Od oslobodenia k Februáru (ČSR 1945-1948)

Od oslobodenia k Februáru (ČSR 1945-1948)

– nemecké jednotky na ústupe systematicky ničili železnice, telegrafné a telefónne spoje

– výbušninami zničili 1250kmželezničných tratí, 1126 železničných mostov a priepustov

– priemyselná výroba klesla v roku 1945 na 36%, 2 tretiny robotníkov ostali bez práce

– zásobovanie sa celkom zrútilo: zásoby zo skladov ustupujúce vojská odvliekli alebo zničili

– ľudia sa vracali domov zo zajateckých a koncentračných táborov

– najväčší povojnový pohyb obyvateľstva: presídlenie Nemcov do Nemecka

– do konca roku 1946 bolo nútene odsúdených alebo dobrovoľne odišlo z ČSR 2 996 000 osôb nemeckej národnosti, z toho vyše 100 000 zo Slovenska

– v priebehu niekoľkých rokov sa do českých krajov presťahovalo do 400 000 ľudí, teda viac ako 10% obyvateľov Slovenska = najväčšia migračná vlna v dejinách Slovenska

Maďarská otázka

– československá vláda po vojne presadzovala, aby podobne ako Nemci, i Maďari s výnimkou antifašistov boli z republiky vysťahovaní

– na základe dohody medzi československou a maďarskou vládou došlo iba k výmene časti obyvateľstva: z Maďarska sa presťahovalo do ČSR asi 73 000 Slovákov, zo Slovenska odišlo asi 74 000 Maďarov

– reslovakizácia: tí Maďari, ktorí mali aspoň 1 slovenského starého rodiča, mohli sa prihlásiť za Slovákov, čím automaticky získali občianske práva

Obnova hospodárstva

– UNRRA = Úrad spojených národov pre pomoc a obnovu organizácia, ktorá dodávala potraviny lieky a suroviny

– ľudia sa starali o obnovu krajiny: zahŕňali zákopy, pomáhali obnovovať výrobu, opravovať mosty, vagóny, pretrhané vedenia

– v ČSR bolo po vojne 5 mien: protektorátne a slovenské koruny, nemecké marky, maďarské pengö a peňažné poukážky

– od 1. 11. 1945 bola zavedená nová mena = Kčs

– 3. 4. 1945 pricestoval do oslobodených Košíc prezident E. Beneš a na 2.deň vymenoval novú vládu; 5. 4. 1945 bol slávnostne vyhlásený Košický vládny program

Košický vládny program

– vláda sa zaviazala pripraviť demokratické voľby do Národného zhromaždenia, ktoré by potom prijalo novú ústavu; vyhlásila zásadu Čechov a Slovákov „rovný s rovným“

– SNR = nositeľka štátnej moci na Slovensku

– vláda sľúbila skonfiškovať pôdu nemeckých a maďarských veľkostatkárov, šľachty, kolaborantov a zradcov a odovzdať ju pracujúcim roľníkom

– priemysel, energetika a peňažníctvo mali byť pod štátnym vedením

– zúžila sa sféra súkromného vlastníctva a rozšírilo sa vlastníctvo štátu

– v politickej oblasti bol systém strán: v Česku: Komunistická strana ČSR (KSČ)
Česká strana lidová
Česká strana národnosocialistická
Česká strana sociálnodemokratická
na Slovensku: Komunistická strana Slovenska (KSS)
Demokratická strana

– v roku 1946 vznikli: Strana slobody
Strana práce

Voľby 1946

– posledné slobodné voľby v ČSR: 26. 5. 1946

– najväčšou stranou vo voľbách sa stala KSČ spolu s KSS: dostali 38% hlasov a 114 poslaneckých mandátov

– na Slovensku sa víťazom vo voľbách stala Demokratická strana; dostala 62% hlasov

– Demokratická strana bola svojím antifašistickým pôvodom i programom stranou stredu

– pred voľbami vznikla Kresťansko – republikánska strana, ktorá uzavrela s Demokratickou stranou aprílovú dohodu, ktorou im postúpilo vo vedení DS 70% miest

Politická situácia po voľbách

– predsedom vlády v Prahe sa stal Klement Gottwald

– na Slovensku mala väčší vplyv Demokratická strana

– predsedom SNR sa stal reprezentant DS – Jozef Lettrich, predsedom Zboru povereníkov komunista – Gustáv Husák
– 26. 6. 1946 KSČ a KSS vnútili SNR pražskú dohodu – obmedzila právomoc slovenských národných orgánov v prospech centrálnej vlády na čele s K. Gottwaldom

