Vysvetlite proces vzniku USA
25/ 2.podotázka- Vysvetlite proces vzniku USA
Objasnite život v anglických osadách Severnej
Ameriky
- veľkú časť kolonistov hlavne v severných osadách (Massachusetts, New Hampshire, Connecticut) tvorili
kalvínski puritáni, ktorí kedysi žili v nerovnoprávnom postavení pre svoje vyznanie
- prísne mravné normy si priniesli do novej
domoviny a riadili sa nimi
- z nich vyplývalo presvedčenie, že v skazenom svete majú svoje mimoriadne poslanie
- prísna
morálka, podnikavosť, pracovitosť a šetrnosť ovplyvňovalo rodiace sa americké spoločenstvo
- kultúru vyšších a stredných vrstiev
zasiahlo hnutie vyznávajúce silu ľudského rozumu- osvietenstvo
- anglická vláda rešpektovala život osád a umožňovala im, aby si
autonómne spravovali vlastné záležitosti
- na severoamerickú pôdu sa nepreniesli feudálne pomery z Európy
- Anglicko regulovalo colnú politiku - hospodársky styk kolónií so svetom
- hospodárstvo osád bolo úspešné a počet obyvateľov sa
zvyšoval
Vznik konfliktu medzi osadníkmi a anglickým kráľom - nespokojnosť s metropolou
- v polovici 18. storočia Británia vyhrala spolu s osadníkmi svoje súperenie s Francúzskom o severoamerické
územie
- londýnska vláda potom osadníkom zakázala prenikať do amerického vnútrozemia, teda zaberať indiánsku pôdu na západe
- Británia sa rozhodla chrániť svoje zámorské územia, rástlo jej sebavedomie, stávala sa úspešnou koloniálnou mocnosťou , chcela
vybudovať silný centralizovaný štát
- v marci 1766 parlament prijal tzv. výslovný zákon, ktorým vyhlasoval, že má
právo kedykoľvek schvaľovať ľubovoľné opatrenia pre všetky anglické územia - aj pre tie, ktoré v ňom nemajú svojich zástupcov (napr. aj
americké osady)
- tento zákon vyvolal v osadách veľké pobúrenie, predstavitelia osadníkov sa ohradzovali proti tomu, že majú znova
stratiť svoju slobodu
- začali obhajovať svoje prirodzené ľudské práva - tie im nemala vziať žiadna svetská moc
(napríklad zastúpenie v britskom parlamente)
- nespokojnosť silnela, no nechcel sa úplne odtrhnúť od Británie
Bostonské pitie čaju- na ceste k samostatnosti a prvý kontinentálny kongres
- osadníci svoj
odpor vyjadrovali rôzne
- najznámejšia je manifestačná akcia bostonský čajový večierok
- Decembra 1773 prenikli nespokojenci na
britskú obchodnú loď kotviacu v Bostone a celý jej náklad čaju vyhádzali do mora
- britská vláda v napätej situácii uzavrela
bostonský prístav, sporné územia za Alleghanami pripojila ku kanadskému Quebecu a definitívne zrušila samosprávu najdôležitejšej osady -
Massachusetts
- zástupcovia všetkých osád sa 5. Septembra 1774 zišli na spoločnej porade vo Filadelfii - prvý kontinentálny
kongres
- z nej adresovali kráľovi a anglickému i americkému ľudu zmierlivú výzvu, zároveň vyzvali osadníkov, aby
vytvárali ozbrojenú domobranu- tie vznikali veľmi rýchlo
- tak vznikol ozbrojený konflikt
Vyhlásenie
nezávislosti
- ešte dôležitejší, než ozbrojený konflikt bol politický zápas
- cesta ku
kompromisnému riešeniu sa zahatala, keď Juraj III. zamietol rokovania s rebelmi
- na kráľovo stanovisko zareagoval druhý
kontinentálny kongresvo Filadelfii
- všetci delegáti - radikáli aj umiernení sa zhodli: ak panovník upiera
svojim poddaným ich prirodzené slobody, je ich právom a morálnou povinnosťou tieto slobody obhajovať , aj keby mali spôsobiť úplný
