– odboj u nás sa začal už v r. 1939 - predstavovali ho najskôr zástanci komunizmu a demokrati (členovia týchto politických strán)
– z iniciatívy komunistov sa začínajú v horách formovať partizánske skupiny
– po bitke pri Stalingrade – zhoršená pozícia Nemecka , nespokojnosť jeho spojencov
– nasledovala dohoda Beneša a Stalina, po ktorej sa zhodli demokrati aj komunisti na spoločnom cieli – vybudovanie česko-slovenského štátu a boj proti nacizmu – to sa premietlo do Vianočnej dohody ( r. 1943 ) , podľa ktorej sa vytvoril centrálny odbojový orgán Slovenská národná rada (predsedovia – demokrati-Vavro Šrobár, komunisti-Karol Šmidke) (Ursíny,Husák,Novomeský...)
– spolupracovalo s ňou aj vojenské ústredie – BB , ktoré pripravovalo vojenské povstanie
– červená armáda v r. 1944 postupovala v Ukrajine a vstúpila na Slovensko východokarpatskými priesmykmi – spolupracovala s partizánmi, nedôverovala povstaleckej akcii
– kvôli diverzným akciám partizánov si na seba upútali pozornosť a keďže vláda nemala síl zakročiť proti partizánom, Nemci poslali na Považie svoje vojská, kde bola komunikačná spojnica a vojenská výroba, kde odzbrojili okamžite 2 naše najlepšie divízie, čo znamenalo stroskotanie povstania
– veliteľ plánovaného povstania prikázal začať povstanie ľuďom, ktoré bolo obmedzené len na územie stredného Slovenska, SNR vyhlásila obnovenie ČSR a zrušila diskriminačné zákony vojnovej SR, bola zrušená HSĽS, HG (Hlinkove gardy), HM (Hlinkova mládež)
– počas povstania vznikli KSS a Demokratická strana
– na územiach nezasiahnutých povstaním mala moc nemecká armáda
– povstalecká armáda = 50 000 – 60 000 vojakov, partizáni okolo 12 000 členov
– povstalci mali výhodu domáceho prostredia, no nedostatočne vybavení, preto bol povstalecký odpor v októbri 1944 zlomený obsadením Banskej Bystrice, generáli Golian a Viest padli do zajatia a skončili v koncentračnom tábore, spolu bolo zajatých
15 000 povstaleckých vojakov
– naše povstanie patrí k jednému z najväčších protinacistických ozbrojených vystúpení = pre toto povstanie sa zaužívalo hovoriť Slovenské národné povstanie
– odbojové hnutia a červená armáda postupovali Slovenskom pomaly, keďže v hornatom teréne sa ťažko bojovalo, boje trvali 7 mesiacov
– slovenská vláda emigrovala na západa podpísala kapituláciu v Rakúsku, prezident J. Tiso sa chvíľu ukrýval v kláštore no po nájdení bol presunutý do amerického tábora a následne vydaný do ČSR
– v Prahe vypuklo povstanie až v máji r. 1945 namierené už len proti zvyšku nemeckej armády, 9. mája bola Praha oslobodená červenou armádou (podľa dohody, inak by ju skôr oslobodili Američania)
– Nemecko podpísalo v tomto čase kapituláciu
– Červená armáda však odvliekla mnoho Slvákov do ZSSR na nútené práce, zo Slovenska odišli až koncom r. 1945, no zostali v susedných krajinách
– základnou príčinou vzniku česko-slovenského zahr. odboja bola nespokojnosť s pomermi Mníchovskej dohody z r.1938 a marcové udalost (vytvorenie samostatného Slovenska), zánik demokracie, popieranie základných ľudských práv
– viacerí č. aj s. politici emigrovali