– dekrétmi prezidenta republiky E. Beneša z októbra 1945 boli znárodnené všetky banky, poisťovne, bane, huty, energetické závody,…

– komunistická strana sa usilovala o zavedenie sovietskeho modelu hospodárstva i vlády

Odsúenie Jozefa Tisu

– proces pred Národným súdom trval od decembra 1946 do apríla 1947

– súd žaloval Tisu z účasti na rozbití republiky, z podielu na prenasledovaní židovských občanov, za zatiahnutie Slovenska do vojny, zo zrady na SNP a odsúdil ho na trest smrti

– vláda odmietla žiadosť o milosť a 18. 4 BOL Tiso popravený

– tým, že DS tomu nedokázala napriek sľubom zabrániť, jej autorita u časti voličov poklesla

Dvojročný plán

– 1. 1. 1947 sa začal v ČSR plniť dvojročný plán; jeho cieľ: obnoviť poľnohospodárstvo na predvojnovú úroveň, v priemysle ju prevýšiť o 10%

– z pohraničných oblastí Čiech a Moravy sa presúvali niektoré podniky na Slovensko

Marshallov plán

– v júni 1947 štátny tajomník USA Marshall ponúkol európskym krajinám rozsiahlu hospodársku pomoc

– ČSR to privítalo, ale na „odporúčanie“ sovietskej vlády, podobne jako ostatné východoeurópske krajiny, Marshallov plán odmietlo

– v roku 1947 bola katastrofálna neúroda a hlad

– československá vláda uzavrela hospodársku zmluvu so ZSSR na 5 rokov; ZSSR sa zaviazalo dať ČSR 600 000t obilia

– rozšíril sa čierny trh

– zavedenie milionárskej dane, ktorá mala postihnúť majetky nad 1 milión Ksč a veľké osobné príjmy; z tejto dane sa mali zaplatiť príplatky za dodávky potravín roľníkom a tak zlepšiť zásobovanie

Jesenná kríza 1947

– na Slovensku boli odhalené protištátne sprisahania bývalých ľudákov, zo spoluúčasti obvinili niektorých činiteľov DS vo vládnych úradoch v Prahe a Bratislave

– DS odmietla obvinenie zo sprisahania, celá záležitosť je vraj nafúknutá a zmanipulovaná

– na Slovensku vypukla politická kríza, Zbor poverníkov bol násilne zrekonštruovaný – DS v ňom stratila väčšinu

Vládna kríza

- vypukla 13. 2. 1948

– zástupcovia občianskych strán protestovali vo vláde proti persinálnej politike v bezpečnosti, preferovaniu komunistov a diskriminácii ostatných strán a nestraníkov, proti nezákonným metódam pri vyšetrovaní politických prípadov

– komunistický minister vnútra politiku odmietol

– 20. 2. 1948 12 ministrov národnosocialistickej, lidovej a Demokratickej strany podalo na protest demisiu

– 22. 2 sa zišiel v Prahe zjazd závodných výborov a odborových skupín

– zjazd podporil KSČ, ktorá si od 17. 2. začala budovať vlastný mocenský ozbrojený nástroj = Ľudové milície
– 23. 2. s odôvodnením, že členovia DS podali vo vláde v Prahe demisiu, zbavil predseda Zboru povereníkov G. Husák všetkých povereníkov za DS funkcií

– 24. 2. sa uskutočnil jednohodinový celoštátny generálny štrajk na podporu požiadaviek zjazdu závodných rád

– 25.2.prezident E. Beneš prijal demisiu 12 ministrov a menoval miesto nich nových

– odbory zastupovali 2 členovia: minister národnej obrany L. Svoboda a minister zahraničných vecí J. Masaryk

– parlament odhlasovával radikálne zákony: max. hranica pozemkového vlastníctva bola určená na 50ha, znárodnené boli všetky podniky nad 50 zamestnancov a celý veľkoobchod

– 9. 5. 1948 prijalo Národné zhromaždenie novú Ústavu ČSR

– 30. 5. 1948 sa konali voľby s jednotnou kandidátkou

– voliči mali možnosť namiesto jednotnej kandidátky vhodiť prázdny – biely lístok

– voľby boli nedemokratické – nebola možnosť navrhovania a výberu kandidátov, volilo sa pod nátlakom a voľby boli často sfalšované

– DS sa premenovala na Stranu slovenskej obrody

– 7. 6. 1948 E. Beneš odstúpil; 14. 6. bol za prezidenta zvolený K. Gottwald, predsedom vlády sa stal A. Zápotocký