rozkol
- júla 1776 filadelfský kongres schválil vyhlásenie nezávislosti amerických štátov, ktoré vypracoval právnik
a politik z Virgínie Thomas Jefferson
Revolúcia nastupuje
- vyhlásenie nezávislosti znamenalo, že hašterenie o colných otázkach, o zdaňovaní sa zmenilo na boj za práva človeka - jednotlivca
- v živote amerického spoločenstva sa začali hlboké premeny
- vytváral sa štát iného typu než dovtedajšie feudálne
monarchie
- myšlienky vychádzali z presvedčenia, že spravodlivý štát treba usporiadať tak, aby sa v ňom zachovali tzv. samozrejmé
pravdy- podľa puritánov tieto pravdy boli zároveň kresťanskými Božími zákonmi
- vyhlásenie nezávislosti malo aj druhý zdroj-
učenie francúzskych osvietencov
- samozrejmé pravdy: všetci ľudia sú slobodní a rovní (svetská moc pochádza z ľudu), teda nesmú
existovať nijaké zákony pre nejaké privilegované vrstvy
- táto rovnosť sa najlepšie uskutoční v demokratickom usporiadaní svetskej
spoločnosti, t.j. v usporiadaní, kde ľudia najskôr musia dať súhlas tým, ktorí ich chcú riadiť- teda v demokratickej republike
- v článkoch amerických tvorcov nového spoločenského systému sa objavuje konštatovanie, že ľudia sú si rovní biologickou podstatou, ale
zároveň sa odlišujú psychickým vybavením pre život
- chceli dať ľuďom právo, aby svoje rozdiely mohli slobodne využívať, právo
slobodne nakladať so svojím majetkom- voľne, bez obmedzení podnikať a bohatnúť
- v americkej revolúcii sa stretli dva princípy:
rovnosť politických práv a uznanie rozdielnosti ľudských bytostí
- americkí zákonodarcovia v navrhovanom novom spoločenskom poriadku
spojili kresťanskú motiváciu s demokratickými zásadami, takže charakterizujeme americkú revolúciu ako revolúciu konzervatívneho typu
Buduje sa nový štát
- vyhlásením nezávislosti sa trinásť anglických kolónií
premenilo na samostatné štáty, spoločne vytvorili Úniu spojených štátov Amerických
- druhý kontinentálny kongres po vyhlásení
nezávislosti pracoval ešte takmer dva roky
- práca sa zavŕšila Novembra 1777 vydaním Konfederačných článkov- prvou ústavou
Spojených štátov
- najvyšším zákonodarným a výkonným orgánom sa stal Kongres Únie - každý štát
v ňom mal jeden hlas
- najdôležitejším problémom sa stal vzájomný pomer členských štátov
- každý štát mal rozdielny
charakter- iné hospodárstvo, typ obyvateľstva a tak mali aj iné záujmy a každý chcel tento problém riešiť inak
- otázka bola: Ako
všetkých vyhovieť?
- tieto otázky sa podarilo vyriešiť revíziou ústavy- možno ju charakterizovať ako nahradenie voľnejšej
konfederácie o niečo pevnejším usporiadaním - federáciou, základná podoba tejto federácie platí v USA dodnes - vykonal ju
ústavodarný kongres, ktorý sa znovu zišiel vo Filadelfii
- Kongres posilnil právomoci ústredných orgánov
Hlavné zložky amerického parlamentného systému
- v účastníkoch ústavodarného
zhromaždenia najväčšie obavy vzbudzovala stabilita Únie
- vášnivé debaty sa sústredili na otázku, ako vybudovať systém, ktorý by:
- poskytol priestor čiastkovým a miestnym záujmom a zabránil komukoľvek, aby si uzurpoval priveľkú moc
- ponechal centrálnej
vláde dostatok možností na ochranu záujmov celého spoločenstva
- po ostrých sporoch sa dosiahla dohoda známa ako tzv.
