Vysvetlite proces vzniku USA

Vysvetlite proces vzniku USA

25/ 2.podotázka- Vysvetlite proces vzniku USA

Objasnite život v anglických osadách Severnej Ameriky

• veľkú časť kolonistov hlavne v severných osadách (Massachusetts, New Hampshire, Connecticut) tvorili kalvínski puritáni, ktorí kedysi žili v nerovnoprávnom postavení pre svoje vyznanie
• prísne mravné normy si priniesli do novej domoviny a riadili sa nimi
• z nich vyplývalo presvedčenie, že v skazenom svete majú svoje mimoriadne poslanie
• prísna morálka, podnikavosť, pracovitosť a šetrnosť ovplyvňovalo rodiace sa americké spoločenstvo
• kultúru vyšších a stredných vrstiev zasiahlo hnutie vyznávajúce silu ľudského rozumu- osvietenstvo
• anglická vláda rešpektovala život osád a umožňovala im, aby si autonómne spravovali vlastné záležitosti
• na severoamerickú pôdu sa nepreniesli feudálne pomery z Európy
• Anglicko regulovalo colnú politiku – hospodársky styk kolónií so svetom
• hospodárstvo osád bolo úspešné a počet obyvateľov sa zvyšoval

Vznik konfliktu medzi osadníkmi a anglickým kráľom – nespokojnosť s metropolou

• v polovici 18. storočia Británia vyhrala spolu s osadníkmi svoje súperenie s Francúzskom o severoamerické územie
• londýnska vláda potom osadníkom zakázala prenikať do amerického vnútrozemia, teda zaberať indiánsku pôdu na západe
• Británia sa rozhodla chrániť svoje zámorské územia, rástlo jej sebavedomie, stávala sa úspešnou koloniálnou mocnosťou , chcela vybudovať silný centralizovaný štát
• v marci 1766 parlament prijal tzv. výslovný zákon, ktorým vyhlasoval, že má právo kedykoľvek schvaľovať ľubovoľné opatrenia pre všetky anglické územia – aj pre tie, ktoré v ňom nemajú svojich zástupcov (napr. aj americké osady)
• tento zákon vyvolal v osadách veľké pobúrenie, predstavitelia osadníkov sa ohradzovali proti tomu, že majú znova stratiť svoju slobodu
• začali obhajovať svoje prirodzené ľudské práva – tie im nemala vziať žiadna svetská moc (napríklad zastúpenie v britskom parlamente)
• nespokojnosť silnela, no nechcel sa úplne odtrhnúť od Británie

Bostonské pitie čaju- na ceste k samostatnosti a prvý kontinentálny kongres

• osadníci svoj odpor vyjadrovali rôzne
• najznámejšia je manifestačná akcia bostonský čajový večierok
• Decembra 1773 prenikli nespokojenci na britskú obchodnú loď kotviacu v Bostone a celý jej náklad čaju vyhádzali do mora
• britská vláda v napätej situácii uzavrela bostonský prístav, sporné územia za Alleghanami pripojila ku kanadskému Quebecu a definitívne zrušila samosprávu najdôležitejšej osady – Massachusetts
• zástupcovia všetkých osád sa 5. Septembra 1774 zišli na spoločnej porade vo Filadelfii – prvý kontinentálny kongres
• z nej adresovali kráľovi a anglickému i americkému ľudu zmierlivú výzvu, zároveň vyzvali osadníkov, aby vytvárali ozbrojenú domobranu- tie vznikali veľmi rýchlo
• tak vznikol ozbrojený konflikt

Vyhlásenie nezávislosti

• ešte dôležitejší, než ozbrojený konflikt bol politický zápas
• cesta ku kompromisnému riešeniu sa zahatala, keď Juraj III. zamietol rokovania s rebelmi
• na kráľovo stanovisko zareagoval druhý kontinentálny kongresvo Filadelfii
• všetci delegáti – radikáli aj umiernení sa zhodli: ak panovník upiera svojim poddaným ich prirodzené slobody, je ich právom a morálnou povinnosťou tieto slobody obhajovať , aj keby mali spôsobiť úplný rozkol
• júla 1776 filadelfský kongres schválil vyhlásenie nezávislosti amerických štátov, ktoré vypracoval právnik a politik z Virgínie Thomas Jefferson

