz komunistov  

– dielo Kapitál – teória nadhodnoty: 

– keď vstupujem do zamestnania, zamestnávateľ moju prácu odmení, no nie je to hodnota práce, kt. vykonám, zvyšok je nadhodnota 

– túto nadhodnotu môže majiteľ investovať buď do modernizácie alebo ju strčiť do vlastného vrecka 

– Marx bol presvedčený, že každý ju dá do vrecka 

– keby nadhodnotu spravoval št., spravodlivo by ju rozdeľoval medzi ostatných 

1848 – Manifest komunistickej strany 

– program Zväzu komunistov 

– princíp internacionálneho spojenia: „Proletári vš. krajín, spojte sa!" 

1. dejiny ľudstva sú dejinami triednych bojov (žiadny imaginárny duch dejín) 

2. najväčšie zlo je súkr. majetok – jeho odstránením -> sociálne spravodlivá spoločnosť 

3. len keď odstránime väčšinovú triedu, odstránime zlo – jediná cesta je cesta revolúcie 

– dôsledky: 

1. diktatúra proletariátu – po revolúcii sa na čelo dostanú najpočetnejší, budú chudobní a spravodliví 

2. konečný výsledok: odstránenie tried a vytv. beztriednej komunistickej spoločnosti 

– pod vplyvom Marxa -> 

1864 – vznik 1. internacionály v Londýne

– 1. medzinár. organizácia robotníckej triedy 

– jej programom sa stal Manifest komunistickej strany 

– keď musela ukončiť sv. činnosť, vyzvala robotníkov k zakladaniu vlastných polit. strán 

1876 – rozpustenie 1. internacionály vo Philadelphii 

1889 – vznik 2. internacionály v Paríži

– 1. máj – uzákonený Sviatok práce 

– rozdelila sa na prúdy: 

1. marxisti – hl. prúd, myšl. revolúcie 

2. reformisti – postupné reformy 

3. revizionisti – prispôsobiť marxizmus vtedajšej dobe 

4. anarchisti – boli za individuálne akcie – atentáty, kt. mali odstraňovať špičky;
1912 – 2. internacionála sa na kongrese v Bazileji rozpadá 

– nevedeli sa dohodnúť, aké stanovisko zaujať k vojne („môže franc. súdruh strieľať do sv. brata nem. súdruha?")

• 1919 – vznik 3. internacionály (Kominterna) 

  – centrum: Moskva 

  – vstupovať môžu iba strany, kt. nesú názov „komunistické" 

  – činnosť ukončila v r. 1943 

• - po 2. SV ju nahradili porady komunist. a robotníckych strán pravidelne zvolávaných do Moskvy.

• klasický Marxov a Engelsov pokračoval v praktickej politickej podobe u Lenina a Stalina 

MARXIZMUS – LENINIZMUS – pokračuje v Marx. Myšlienkach, ale podľa Lenina revolúcia nemusí vypuknúť najpr v najvysp. krajine ( Angl. ), dôležité je aby bola účinná, robotníci mali zabrániť vojne, ak sa to nepodarí, tak majú uskutočniť soc. revolúciu ( majú bojovať proti vláde, nie proti vonkajšiemu nepriateľovi ), keď sa revolúcia uskutoční, bude nastolená diktatúra proletariátu, všetko znárodnené, plánovaná výroba

• sociálne demokraticky orientovaný – Karl Kautsky, Eduard Bernstein
• V priebehu 20. storočia sa povedľa sociálnodemokratického a marxistického poňatia v západnej Európe výrazne profilovali vplyvné ľavicové prúdy, v ktorých má inšpirácia marxizmom rôznu intenzitu a ktoré bývajú nazývané neomarxizmom