Vysvetlite proces vzniku USA

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 17.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 755 slov
Počet zobrazení: 101
Tlačení: 5
Uložení: 5

25/ 2.podotázka- Vysvetlite proces vzniku USA

Objasnite život v anglických osadách Severnej Ameriky

  • veľkú časť kolonistov hlavne v severných osadách (Massachusetts, New Hampshire, Connecticut) tvorili kalvínski puritáni, ktorí kedysi žili v nerovnoprávnom postavení pre svoje vyznanie
  • prísne mravné normy si priniesli do novej domoviny a riadili sa nimi
  • z nich vyplývalo presvedčenie, že v skazenom svete majú svoje mimoriadne poslanie
  • prísna morálka, podnikavosť, pracovitosť a šetrnosť ovplyvňovalo rodiace sa americké spoločenstvo
  • kultúru vyšších a stredných vrstiev zasiahlo hnutie vyznávajúce silu ľudského rozumu- osvietenstvo
  • anglická vláda rešpektovala život osád a umožňovala im, aby si autonómne spravovali vlastné záležitosti
  • na severoamerickú pôdu sa nepreniesli feudálne pomery z Európy
  • Anglicko regulovalo colnú politiku - hospodársky styk kolónií so svetom
  • hospodárstvo osád bolo úspešné a počet obyvateľov sa zvyšoval

Vznik konfliktu medzi osadníkmi a anglickým kráľom - nespokojnosť s metropolou

 

  • v polovici 18. storočia Británia vyhrala spolu s osadníkmi svoje súperenie s Francúzskom o severoamerické územie
  • londýnska vláda potom osadníkom zakázala prenikať do amerického vnútrozemia, teda zaberať indiánsku pôdu na západe
  • Británia sa rozhodla chrániť svoje zámorské územia, rástlo jej sebavedomie, stávala sa úspešnou koloniálnou mocnosťou , chcela vybudovať silný centralizovaný štát
  • v marci 1766 parlament prijal tzv. výslovný zákon, ktorým vyhlasoval, že má právo kedykoľvek schvaľovať ľubovoľné opatrenia pre všetky anglické územia - aj pre tie, ktoré v ňom nemajú svojich zástupcov (napr. aj americké osady)
  • tento zákon vyvolal v osadách veľké pobúrenie, predstavitelia osadníkov sa ohradzovali proti tomu, že majú znova stratiť svoju slobodu
  • začali obhajovať svoje prirodzené ľudské práva - tie im nemala vziať žiadna svetská moc (napríklad zastúpenie v britskom parlamente)
  • nespokojnosť silnela, no nechcel sa úplne odtrhnúť od Británie

Bostonské pitie čaju- na ceste k samostatnosti a prvý kontinentálny kongres

 

  • osadníci svoj odpor vyjadrovali rôzne
  • najznámejšia je manifestačná akcia bostonský čajový večierok
  • Decembra 1773 prenikli nespokojenci na britskú obchodnú loď kotviacu v Bostone a celý jej náklad čaju vyhádzali do mora
  • britská vláda v napätej situácii uzavrela bostonský prístav, sporné územia za Alleghanami pripojila ku kanadskému Quebecu a definitívne zrušila samosprávu najdôležitejšej osady - Massachusetts
  • zástupcovia všetkých osád sa 5. Septembra 1774 zišli na spoločnej porade vo Filadelfii - prvý kontinentálny kongres
  • z nej adresovali kráľovi a anglickému i americkému ľudu zmierlivú výzvu, zároveň vyzvali osadníkov, aby vytvárali ozbrojenú domobranu- tie vznikali veľmi rýchlo
  • tak vznikol ozbrojený konflikt

Vyhlásenie nezávislosti

 

  • ešte dôležitejší, než ozbrojený konflikt bol politický zápas
  • cesta ku kompromisnému riešeniu sa zahatala, keď Juraj III. zamietol rokovania s rebelmi
  • na kráľovo stanovisko zareagoval druhý kontinentálny kongresvo Filadelfii
  • všetci delegáti - radikáli aj umiernení sa zhodli: ak panovník upiera svojim poddaným ich prirodzené slobody, je ich právom a morálnou povinnosťou tieto slobody obhajovať , aj keby mali spôsobiť úplný rozkol
  • júla 1776 filadelfský kongres schválil vyhlásenie nezávislosti amerických štátov, ktoré vypracoval právnik a politik z Virgínie Thomas Jefferson