Revolúcia nastupuje

• vyhlásenie nezávislosti znamenalo, že hašterenie o colných otázkach, o zdaňovaní sa zmenilo na boj za práva človeka – jednotlivca
• v živote amerického spoločenstva sa začali hlboké premeny
• vytváral sa štát iného typu než dovtedajšie feudálne monarchie
• myšlienky vychádzali z presvedčenia, že spravodlivý štát treba usporiadať tak, aby sa v ňom zachovali tzv. samozrejmé pravdy- podľa puritánov tieto pravdy boli zároveň kresťanskými Božími zákonmi
• vyhlásenie nezávislosti malo aj druhý zdroj- učenie francúzskych osvietencov
• samozrejmé pravdy: všetci ľudia sú slobodní a rovní (svetská moc pochádza z ľudu), teda nesmú existovať nijaké zákony pre nejaké privilegované vrstvy
• táto rovnosť sa najlepšie uskutoční v demokratickom usporiadaní svetskej spoločnosti, t.j. v usporiadaní, kde ľudia najskôr musia dať súhlas tým, ktorí ich chcú riadiť- teda v demokratickej republike
• v článkoch amerických tvorcov nového spoločenského systému sa objavuje konštatovanie, že ľudia sú si rovní biologickou podstatou, ale zároveň sa odlišujú psychickým vybavením pre život
• chceli dať ľuďom právo, aby svoje rozdiely mohli slobodne využívať, právo slobodne nakladať so svojím majetkom- voľne, bez obmedzení podnikať a bohatnúť
• v americkej revolúcii sa stretli dva princípy: rovnosť politických práv a uznanie rozdielnosti ľudských bytostí
• americkí zákonodarcovia v navrhovanom novom spoločenskom poriadku spojili kresťanskú motiváciu s demokratickými zásadami, takže charakterizujeme americkú revolúciu ako revolúciu konzervatívneho typu

Buduje sa nový štát

• vyhlásením nezávislosti sa trinásť anglických kolónií premenilo na samostatné štáty, spoločne vytvorili Úniu spojených štátov Amerických
• druhý kontinentálny kongres po vyhlásení nezávislosti pracoval ešte takmer dva roky
• práca sa zavŕšila Novembra 1777 vydaním Konfederačných článkov- prvou ústavou Spojených štátov
• najvyšším zákonodarným a výkonným orgánom sa stal Kongres Únie – každý štát v ňom mal jeden hlas
• najdôležitejším problémom sa stal vzájomný pomer členských štátov
• každý štát mal rozdielny charakter- iné hospodárstvo, typ obyvateľstva a tak mali aj iné záujmy a každý chcel tento problém riešiť inak
• otázka bola: Ako všetkých vyhovieť?
• tieto otázky sa podarilo vyriešiť revíziou ústavy- možno ju charakterizovať ako nahradenie voľnejšej konfederácie o niečo pevnejším usporiadaním – federáciou, základná podoba tejto federácie platí v USA dodnes – vykonal ju ústavodarný kongres, ktorý sa znovu zišiel vo Filadelfii
• Kongres posilnil právomoci ústredných orgánov

Hlavné zložky amerického parlamentného systému

• v účastníkoch ústavodarného zhromaždenia najväčšie obavy vzbudzovala stabilita Únie
• vášnivé debaty sa sústredili na otázku, ako vybudovať systém, ktorý by:
  • poskytol priestor čiastkovým a miestnym záujmom a zabránil komukoľvek, aby si uzurpoval priveľkú moc
  • ponechal centrálnej vláde dostatok možností na ochranu záujmov celého spoločenstva
• po ostrých sporoch sa dosiahla dohoda známa ako tzv. veľký alebo connecticutský kompromis
• Kongres USA sa rozdelil na dve komory:
  • Senát – v ňom dostali všetky štáty rovnaké zastúpenie
  • Snemovňa prezidentov – v tejto druhej komore mali byť zastúpené pomerným spôsobom (podľa počtu voličov)
• klauzula nadriadenosti vyhlasovala, že federálna ústava je najvyšším zákonom krajiny a štátne zákony jednotlivých krajín jej nesmú protirečiť
• ústavodarné zhromaždenie prijalo na záver aj novotu vo výkonnej moci (tvrdilo sa, že ide o návrat k monarchii), vznikol jednočlenný výkonný orgán – funkcia prezidenta s rozsiahlym právomocami

