Slovenské národné obrodenie

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ OBRODENIE

- vláda Márie Terézie, Jozefa II → „uvoľnenie“

→ vzniká z nás moderný novodobý národ:

1. knihy, noviny, spolky
2. záujem o minulosť
3. prehĺbenie národného povedomia
4. záujem o jazyk → jazyk je znak národa, slúži na dorozumievanie, je to nástroj na rozšírenie vzdelanosti a kultúry

- moderný národ predstavujú vzdelanci – HONORÁCIA → kňazi, lekári, učitelia, právnici

• ZAČIATKY SNO (1780 – 1820)

- jazyková fáza SNO = najintenzívnejšie sa venujú spisovnému jazyku (latinčina, nemčina, maďarčina, čeština, slovakizovaná čeština)

JOZEF IGNÁC BAJZA – predstaviteľ honorácie, „buditeľ Slovákov“ (sám sa nazval buditeľom)

- bajzovčina – základ: západoslovenské nárečie; fonetický pravopis

- 1783 – René mláďenca príhodi a skúsenosťi (kniha zakázaná pre obsah)

- 1786 – SPOLOČNOSŤ PRE PESTOVANIE SLOVENSKEJ REČI

MICHAL KRATOCHVÍL

ANTON BERNOLÁK

→ prieskum či má národ záujem o spisovný jazyk + snaha o jeho vytvorenie

- 1787 – bernolákovčina – základ: nárečie v okolí Trnavy (TT – centrum vzdelancov, univerzita, kníhtlač); fonetický pravopis 

- diela: Slovenská gramatika

Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách

Etymológia slovenských slov

Slovár Slovenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

- cca 500 ľudí – tvorili spolky

- 1789 – SLOVENSKÉ UČENÉ TOVARIŠSTVO – centrum v Trnave; pobočky v NR, KE, BB, Spišská Kapitula, Rožňava

JURAJ FÁNDLY - chce rozšíriť bernolákovčinu medzi ľud + pozdvihnúť úroveň hosp. roľníkov

diela: Piľní domajší a poľní hospodár

Zelinkár

O úhoroch a včelách

Ovčár

Slovenskí včelár

- pokladník SUT

národovci, vzdelanci – konfesionálne delení:

1. katolíci – prijali bernolákovčinu
2. evanjelici – odmietli, používali češtinu

2) ROZVOJ SNO (1820 – 1835)

evanjelici: JÁN KOLLÁR, PAVEL J . ŠAFÁRIK

katolíci: JÁN HOLLÝ, MARTIN HAMULJAK

JÁN KOLLÁR

- študoval v Jene (Nemecko)

- všetky slovanské národy sú podmanené, Lužickí Srbi vymreli, šovinizmus v Nemecku (navštevoval prednášky z dejín Nemecka v súvislosti s dejinami Slovanov, ktoré uňho vyvolali negatívny postoj k Nemcom), Napoleon dobýja Európu, kde ho zastaví Kutuzov (Rusko) → vypracováva myšlienku všeslovanskej vzájomnosti → slovania = jeden národ, v rámci kt. sú 4 jazyky: Ruský, Poľský, Ilírsky, Československý

- myšlienku rozpracoval v dielach: Slávy dcéra – v umeleckej rovine

O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými

PAVEL JOZEF ŠAFÁRIK

- podporuje Kollárove myšlienky

- diela: Slovanský národopis

Slovanské starožitnosti

Dejiny slovanskej reči a literatúry

- svojou tvorbou ovplyvnil v neskoršej tvorbe Sama Chalupku (Mor ho!)

JÁN HOLLÝ

- prekladá: Vergilius – Eneida (Aeneas)

→ chce dokázať bohatosť bernolákovčiny ako jazyka → každý básnický odtienok latinčiny má svoj ekvivalent v bernolákovčine

- dielo: Svatopluk – pozdvihuje národné povedomie, podporuje záujem o minulosť

MARTIN HAMULJAK

- 1834 – SPOLOK MILOVNÍKOV REČI A LIT. SLOVENSKEJ

- predseda : Ján Kollár

- podpredseda – Martin Hamuljak

- vydávajú almanach Zora (príspevky v bernolákovčine aj češtine)

1. VYVRCHOLENIE SNO (1835 – 1848)

Štúrovci:

