Franská ríša – Regnum Francorum

Franská ríša – Regnum Francorum

Frankovia v Rímskej dobe

• Frankovia sa v rímskych písomných prameňoch objavujú prvýkrát v prvej polovici 3. storočia.
• V druhej polovici 4. storočia sa Frankovia Magnentius a Silvanus pokúsili uchmatnúť rímsky cisársky titul.
• Rimania neboli schopní zvládať čoraz častejší vojenský nápor Frankov.
• Snažili sa s nimi vyjednávať a ako foederati (spojenci) ich začleniť do svojich služieb – výmenou za vojenské služby sa mohli Frankovia na území Rímskej ríše a sami si vládnuť.
• Moc ríše v tejto oblasti postupne slabla.

Merovejské kráľovstvo 481-687

• Merovech, franský kráľ a bojovník dal meno celému rodu.
• Childerich I. položil základy kráľovstvu, ktorému jeho rod vládol ďalšie 3 storočia, bol synom Merovecha.
• Výpravy jeho syna Chlodovika I. prispeli k vzniku Franskej ríše – postupne si zjednocoval aj franské kmene – medzi Frankami sa tak prvýkrát prebudila myšlienka jednotnej franskej identity.
• Presídlil hlavné mesto z Tournai do Paríža v roku 486, jeho moc sa rozšírila na celý sever.
• Podmanil si ripuárskych Frankov, ale aj územie ďalších franských kráľov.
• Prenechal si veľa rímskych zvykov po jeho otcovi – organizácia vojska, štátnej správy, kodifikoval franské právne zvyklosti do zákonníka Lex Salica.
• V roku 486 prijal kresťanstvo, proces christianizácie bol však veľmi pomalý i napriek Chlodovikovej podpore cirkvi.
• V roku 507 získal v boji s Vizigótmi južnú Galiu.
• Zomrel okolo novembra 511, ríša bola rozdelená medzi jeho štyroch synov.
• Nadviazali na dobyvačnú politiku svojho otca, upevnili moc a do roku 536 si podmanili celú Galskú ríšu.
• Z Chlodovikových synov nakoniec ostal iba Chlothar I. , ktorý na nejaký čas opäť zjednotil celú Franskú ríšu a po svojej smrti moc rozdelil tiež medzi svojich štyroch synov.
• Medzi synmi však tentokrát vznikli spory, prerástli až do bratovražedných bitiek.
• Franskí veľmoži a rímsko-galská nobilita využívala tieto spory vo svoj prospech, Grünwald sa dokonca pokúsil zvrhnúť Merovejskú dynastiu.
• K stabilizácii pomerov došlo až na začiatku 7.storočia, nebola však zmenšená moc majordómov.
• Väčšina obyvateľov Franskej ríše žila v dedinách, venovali sa tradičným remeslám ako hrnčiarstvo, sklárstvo, výroba mečov.

Úpadok Merovejskej moci

• Na začiatku 7. storočia prišlo k poslednému vzostupu kráľovskej moci, keď Franskej ríši vládol jeden kráľ – Dagobert I.
• V roku 631 zaznamenal vojenský neúspech – ťaženie proti slovanským Venédom a Samovej ríši.
• Vzbúrila sa proti nemu šľachta vedená bývalým majordóm Pipinom I.
• Po Dagobertovej smrti šľachta a majordómovia na seba viac strhávali moc.
• Po zavraždení kráľa Childericha II. zavládol v krajine chaos.
• V roku 687 sa odohrala bitka pri Tetry medzi merovejským kráľom Theodrichom III. a Pipinom II., ktorý prevzal moc, zjednotil ríšu a prijal titul „Princeps Francorum“.

Dominancia majordómov

• Po Pipinovej smrti v okolo roku 714 sa na post majordóma presadil Karol Martel.
• Zapísal sa do histórie najmä vojenskými úspechmi – porazil Arabov, získal územie dnešného Nemecka, dobyl Frízsko a Sasko.
• Považuje sa za zakladateľa feudalizmu vo Franskej ríši.
• Po jeho smrti prešla moc na jeho dvoch synov Karolmana a Pipina III., no Karolman sa svojho podielu vzdal a spolu s ním dal Pipinovi aj svojho syna.
• Jediným vládcom Frankov sa stal Pipin III. nazývaný Krátky.
• Od roku 749 pracoval s pápežom Zachariášom na prevrate, ktorý by definitívne odstránil Merovejských panovníkov – kráľ Childerich III. a jeho syn putovali do kláštora a na pápežov príkaz bol korunovaný Pipin III. za kráľa.
• V roku 756 daroval časť svojho územia pápežovi, čím vznikol Pápežský štát – novým ochrancom pápeža sa stal franský kráľ.