Osobnosti

Benjamin Franklin

• známy virginský politik a vedec
• pre Úniu vykonal služby aj ako kompetentný diplomat
• jeho popularita v parížskych salónoch mu pomohla uzavrieť spojeneckú zmluvu s Francúzskom
• zmluva zachránila vojenský úspech americkej revolúcie
• roku 1781 sa francúzske oddiely spolu s Američanmi prizerali na definitívnu britskú kapituláciu

Thomas Jefferson

• virgínčan, po Washingtonovi a Adamsovi tretí prezident USA
• autor vyhlásenia nezávislosti ale aj zásad zahraničnej politiky USA
• vzdelaný intelektuál sa prejavil aj ako odporca otrokárstva (spolu s indiánmi boli neprivilegovaní)
• ako kultivovaný diplomat šíril prestíž mladej republiky

George Washington

• virgínčan, stal sa prvým prezidentom USA
• druhý filadelfský kongres ho poveril velením občianskej domobrany, ktorá sa stala základom americkej armády
• úspešný veliteľ bol zvolený za predsedu nového ústavodarného kongresu
• apríla 1789 v jednoduchých hnedých šatách na balkóne newyorskej radnice prisahal vernosť Ústave spojených štátov

25/3.podotázka- Zhodnoťte vplyv občianskej vojny v USA na ďalší vývoj tejto krajiny

• na začiatku 19. st. mladé Spojené štáty (Únia) zaberali len úzky pás východného pobrežia severoamerického kontinentu, ich západná hranica siahala po rieku Mississippi
• postupne sa však ich územie rozširovalo dvoma spôsobmi: kúpou a žiadosťou územia o začlenenie do Únie
• v zákonodarstve USA sa presadila zásada zvrchovanosti ľudu, t. j. orgány (ľud) každého štátu mali pri rozhodovaní prednosť pred centrálnymi orgánmi Únie
• do pol. 19. st. boli USA predovšetkým agrárnou krajinou
• na severe boli základnou hospodárskou jednotkou farmy, ich počet stúpal, zasiahla tu aj priemyselná revolúcia (poľnohospodárske stroje namiesto ľudskej sily)
• na juhu boli základnou hospodárskou jednotkou plantáže, na ktorých pracovali otroci, plantáže produkovali hlavne bavlnu, tabak, ryžu a cukrovú trstinu
• na severovýchode sa rozvíjal priemysel (ktorý pomohol i v poľnohospodárstve) – ako prvý textilný priemysel, potom potravinársky, ťažký železiarsky a oceliarsky
• rozvíjala sa i doprava – železničná, lodná (parníky)
• obyvateľstvo sa začalo koncentrovať v mestách
• hospodárske ťažkosti v Európa zapríčinili vlny prisťahovalcov z celej Európy
• v prvej polovici 19. st. sa cestovalo bez pasov, nových osadníkov čakala voľnosť, žiadna cenzúra
• v druhej polovici 19. st. po prvej bankovej kríze sa postupne zavádzali rozličné pravidlá sprísňujúce možnosti prisťahovania
• postupné osídľovanie nových území bolo sprevádzané vyhnaním indiánskych kmeňov – spočiatku s nimi uzatvárali dohody a zmluvy o predajoch pôdy, neskôr ich Kongres prestal považovať za národy a vysídľoval ich do rezervácií
• americká spoločnosť mala síce spoločné predstavy o základných hodnotách vlastnej civilizácie, napriek tomu vnútorne bola hlboko rozdelená
• obyvateľstvo severu tvorili prevažne drobní slobodní farmári
• obyvateľstvo juhu tvorili prevažne neslobodní – otroci
• severné štáty čoskoro po vyhlásení ústavy otroctvo zakázali, južné štáty sa ho nechceli vzdať
• spor okolo otázky, či zrušiť alebo nezrušiť otroctvo, sa najviac vyhranil pri územnom rozširovaní USA – plantážnici z Juhu chceli na nových územiach pestovať bavlnu otrokárskym spôsobom, priemyselníci a farmári zo Severu chceli uplatniť systém voľnej súťaže a slobodných pracovných síl
• napriek snahe Severu o kompromis sa postupne vzťah Juhu a Severu vyhrocoval
• v roku 1860 zvíťazila v prezidentských voľbách Republikánska strana – obhajovala záujmy obyvateľstva severných štátov a posilňovanie právomocí ústrednej vlády, jej kandidátom bol Abraham Lincoln (ambiciózny, úspešný obchodník, neskôr politik)
• stalo sa tak po dlhšom období vlády prezidentov z Demokratickej strany – tá obhajovala záujmy Juhu a pôvodné zásady usporiadania Únie – väčšiu samostatnosť členských štátov
• víťazstvo republikánov naznačovalo, že sa posilní centralizmus, protiotrokárska politika a prevaha Severu nad Juhom – južné štáty sa preto rozhodli vystúpiť zo zväzku Únie a vytvorili tzv. konfederované americké štáty (Konfederáciu)
• vojská nového štátu v apríli zaútočili na vojenské štáty, ktoré boli na ich území a zostali verné Únii – tak vypukol vojenský konflikt
• spočiatku mali prevahu vojská Juhu, neskôr bol však úspešnejší Sever vďaka svojej hospodárskej sile
• vojna si vyžiadala obrovské množstvo obetí
• skončila sa víťazstvom Severu, a teda aj upevnením centrálnej federálnej moci Únie