Revolúcia nastupuje

 

  • vyhlásenie nezávislosti znamenalo, že hašterenie o colných otázkach, o zdaňovaní sa zmenilo na boj za práva človeka - jednotlivca
  • v živote amerického spoločenstva sa začali hlboké premeny
  • vytváral sa štát iného typu než dovtedajšie feudálne monarchie
  • myšlienky vychádzali z presvedčenia, že spravodlivý štát treba usporiadať tak, aby sa v ňom zachovali tzv. samozrejmé pravdy- podľa puritánov tieto pravdy boli zároveň kresťanskými Božími zákonmi
  • vyhlásenie nezávislosti malo aj druhý zdroj- učenie francúzskych osvietencov
  • samozrejmé pravdy: všetci ľudia sú slobodní a rovní (svetská moc pochádza z ľudu), teda nesmú existovať nijaké zákony pre nejaké privilegované vrstvy
  • táto rovnosť sa najlepšie uskutoční v demokratickom usporiadaní svetskej spoločnosti, t.j. v usporiadaní, kde ľudia najskôr musia dať súhlas tým, ktorí ich chcú riadiť- teda v demokratickej republike
  • v článkoch amerických tvorcov nového spoločenského systému sa objavuje konštatovanie, že ľudia sú si rovní biologickou podstatou, ale zároveň sa odlišujú psychickým vybavením pre život
  • chceli dať ľuďom právo, aby svoje rozdiely mohli slobodne využívať, právo slobodne nakladať so svojím majetkom- voľne, bez obmedzení podnikať a bohatnúť
  • v americkej revolúcii sa stretli dva princípy: rovnosť politických práv a uznanie rozdielnosti ľudských bytostí
  • americkí zákonodarcovia v navrhovanom novom spoločenskom poriadku spojili kresťanskú motiváciu s demokratickými zásadami, takže charakterizujeme americkú revolúciu ako revolúciu konzervatívneho typu

Buduje sa nový štát

 

  • vyhlásením nezávislosti sa trinásť anglických kolónií premenilo na samostatné štáty, spoločne vytvorili Úniu spojených štátov Amerických
  • druhý kontinentálny kongres po vyhlásení nezávislosti pracoval ešte takmer dva roky
  • práca sa zavŕšila Novembra 1777 vydaním Konfederačných článkov- prvou ústavou Spojených štátov
  • najvyšším zákonodarným a výkonným orgánom sa stal Kongres Únie - každý štát v ňom mal jeden hlas
  • najdôležitejším problémom sa stal vzájomný pomer členských štátov
  • každý štát mal rozdielny charakter- iné hospodárstvo, typ obyvateľstva a tak mali aj iné záujmy a každý chcel tento problém riešiť inak
  • otázka bola: Ako všetkých vyhovieť?
  • tieto otázky sa podarilo vyriešiť revíziou ústavy- možno ju charakterizovať ako nahradenie voľnejšej konfederácie o niečo pevnejším usporiadaním - federáciou, základná podoba tejto federácie platí v USA dodnes - vykonal ju ústavodarný kongres, ktorý sa znovu zišiel vo Filadelfii
  • Kongres posilnil právomoci ústredných orgánov

Hlavné zložky amerického parlamentného systému

 

  • v účastníkoch ústavodarného zhromaždenia najväčšie obavy vzbudzovala stabilita Únie
  • vášnivé debaty sa sústredili na otázku, ako vybudovať systém, ktorý by:
    • poskytol priestor čiastkovým a miestnym záujmom a zabránil komukoľvek, aby si uzurpoval priveľkú moc
    • ponechal centrálnej vláde dostatok možností na ochranu záujmov celého spoločenstva
  • po ostrých sporoch sa dosiahla dohoda známa ako tzv. veľký alebo connecticutský kompromis
  • Kongres USA sa rozdelil na dve komory:
    • Senát – v ňom dostali všetky štáty rovnaké zastúpenie
    • Snemovňa prezidentov – v tejto druhej komore mali byť zastúpené pomerným spôsobom (podľa počtu voličov)
  • klauzula nadriadenosti vyhlasovala, že federálna ústava je najvyšším zákonom krajiny a štátne zákony jednotlivých krajín jej nesmú protirečiť
  • ústavodarné zhromaždenie prijalo na záver aj novotu vo výkonnej moci (tvrdilo sa, že ide o návrat k monarchii), vznikol jednočlenný výkonný orgán – funkcia prezidenta s rozsiahlym právomocami

