- nemecké jednotky na ústupe systematicky ničili železnice, telegrafné a telefónne spoje
– výbušninami zničili 1250kmželezničných tratí, 1126 železničných mostov a priepustov
– priemyselná výroba klesla v roku 1945 na 36%, 2 tretiny robotníkov ostali bez práce
– zásobovanie sa celkom zrútilo: zásoby zo skladov ustupujúce vojská odvliekli alebo zničili
– ľudia sa vracali domov zo zajateckých a koncentračných táborov
– najväčší povojnový pohyb obyvateľstva: presídlenie Nemcov do Nemecka
– do konca roku 1946 bolo nútene odsúdených alebo dobrovoľne odišlo z
ČSR 2 996 000 osôb nemeckej národnosti, z toho vyše 100 000 zo Slovenska
– v priebehu niekoľkých rokov sa do českých krajov
presťahovalo do 400 000 ľudí, teda viac ako 10% obyvateľov Slovenska = najväčšia migračná vlna v dejinách Slovenska
Maďarská otázka
– československá vláda po vojne presadzovala, aby podobne ako Nemci, i Maďari s výnimkou
antifašistov boli z republiky vysťahovaní
– na základe dohody medzi československou a maďarskou vládou došlo iba k výmene
časti obyvateľstva: z Maďarska sa presťahovalo do ČSR asi 73 000 Slovákov, zo Slovenska odišlo asi 74 000 Maďarov
–
reslovakizácia: tí Maďari, ktorí mali aspoň 1 slovenského starého rodiča, mohli sa prihlásiť za Slovákov, čím
automaticky získali občianske práva
Obnova hospodárstva
- UNRRA = Úrad spojených národov pre pomoc a
obnovu organizácia, ktorá dodávala potraviny lieky a suroviny
– ľudia sa starali o obnovu krajiny: zahŕňali zákopy, pomáhali
obnovovať výrobu, opravovať mosty, vagóny, pretrhané vedenia
– v ČSR bolo po vojne 5 mien: protektorátne a slovenské
koruny, nemecké marky, maďarské pengö a peňažné poukážky
– od 1. 11. 1945 bola zavedená nová mena =
Kčs
– 3. 4. 1945 pricestoval do oslobodených Košíc prezident E. Beneš a na 2.deň vymenoval novú vládu; 5. 4.
1945 bol slávnostne vyhlásený Košický vládny program
Košický vládny program
– vláda
sa zaviazala pripraviť demokratické voľby do Národného zhromaždenia, ktoré by potom prijalo novú ústavu; vyhlásila zásadu Čechov a
Slovákov „rovný s rovným“
– SNR = nositeľka štátnej moci na Slovensku
– vláda sľúbila skonfiškovať pôdu nemeckých a
maďarských veľkostatkárov, šľachty, kolaborantov a zradcov a odovzdať ju pracujúcim roľníkom
– priemysel, energetika a peňažníctvo
mali byť pod štátnym vedením
– zúžila sa sféra súkromného vlastníctva a rozšírilo sa vlastníctvo štátu
– v politickej
oblasti bol systém strán: v Česku: Komunistická strana ČSR (KSČ)
Česká strana lidová
Česká strana
národnosocialistická
Česká strana sociálnodemokratická
na Slovensku: Komunistická strana Slovenska (KSS)
Demokratická
strana
– v roku 1946 vznikli: Strana slobody
Strana práce
Voľby 1946
– posledné slobodné voľby v ČSR:
26. 5. 1946
– najväčšou stranou vo voľbách sa stala KSČ spolu s KSS: dostali 38% hlasov a 114 poslaneckých
mandátov
– na Slovensku sa víťazom vo voľbách stala Demokratická strana; dostala 62% hlasov
– Demokratická strana bola svojím
antifašistickým pôvodom i programom stranou stredu
– pred voľbami vznikla Kresťansko – republikánska strana, ktorá uzavrela
s Demokratickou stranou aprílovú dohodu, ktorou im postúpilo vo vedení DS 70% miest
Politická situácia po
voľbách
– predsedom vlády v Prahe sa stal Klement Gottwald
– na Slovensku mala väčší vplyv Demokratická
strana
– predsedom SNR sa stal reprezentant DS – Jozef Lettrich, predsedom Zboru povereníkov komunista – Gustáv
Husák
- 26. 6. 1946 KSČ a KSS vnútili SNR pražskú dohodu – obmedzila právomoc slovenských
národných orgánov v prospech centrálnej vlády na čele s K. Gottwaldom