• republikáni začali s tzv. rekonštrukciou Juhu – zosadili rasistických a konzervatívnych južanských politikov a moc odovzdali černochom a liberálom = vojenská okupácia južných štátov
• začalo sa meniť zloženie obyvateľstva – vrstva otrokov prirodzene zmizla
• plantáže sa začali dávať do nájmu – drobní nájomcovia sa však často dostávali do finančných problémov (poľnohospodárstvo v nových podmienkach = bez lacnej otrockej sily), zadlžení nájomcovia sa často búrili a pokúšali sa politicky organizovať – ale rasové predsudky nedovolili, aby sa v spoločnom záujme dokázali spojiť bieli aj čierni
• trvalo asi desať rokov, než južné štáty znovu získali väčšiu časť svojich právomocí a kontrolu nad svojimi záležitosťami – presadzovanie nových občianskych práv v južných štátoch sa veľmi oneskorilo (zásadný prelom nastal až v druhej polovici 20. st.)
• napriek všetkým ťažkostiam nastalo obdobie veľkej prosperity
• rozdiely medzi Juhom a Severom sa zmenšili, začali medzi sebou živo obchodovať
• Juhu pomohli investície z vyspelejšieho Severu
• priemyselný Sever zasa ťažil z lacnej pracovnej sily niekdajších otrokov a neustále prichádzajúcich prisťahovalcov
• giganticky rástlo hospodárstvo USA – zrodila sa nová svetová veľmoc
• mocnejúci štát si začal formovať aj predstavu o tom, aký postoj zaujme voči ostatnému svetu
• už od vzniku USA boli presvedčení, že budujú štát založený na lepších princípoch ako tie, ktoré fungujú v starej Európe
• s utláčateľskými systémami európskych štátov nechcela mať americká spoločnosť nič spoločné
• keď mocnosti Svätej aliancie chceli vojensky zasiahnuť proti revolučným hnutiam na juhoamerickom kontinente vystupujúcim proti španielskej a portugalskej koloniálnej nadvláde, americké zásady získali definitívnu podobu
• prezident James Monroe vyhlásil heslo Amerika Američanom a pohrozil, že USA vyšlú vojsko proti akýmkoľvek interventom na americkom kontinente – tento postoj neskôr dostal označenie Monroeova doktrína – jej princípy zdôrazňovali, aby sa USA nenechala zatiahnuť do európskych záležitostí
• tak sa zrodila dôležitá línia americkej zahraničnej politiky – tzv. politika izolacionizmu
• na americkom kontinente však Spojené štáty rozširovali svoj vplyv, pokúšali sa ovplyvňovať vývoj v Južnej Amerike – tu totiž po rozpade španielskej koloniálnej správy vzniklo viacero rôzne vyspelých republík
• USA sa dostala na 2. miesto (po VB)