veľký alebo connecticutský kompromis
- Kongres USA sa rozdelil na dve komory:
- Senát – v ňom
dostali všetky štáty rovnaké zastúpenie
- Snemovňa prezidentov – v tejto druhej komore mali byť zastúpené
pomerným spôsobom (podľa počtu voličov)
- klauzula nadriadenosti vyhlasovala, že federálna ústava je najvyšším zákonom
krajiny a štátne zákony jednotlivých krajín jej nesmú protirečiť
- ústavodarné zhromaždenie prijalo na záver aj novotu vo
výkonnej moci (tvrdilo sa, že ide o návrat k monarchii), vznikol jednočlenný výkonný orgán – funkcia prezidenta
s rozsiahlym právomocami
Osobnosti
Benjamin Franklin
- známy
virginský politik a vedec
- pre Úniu vykonal služby aj ako kompetentný diplomat
- jeho popularita v parížskych salónoch mu
pomohla uzavrieť spojeneckú zmluvu s Francúzskom
- zmluva zachránila vojenský úspech americkej revolúcie
- roku 1781 sa
francúzske oddiely spolu s Američanmi prizerali na definitívnu britskú kapituláciu
Thomas Jefferson
- virgínčan, po Washingtonovi a Adamsovi tretí prezident USA
- autor vyhlásenia nezávislosti ale aj zásad zahraničnej politiky
USA
- vzdelaný intelektuál sa prejavil aj ako odporca otrokárstva (spolu s indiánmi boli neprivilegovaní)
- ako kultivovaný
diplomat šíril prestíž mladej republiky
George Washington
- virgínčan, stal sa prvým prezidentom
USA
- druhý filadelfský kongres ho poveril velením občianskej domobrany, ktorá sa stala základom americkej armády
- úspešný
veliteľ bol zvolený za predsedu nového ústavodarného kongresu
- apríla 1789 v jednoduchých hnedých šatách na balkóne newyorskej
radnice prisahal vernosť Ústave spojených štátov
25/3.podotázka- Zhodnoťte vplyv občianskej vojny
v USA na ďalší vývoj tejto krajiny
- na začiatku 19. st. mladé Spojené štáty (Únia) zaberali len
úzky pás východného pobrežia severoamerického kontinentu, ich západná hranica siahala po rieku Mississippi
- postupne sa však ich
územie rozširovalo dvoma spôsobmi: kúpou a žiadosťou územia o začlenenie do Únie
- v zákonodarstve USA sa presadila zásada
zvrchovanosti ľudu, t. j. orgány (ľud) každého štátu mali pri rozhodovaní prednosť pred centrálnymi orgánmi Únie
- do pol. 19. st.
boli USA predovšetkým agrárnou krajinou
- na severe boli základnou hospodárskou jednotkou farmy, ich počet stúpal, zasiahla tu aj
priemyselná revolúcia (poľnohospodárske stroje namiesto ľudskej sily)
- na juhu boli základnou hospodárskou jednotkou plantáže, na
ktorých pracovali otroci, plantáže produkovali hlavne bavlnu, tabak, ryžu a cukrovú trstinu
- na severovýchode sa rozvíjal priemysel
(ktorý pomohol i v poľnohospodárstve) – ako prvý textilný priemysel, potom potravinársky, ťažký železiarsky a oceliarsky
- rozvíjala sa i doprava – železničná, lodná (parníky)
- obyvateľstvo sa začalo koncentrovať v mestách
- hospodárske
ťažkosti v Európa zapríčinili vlny prisťahovalcov z celej Európy
- v prvej polovici 19. st. sa cestovalo bez pasov, nových
osadníkov čakala voľnosť, žiadna cenzúra
- v druhej polovici 19. st. po prvej bankovej kríze sa postupne zavádzali rozličné
pravidlá sprísňujúce možnosti prisťahovania
- postupné osídľovanie nových území bolo sprevádzané vyhnaním indiánskych kmeňov
– spočiatku s nimi uzatvárali dohody a zmluvy o predajoch pôdy, neskôr ich Kongres prestal považovať za národy a vysídľoval ich do
rezervácií
- americká spoločnosť mala síce spoločné predstavy o základných hodnotách vlastnej civilizácie, napriek tomu vnútorne
bola hlboko rozdelená
- obyvateľstvo severu tvorili prevažne drobní slobodní farmári
- obyvateľstvo juhu tvorili prevažne
neslobodní – otroci
- severné štáty čoskoro po vyhlásení ústavy otroctvo zakázali, južné štáty sa ho nechceli vzdať
- spor okolo otázky, či zrušiť alebo nezrušiť otroctvo, sa najviac vyhranil pri územnom rozširovaní USA – plantážnici z Juhu chceli na