– dekrétmi prezidenta republiky E. Beneša z októbra 1945 boli
znárodnené všetky banky, poisťovne, bane, huty, energetické závody,…
– komunistická strana sa usilovala o zavedenie sovietskeho modelu
hospodárstva i vlády
Odsúenie Jozefa Tisu
– proces pred Národným súdom trval od decembra 1946 do apríla 1947
–
súd žaloval Tisu z účasti na rozbití republiky, z podielu na prenasledovaní židovských občanov, za zatiahnutie Slovenska do vojny, zo zrady
na SNP a odsúdil ho na trest smrti
– vláda odmietla žiadosť o milosť a 18. 4 BOL Tiso popravený
– tým, že DS tomu nedokázala
napriek sľubom zabrániť, jej autorita u časti voličov poklesla
Dvojročný plán
– 1. 1. 1947 sa začal v ČSR
plniť dvojročný plán; jeho cieľ: obnoviť poľnohospodárstvo na predvojnovú úroveň, v priemysle ju prevýšiť o 10%
–
z pohraničných oblastí Čiech a Moravy sa presúvali niektoré podniky na Slovensko
Marshallov plán
– v júni 1947
štátny tajomník USA Marshall ponúkol európskym krajinám rozsiahlu hospodársku pomoc
– ČSR to privítalo, ale na „odporúčanie“
sovietskej vlády, podobne jako ostatné východoeurópske krajiny, Marshallov plán odmietlo
– v roku 1947 bola katastrofálna neúroda a
hlad
– československá vláda uzavrela hospodársku zmluvu so ZSSR na 5 rokov; ZSSR sa zaviazalo dať ČSR 600 000t obilia
– rozšíril sa
čierny trh
– zavedenie milionárskej dane, ktorá mala postihnúť majetky nad 1 milión Ksč a veľké osobné príjmy;
z tejto dane sa mali zaplatiť príplatky za dodávky potravín roľníkom a tak zlepšiť zásobovanie
Jesenná kríza
1947
– na Slovensku boli odhalené protištátne sprisahania bývalých ľudákov, zo spoluúčasti obvinili niektorých činiteľov DS
vo vládnych úradoch v Prahe a Bratislave
– DS odmietla obvinenie zo sprisahania, celá záležitosť je vraj nafúknutá a
zmanipulovaná
– na Slovensku vypukla politická kríza, Zbor poverníkov bol násilne zrekonštruovaný – DS v ňom stratila
väčšinu
Vládna kríza
- vypukla 13. 2. 1948
– zástupcovia občianskych
strán protestovali vo vláde proti persinálnej politike v bezpečnosti, preferovaniu komunistov a diskriminácii ostatných strán a nestraníkov,
proti nezákonným metódam pri vyšetrovaní politických prípadov
– komunistický minister vnútra politiku odmietol
– 20. 2.
1948 12 ministrov národnosocialistickej, lidovej a Demokratickej strany podalo na protest demisiu
– 22. 2 sa zišiel
v Prahe zjazd závodných výborov a odborových skupín
– zjazd podporil KSČ, ktorá si od 17. 2. začala budovať vlastný mocenský
ozbrojený nástroj = Ľudové milície
- 23. 2. s odôvodnením, že členovia DS podali vo vláde v Prahe
demisiu, zbavil predseda Zboru povereníkov G. Husák všetkých povereníkov za DS funkcií
– 24. 2. sa uskutočnil
jednohodinový celoštátny generálny štrajk na podporu požiadaviek zjazdu závodných rád
– 25.2.prezident E. Beneš
prijal demisiu 12 ministrov a menoval miesto nich nových
– odbory zastupovali 2 členovia: minister národnej obrany L. Svoboda a minister
zahraničných vecí J. Masaryk
– parlament odhlasovával radikálne zákony: max. hranica pozemkového vlastníctva bola určená na 50ha,
znárodnené boli všetky podniky nad 50 zamestnancov a celý veľkoobchod
– 9. 5. 1948 prijalo Národné zhromaždenie novú
Ústavu ČSR
– 30. 5. 1948 sa konali voľby s jednotnou kandidátkou
– voliči mali možnosť namiesto jednotnej
kandidátky vhodiť prázdny – biely lístok
– voľby boli nedemokratické – nebola možnosť navrhovania a výberu kandidátov, volilo sa
pod nátlakom a voľby boli často sfalšované
– DS sa premenovala na Stranu slovenskej obrody
– 7. 6. 1948 E. Beneš
odstúpil; 14. 6. bol za prezidenta zvolený K. Gottwald, predsedom vlády sa stal A. Zápotocký