Karol Veľký

• Po smrti Pipina III. sa novým kráľom stal jeho syn Karol – ríša za jeho vlády dosiahla najväčší rozmach.
• Podnikol tiež výpravu proti Slovanov a donútil ich odvádzať poplatky.
• Franská ríša sa postupne stala rozhodujúcou západnou mocnosťou, protiváhou Byzantskej ríše na východe.
• V roku 800 korunoval pápež Lev III. počas vianočných bohoslužieb v Ríme za cisára – takto bola na západe obnovená podoba Rímskej ríše.
• Rozľahlú ríšu rozdelil na grófstva, na pohraničí boli namiesto grófstiev marky na čele s markrabínmi, ktorí mali za úlohu chrániť kráľovstvo.

Karolínska renesancia

• Predchádzajúce obdobia boli obdobia kultúrneho úpadku – doba temna.
• Karolínska renesancia stavia na myšlienke návratu k rímskym tradíciám s výrazným priklonením ku kresťanstvu.
• Karol podporoval umenie, kultúru a rozvoj vzdelanosti – zakladal školy pri kláštoroch a biskupstvách, boli sem povolávaní najlepší učenci tej doby.
• Za jeho vlády sa začalo písať čitateľne upraveným písmom – karolínskou minuskulou – no Karol sám nevedel písať.
• Rozvíjalo sa slobodné umenie, knižné iluminácie, architektúra nadväzuje na antické a byzantské vzory.
• Za jeho vlády sa tiež darilo obchodu a poľnohospodárstvu.
• Z Franskej ríše pochádza jediný písomný doklad o existencii Samovej ríše – Fredegarova kronika.

Feudalizmus

• Slovo feudalizmus pochádza z lat. slova feudum – léno (prepožičiavaný majetok).
• Zaviedol veľa hospodárskych a politických reforiem, jednou z nich bol zákon o tom, že nikto nemohol stáť mimo lénneho systému.
• Za jeho vlády sa upevnila a zosilnila feudálna moc – rozšíril sa princíp vazalskej väzby medzi pánom a poddaným.
• Roľníci boli znevoľnení a pripútaní k pôde, na najvyššom stupni „lénnej pyramídy“ stáli cirkevní hodnostári.
• Léno bolo udeľované pod podmienkou, že prijímateľ zloží sľub vernosti.
• Pôda bola prepožičiavaná kráľovým bojovníkom na určitú časovú lehotu, boli mu povinní slúžiť a požičiavať svojich ozbrojencov.
• Každý vazal dával do vojska 10 až 12 ozbrojencov .
• Lénny pán sa často ocitol vo vazalskom pomere silnejšieho baróna alebo markgrófa.
• Statky mohli byť napríklad pre neposlušnosť z vôle kráľa odobraté.

Rozdelenie Franskej ríše

• Rýchly vzostup Franskej ríše už v sebe skrýval zárodky úpadku (veľká rozloha ríše, odboje šľachticov, vyčerpávanie bohatstva z výbojov).
• Po Karlovej smrti sa stal jeho nástupcom jeho syn Ľudovít Zbožný, ktorý už nebol taký energický ako jeho otec.
• Rozdelenie medzi jeho troch synov a snaha o dominanciu jeho najstaršieho syna Lothara rozbúrila medzi bratmi boje.
• Po smrti Ľudovíta boje vyvrcholili rozdelením Franskej ríše, rozdelenie bolo v roku 843 potvrdené Verdunskou zmluvou.
• Najmladší syn Karol Holý získal Západofranskú ríšu, ktorá dala základ stredovekému Francúzskemu kráľovstvu.
• Nasledujúci vládcovia Karlovského rodu už neboli silnými panovníkmi, neskoršie sa prestali usilovať o cisársku korunu a titul rímskeho cisára v Európe zanikol.