nových územiach pestovať bavlnu otrokárskym spôsobom, priemyselníci a farmári zo Severu chceli uplatniť systém voľnej súťaže
a slobodných pracovných síl
- napriek snahe Severu o kompromis sa postupne vzťah Juhu a Severu vyhrocoval
- v roku 1860
zvíťazila v prezidentských voľbách Republikánska strana – obhajovala záujmy obyvateľstva severných štátov a
posilňovanie právomocí ústrednej vlády, jej kandidátom bol Abraham Lincoln (ambiciózny, úspešný obchodník, neskôr
politik)
- stalo sa tak po dlhšom období vlády prezidentov z Demokratickej strany – tá obhajovala záujmy Juhu
a pôvodné zásady usporiadania Únie – väčšiu samostatnosť členských štátov
- víťazstvo republikánov naznačovalo, že sa
posilní centralizmus, protiotrokárska politika a prevaha Severu nad Juhom – južné štáty sa preto rozhodli vystúpiť zo zväzku Únie
a vytvorili tzv. konfederované americké štáty (Konfederáciu)
- vojská nového štátu v apríli zaútočili na
vojenské štáty, ktoré boli na ich území a zostali verné Únii – tak vypukol vojenský konflikt
- spočiatku mali
prevahu vojská Juhu, neskôr bol však úspešnejší Sever vďaka svojej hospodárskej sile
- vojna si vyžiadala obrovské množstvo
obetí
- skončila sa víťazstvom Severu, a teda aj upevnením centrálnej federálnej moci Únie
- republikáni začali
s tzv. rekonštrukciou Juhu – zosadili rasistických a konzervatívnych južanských politikov a moc odovzdali černochom
a liberálom = vojenská okupácia južných štátov
- začalo sa meniť zloženie obyvateľstva – vrstva otrokov prirodzene zmizla
- plantáže sa začali dávať do nájmu – drobní nájomcovia sa však často dostávali do finančných problémov (poľnohospodárstvo
v nových podmienkach = bez lacnej otrockej sily), zadlžení nájomcovia sa často búrili a pokúšali sa politicky organizovať – ale rasové
predsudky nedovolili, aby sa v spoločnom záujme dokázali spojiť bieli aj čierni
- trvalo asi desať rokov, než južné štáty znovu
získali väčšiu časť svojich právomocí a kontrolu nad svojimi záležitosťami – presadzovanie nových občianskych práv v južných
štátoch sa veľmi oneskorilo (zásadný prelom nastal až v druhej polovici 20. st.)
- napriek všetkým ťažkostiam nastalo obdobie
veľkej prosperity
- rozdiely medzi Juhom a Severom sa zmenšili, začali medzi sebou živo obchodovať
- Juhu pomohli investície
z vyspelejšieho Severu
- priemyselný Sever zasa ťažil z lacnej pracovnej sily niekdajších otrokov a neustále prichádzajúcich
prisťahovalcov
- giganticky rástlo hospodárstvo USA – zrodila sa nová svetová veľmoc
- mocnejúci štát si začal formovať aj
predstavu o tom, aký postoj zaujme voči ostatnému svetu
- už od vzniku USA boli presvedčení, že budujú štát založený na lepších
princípoch ako tie, ktoré fungujú v starej Európe
- s utláčateľskými systémami európskych štátov nechcela mať americká
spoločnosť nič spoločné
- keď mocnosti Svätej aliancie chceli vojensky zasiahnuť proti revolučným hnutiam na juhoamerickom kontinente
vystupujúcim proti španielskej a portugalskej koloniálnej nadvláde, americké zásady získali definitívnu podobu
- prezident James
Monroe vyhlásil heslo Amerika Američanom a pohrozil, že USA vyšlú vojsko proti akýmkoľvek interventom na americkom kontinente –
tento postoj neskôr dostal označenie Monroeova doktrína – jej princípy zdôrazňovali, aby sa USA nenechala zatiahnuť do
európskych záležitostí
- tak sa zrodila dôležitá línia americkej zahraničnej politiky – tzv. politika
izolacionizmu
- na americkom kontinente však Spojené štáty rozširovali svoj vplyv, pokúšali sa ovplyvňovať vývoj v Južnej
Amerike – tu totiž po rozpade španielskej koloniálnej správy vzniklo viacero rôzne vyspelých republík
- USA sa dostala na 2. miesto
(po VB)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta