Protifašistický odboj na Slovensku v čase 2. svetovej vojny

30. maturitné zadanie

– odboj u nás sa začal už v r. 1939 - predstavovali ho najskôr zástanci komunizmu a demokrati (členovia týchto politických strán)

– z iniciatívy komunistov sa začínajú v horách formovať partizánske skupiny

– po bitke pri Stalingrade – zhoršená pozícia Nemecka , nespokojnosť jeho spojencov

– nasledovala dohoda Beneša a Stalina, po ktorej sa zhodli demokrati aj komunisti na spoločnom cieli – vybudovanie česko-slovenského štátu a boj proti nacizmu – to sa premietlo do Vianočnej dohody ( r. 1943 ) , podľa ktorej sa vytvoril centrálny odbojový orgán Slovenská národná rada (predsedovia – demokrati-Vavro Šrobár, komunisti-Karol Šmidke) (Ursíny,Husák,Novomeský...)

– spolupracovalo s ňou aj vojenské ústredie – BB , ktoré pripravovalo vojenské povstanie

– červená armáda v r. 1944 postupovala v Ukrajine a vstúpila na Slovensko východokarpatskými priesmykmi – spolupracovala s partizánmi, nedôverovala povstaleckej akcii

– kvôli diverzným akciám partizánov si na seba upútali pozornosť a keďže vláda nemala síl zakročiť proti partizánom, Nemci poslali na Považie svoje vojská, kde bola komunikačná spojnica a vojenská výroba, kde odzbrojili okamžite 2 naše najlepšie divízie, čo znamenalo stroskotanie povstania

– veliteľ plánovaného povstania prikázal začať povstanie ľuďom, ktoré bolo obmedzené len na územie stredného Slovenska, SNR vyhlásila obnovenie ČSR a zrušila diskriminačné zákony vojnovej SR, bola zrušená HSĽS, HG (Hlinkove gardy), HM (Hlinkova mládež)

– počas povstania vznikli KSS a Demokratická strana

– na územiach nezasiahnutých povstaním mala moc nemecká armáda

– povstalecká armáda = 50 000 – 60 000 vojakov, partizáni okolo 12 000 členov

– povstalci mali výhodu domáceho prostredia, no nedostatočne vybavení, preto bol povstalecký odpor v októbri 1944 zlomený obsadením Banskej Bystrice, generáli Golian a Viest padli do zajatia a skončili v koncentračnom tábore, spolu bolo zajatých

15 000 povstaleckých vojakov

– naše povstanie patrí k jednému z najväčších protinacistických ozbrojených vystúpení = pre toto povstanie sa zaužívalo hovoriť Slovenské národné povstanie

– odbojové hnutia a červená armáda postupovali Slovenskom pomaly, keďže v hornatom teréne sa ťažko bojovalo, boje trvali 7 mesiacov

– slovenská vláda emigrovala na západa podpísala kapituláciu v Rakúsku, prezident J. Tiso sa chvíľu ukrýval v kláštore no po nájdení bol presunutý do amerického tábora a následne vydaný do ČSR

– v Prahe vypuklo povstanie až v máji r. 1945 namierené už len proti zvyšku nemeckej armády, 9. mája bola Praha oslobodená červenou armádou (podľa dohody, inak by ju skôr oslobodili Američania)

– Nemecko podpísalo v tomto čase kapituláciu

– Červená armáda však odvliekla mnoho Slvákov do ZSSR na nútené práce, zo Slovenska odišli až koncom r. 1945, no zostali v susedných krajinách

1. Zhodnoťte účasť Slovákov v protifašistickom odboji v zahraničí

– základnou príčinou vzniku česko-slovenského zahr. odboja bola nespokojnosť s pomermi Mníchovskej dohody z r.1938 a marcové udalost (vytvorenie samostatného Slovenska), zánik demokracie, popieranie základných ľudských práv

– viacerí č. aj s. politici emigrovali

• najskôr VB a FRA uznávali výsledky Mníchovskej dohody, ZSSR našlo spoločnú cestu s Nemeckom, USA = izolacionizmus, čiže situácia pre odboj = nepriaznivá
• napokon sa vytvorili 4 centrá zahr. odboja = Varšava, Londýn, Paríž, Moskva
• časť odboja (Varšava) chceli vrátiť ČSR s autonómiou Slovenska ale 2. časť (londýnska na čele s Benešom) chceli ČSR bez autonómie Slovenska, 3.časť odboja (Moskva) úplne záviseli na Stalinovi = komunisti
• Beneš však získal výhodu, lebo oslabením POL a FRA Nemeckom zanikli 2 centrá, ktoré s ním nesúhlasili, začal vystupovať ako č-s prezident (napriek abdikácií-ušiel zo strachu pred vojnou)
• v júli uznali ČS vládu v Londýne VB i ZSSR
• po fakte, že červená armáda vnikne do str. Európy, zmenil Beneš taktiku a dohodol sa so ZSSR o 20 ročnom priateľstve a povojnovej spolupráci
• tým sa otvorila cesta sovietizácie ČSR v budúcich rokoch
• sľúbil Stalinovi, že ČSR politika bude súhlasná so sovietskou
• aby sa neopakovalo niečo, ako Mníchovská dohoda, radšej sa dohodol so ZSSR a bolo jasné, že bude obmedzená štátna suverenita
• čsr vojaci bojovali v mnohých protifašistických armádach – FRA, POL, VB a od r. 1944 v západnej Európe, no aj v Afrike a Ázií
• v Prahe bol 27.mája1942 spáchaný atentát (úspešný) na Heydricha (zastupujúci ríšsky protektor) výsadkármi krátko cvičených a poslaných z Londýna, no nakoniec boli vyzradení a zahynuli v boji s Nemcami, ktorí ich vypátrali
• na sovietskom území sa vytvoril 1. čs armádny zbor pod vedením Ludvíka Svobodu, ktorí sa v r. 1944 zúčastnil po boku sovietov oslobodzovaní