Osobnosti

 

Benjamin Franklin

  • známy virginský politik a vedec
  • pre Úniu vykonal služby aj ako kompetentný diplomat
  • jeho popularita v parížskych salónoch mu pomohla uzavrieť spojeneckú zmluvu s Francúzskom
  • zmluva zachránila vojenský úspech americkej revolúcie
  • roku 1781 sa francúzske oddiely spolu s Američanmi prizerali na definitívnu britskú kapituláciu

Thomas Jefferson

  • virgínčan, po Washingtonovi a Adamsovi tretí prezident USA
  • autor vyhlásenia nezávislosti ale aj zásad zahraničnej politiky USA
  • vzdelaný intelektuál sa prejavil aj ako odporca otrokárstva (spolu s indiánmi boli neprivilegovaní)
  • ako kultivovaný diplomat šíril prestíž mladej republiky

George Washington

  • virgínčan, stal sa prvým prezidentom USA
  • druhý filadelfský kongres ho poveril velením občianskej domobrany, ktorá sa stala základom americkej armády
  • úspešný veliteľ bol zvolený za predsedu nového ústavodarného kongresu
  • apríla 1789 v jednoduchých hnedých šatách na balkóne newyorskej radnice prisahal vernosť Ústave spojených štátov

 

25/3.podotázka- Zhodnoťte vplyv občianskej vojny v USA na ďalší vývoj tejto krajiny

 

