Zámorské objavy

Zámorské objavy

Príčiny:

– Hľadanie nových zdrojov drahých kovov, lebo európska ekonomika potrebovala viac drahých kovov ako v stredoveku. Vyrábali sa drahé mince – základ peňažníctva.

– Hľadanie spojenia Európy s Orientom, lebo stredoveké obchodné cesty boli narušené Osmanmi po dobytí Konštantínopolu roku 1453.

– Nový svetonázor, prinesený renesanciou a humanizmom sa vyznačoval záujmom o pozemský svet. Človek bol vzhľadom na nové objavy a vynálezy zvedavejší.

– Zdokonalenie stavby lodí na plavbu na mori. Vznikol nový typ lodí – karavela; používala sa aj arabská trojuholníková plachta.
– Zaviedla sa magnetická strelka a námorné mapy –zdokonalenie navigácie na šírom mori.

Na zámorskej expanzii sa podieľalo niekoľko štátov. V 15. storočí boli najaktívnejší Portugalci a Španieli. V 16. storočí sa pridali Angličania, Holanďania, Francúzi, Nemci.

Portugalské objavy

Roku 1415 dobyli severoafrický prístav Centa, čím si otvorili cestu k obchodu v Stredomorí. Ochrannú ruku nad portugalskými objavmi držal princ Henrich Moreplavec.

Snažili sa nájsť novú cestu do Indie. Po dlhej plavbe sa im podarilo dostať k Mysu dobrej nádeje. Dosiahol ho v rokoch 1487-1488 Bartolomeo Diaz. O desať rokov sa Vasco da Gama dostal do mesta Kalikut na západnom pobreží Indie. V 16 storočí Portugalci dosiahli Čínu a Japonsko. Budovali sústavy obchodných staníc s vojenskými posádkami.

Španielske objavy

Krištof Kolumbus – vychádzajúc z najnovších poznatkov o guľatosti Zeme sa chcel dostať do Indie západnou cestou. V auguste 1492 vyrazil s 3 loďami – Santa Maria, Nina a Pinta a s 90 členmi posádky. V noci z 11. a 12. októbra 1492 pristál na Locklingovom ostrove, zabral ho v prospech Španielska a pomenoval ho San Salvador. Stretol sa s domordcami, ktorých nazval Indiánmi, netušil, že objavil nový kontinent.

Nebol však prvý európsky moreplavec na amerických brehoch. Okolo roku 1000 sa to podarilo vikinskému moreplavcami Leifovi Eriksonovi – východné pobrežie Kanady.

Amerika bola však pomenovaná po inom moreplavcovi, Talianovi Amerigovi Vespuccim, ktorý ako prvý oboplával a zmapoval Severnú a Južnú Ameriku a dokázal, že je to nový kontinent. Guľatosť Zeme, z ktorej pri svojich výpočtoch vychádzal Krištof Kolumbus, potvrdil Portugalec Fernao Magalhaes, ktorý v rokoch 1519-1522 oboplával celú zemeguľu.

Španielsko posielalo do nového sveta ešte viac výprav, ktoré viedli dobyvatelia. Prvú viedol Hernando Cortés v rokoch 1519-1521, ktorý zničil ríšu Aztékov. Druhá pod vedením Francisca Pizarra v rokoch 1531-1535 zničila ríšu Inkov.

Význam zámorských objavov pre Európu

– získanie množstva rahých kovov (Španieli získali v priebehu 50 rokov 480 ton zlata a 16000 ton striebra)

– nové plodiny – zemiaky, rajčiny, kukurica, tabak

– na americkom kontinente vznikli nové štáty