ĽUDOVÍT VELISLAV ŠTÚR

MICHAL MILOSLAV HODŽA

JOZEF MILOSLAV HURBAN

JANKO VLASTIMIL MATÚŠKA

JANKO KRÁĽ

JÁN BOTTO

JÁN KALINČIAK

SAMO CHALUPKA

SAMO TOMAŠÍK

ANDREJ SLÁDKOVIČ

1829 – Česko-slovanská spoločnosť, BA, Juraj Palkovič, spolok študentov

1835 – podpredseda: ĽUDOVÍT ŠTÚR (1815 – narodil sa v Uhrovci, 1856 – zomiera, pochovaný v Modre)

1. Zjednotenie všetkých národovcov a vzdelancov
2. Cesta spojujúca vzdelancov s ľudom
3. Odmietajú odnárodňovanie
4. Zrušenie feudalizmu
5. Odmietajú národnostné vykorisťovanie
6. apríl 1836 – členovia spolku sa vyšplhali na Devín, zaviazali sa, že sa nezištne budú venovať potrebám slovenského národa, prijali slávnostné slovanské mená

1842 – petícia PRESTOLNÝ PROSBOPIS, predložený panovníkovi Ferdinandovi V – obsahoval jazykové a kultúrne požiadavky

1843 – stretnutie Štúra, Hurbana a Hodžu v HLBOKOM, kde vytvorili pravidlá slovenského jazyka; základ: stredoslovenské nárečie; fonetický pravopis (ešte predtým navštívili Hollého, ktorý písal v bernolákovčine)

1844 – vydaný almanach Nitra, príspevky písané v slovenčine

- Hodža v literatúre zakladá spolok TATRÍN (v Liptovskom Mikuláši)

- Štúr zbavený profesie, na protest odchádza spolu s 22 študentmi z BA do Levoče

- Janko Kráľ píše báseň Duma Bratislavská

- na nápev piesne Kopala studienku Janko Matúška zložil text slovenskej hymny

1845 – ĽŠ vydáva SLOVENSKÉ NÁRODNÉ NOVINY s prílohou Orol Tatranský

1846 – Štúr otvorene žiada o zrušenie feudalizmu

1847 – najväčšie zoskupenie spolu Tatrín v Čachticiach → splynutie bernolákovčiny a štúrovčiny; Štúr ako poslanec za kráľovské mesto Zvolen žiada o zrušenie feudalizmu

1848 – 1849 – revolučné roky JAR NÁRODOV

bojuje sa: a) živelne

1. b) žiadosťami
2. c) bojom

1. ŽIVELNÝ BOJ – spontánny

JANKO KRÁĽ

JÁN ROTARIDES

V Hontianskej stolici využívali ľud k boju → ľudia začali páliť dereše, urbárske knihy, ich činnosť bola označená za nebezpečnú → väzenie v Šahách

FRANTIŠEK MEHLING – v BŠ žiadal o vytvorenie Banskej republiky → potlačené

1. ŽIADOSTI

JÁN FRANCISCI

ŠTEFAN MARKO DAXNER

Zvolali do LM národnú poradu (vzdelanci), ktorej sa zúčastnili aj Š+H+H

1. máj 1848 – ŽIADOSTI SLOVENSKÉHO NÁRODA

• rovnoprávnosť a bratské nažívanie všetkých uhorských národov
• samostatný slovenský snem
• slovenčina ako úradná reč
• všetky typy škôl
• vlastná národná ústava, garda
• sloboda tlače, zhromažďovania, spolčovania
• všeobecné hlasovacie právo
• zrušenie feudálnej závislosti

→ na Š+H+H vláda vydala zatykač a na našu krajinu ŠTATÁRIUM/stanné právo

→ Š+H+H utekajú do Prahy, kde 2. –12. júna 1848 – SLOVANSKÝ ZJAZD – vydali dokument MANIFEST EURÓPSKYM NÁRODOM (žiadajú práva pre všetky národy) →boli rozohnaní

1. BOJ - Š+H+H prichádzajú do Viedne
2. sept. 1848 – vzniká prvý politický a vojenský orgán SNR

SNR - Š+H+H

- Bedřich Bloudek, Bernard Janeček, František Zach

- organizujú dobrovoľné výpravy

1. pri Myjave (pôvodne 500 účastníkov, neskôr 6000)

heslo: Bobrovecká svadba

- vyhlásili sme odtrhnutie od Uhorska → rozohnaní; Karol Holuby, Viliam Šulek –

popravení v HC

1. stredné a východné Slovensko – výprava bola rozpustená lebo panovník František I. vydal OKTROJOVANÚ ÚSTAVU, centralizmus
2. banské mestá, viedol ju major LEWARTOVSKÝ; ostala nepovšimnutá

JAR NÁRODOV - NEUSPEŠNÁ