  • na začiatku 19. st. mladé Spojené štáty (Únia) zaberali len úzky pás východného pobrežia severoamerického kontinentu, ich západná hranica siahala po rieku Mississippi
  • postupne sa však ich územie rozširovalo dvoma spôsobmi: kúpou a žiadosťou územia o začlenenie do Únie
  • v zákonodarstve USA sa presadila zásada zvrchovanosti ľudu, t. j. orgány (ľud) každého štátu mali pri rozhodovaní prednosť pred centrálnymi orgánmi Únie
  • do pol. 19. st. boli USA predovšetkým agrárnou krajinou
  • na severe boli základnou hospodárskou jednotkou farmy, ich počet stúpal, zasiahla tu aj priemyselná revolúcia (poľnohospodárske stroje namiesto ľudskej sily)
  • na juhu boli základnou hospodárskou jednotkou plantáže, na ktorých pracovali otroci, plantáže produkovali hlavne bavlnu, tabak, ryžu a cukrovú trstinu
  • na severovýchode sa rozvíjal priemysel (ktorý pomohol i v poľnohospodárstve) – ako prvý textilný priemysel, potom potravinársky, ťažký železiarsky a oceliarsky
  • rozvíjala sa i doprava – železničná, lodná (parníky)
  • obyvateľstvo sa začalo koncentrovať v mestách
  • hospodárske ťažkosti v Európa zapríčinili vlny prisťahovalcov z celej Európy
  • v prvej polovici 19. st. sa cestovalo bez pasov, nových osadníkov čakala voľnosť, žiadna cenzúra
  • v druhej polovici 19. st. po prvej bankovej kríze sa postupne zavádzali rozličné pravidlá sprísňujúce možnosti prisťahovania
  • postupné osídľovanie nových území bolo sprevádzané vyhnaním indiánskych kmeňov – spočiatku s nimi uzatvárali dohody a zmluvy o predajoch pôdy, neskôr ich Kongres prestal považovať za národy a vysídľoval ich do rezervácií
  • americká spoločnosť mala síce spoločné predstavy o základných hodnotách vlastnej civilizácie, napriek tomu vnútorne bola hlboko rozdelená
  • obyvateľstvo severu tvorili prevažne drobní slobodní farmári
  • obyvateľstvo juhu tvorili prevažne neslobodní – otroci
  • severné štáty čoskoro po vyhlásení ústavy otroctvo zakázali, južné štáty sa ho nechceli vzdať
  • spor okolo otázky, či zrušiť alebo nezrušiť otroctvo, sa najviac vyhranil pri územnom rozširovaní USA – plantážnici z Juhu chceli na nových územiach pestovať bavlnu otrokárskym spôsobom, priemyselníci a farmári zo Severu chceli uplatniť systém voľnej súťaže a slobodných pracovných síl
  • napriek snahe Severu o kompromis sa postupne vzťah Juhu a Severu vyhrocoval
  • v roku 1860 zvíťazila v prezidentských voľbách Republikánska strana – obhajovala záujmy obyvateľstva severných štátov a posilňovanie právomocí ústrednej vlády, jej kandidátom bol Abraham Lincoln (ambiciózny, úspešný obchodník, neskôr politik)
  • stalo sa tak po dlhšom období vlády prezidentov z Demokratickej strany – tá obhajovala záujmy Juhu a pôvodné zásady usporiadania Únie – väčšiu samostatnosť členských štátov
  • víťazstvo republikánov naznačovalo, že sa posilní centralizmus, protiotrokárska politika a prevaha Severu nad Juhom – južné štáty sa preto rozhodli vystúpiť zo zväzku Únie a vytvorili tzv. konfederované americké štáty (Konfederáciu)
  • vojská nového štátu v apríli zaútočili na vojenské štáty, ktoré boli na ich území a zostali verné Únii – tak vypukol vojenský konflikt
  • spočiatku mali prevahu vojská Juhu, neskôr bol však úspešnejší Sever vďaka svojej hospodárskej sile
  • vojna si vyžiadala obrovské množstvo obetí
  • skončila sa víťazstvom Severu, a teda aj upevnením centrálnej federálnej moci Únie
  • republikáni začali s tzv. rekonštrukciou Juhu – zosadili rasistických a konzervatívnych južanských politikov a moc odovzdali černochom a liberálom = vojenská okupácia južných štátov
  • začalo sa meniť zloženie obyvateľstva – vrstva otrokov prirodzene zmizla
  • plantáže sa začali dávať do nájmu – drobní nájomcovia sa však často dostávali do finančných problémov (poľnohospodárstvo v nových podmienkach = bez lacnej otrockej sily), zadlžení nájomcovia sa často búrili a pokúšali sa politicky organizovať – ale rasové predsudky nedovolili, aby sa v spoločnom záujme dokázali spojiť bieli aj čierni
  • trvalo asi desať rokov, než južné štáty znovu získali väčšiu časť svojich právomocí a kontrolu nad svojimi záležitosťami – presadzovanie nových občianskych práv v južných štátoch sa veľmi oneskorilo (zásadný prelom nastal až v druhej polovici 20. st.)
  • napriek všetkým ťažkostiam nastalo obdobie veľkej prosperity
  • rozdiely medzi Juhom a Severom sa zmenšili, začali medzi sebou živo obchodovať
  • Juhu pomohli investície z vyspelejšieho Severu
  • priemyselný Sever zasa ťažil z lacnej pracovnej sily niekdajších otrokov a neustále prichádzajúcich prisťahovalcov
  • giganticky rástlo hospodárstvo USA – zrodila sa nová svetová veľmoc
  • mocnejúci štát si začal formovať aj predstavu o tom, aký postoj zaujme voči ostatnému svetu
  • už od vzniku USA boli presvedčení, že budujú štát založený na lepších princípoch ako tie, ktoré fungujú v starej Európe
  • s utláčateľskými systémami európskych štátov nechcela mať americká spoločnosť nič spoločné
  • keď mocnosti Svätej aliancie chceli vojensky zasiahnuť proti revolučným hnutiam na juhoamerickom kontinente vystupujúcim proti španielskej a portugalskej koloniálnej nadvláde, americké zásady získali definitívnu podobu
  • prezident James Monroe vyhlásil heslo Amerika Američanom a pohrozil, že USA vyšlú vojsko proti akýmkoľvek interventom na americkom kontinente – tento postoj neskôr dostal označenie Monroeova doktrína – jej princípy zdôrazňovali, aby sa USA nenechala zatiahnuť do európskych záležitostí
  • tak sa zrodila dôležitá línia americkej zahraničnej politiky – tzv. politika izolacionizmu
  • na americkom kontinente však Spojené štáty rozširovali svoj vplyv, pokúšali sa ovplyvňovať vývoj v Južnej Amerike – tu totiž po rozpade španielskej koloniálnej správy vzniklo viacero rôzne vyspelých republík
  • USA sa dostala na 2. miesto (po VB)
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné okruhy z dejepisu



Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022