– vláda Márie Terézie, Jozefa II → „uvoľnenie“
→ vzniká z nás moderný novodobý národ:
– moderný národ predstavujú vzdelanci – HONORÁCIA → kňazi, lekári, učitelia, právnici
– jazyková fáza SNO = najintenzívnejšie sa venujú spisovnému jazyku (latinčina, nemčina, maďarčina, čeština, slovakizovaná čeština)
JOZEF IGNÁC BAJZA – predstaviteľ honorácie, „buditeľ Slovákov“ (sám sa nazval buditeľom)
– bajzovčina – základ: západoslovenské nárečie; fonetický pravopis
– 1783 – René mláďenca príhodi a skúsenosťi (kniha zakázaná pre obsah)
– 1786 – SPOLOČNOSŤ PRE PESTOVANIE SLOVENSKEJ REČI
MICHAL KRATOCHVÍL
ANTON BERNOLÁK
→ prieskum či má národ záujem o spisovný jazyk + snaha o jeho vytvorenie
– 1787 – bernolákovčina – základ: nárečie v okolí Trnavy (TT – centrum vzdelancov, univerzita, kníhtlač); fonetický pravopis
– diela: Slovenská gramatika
Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách
Etymológia slovenských slov
Slovár Slovenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí
– cca 500 ľudí – tvorili spolky
– 1789 – SLOVENSKÉ UČENÉ TOVARIŠSTVO – centrum v Trnave; pobočky v NR, KE, BB, Spišská Kapitula, Rožňava
JURAJ FÁNDLY – chce rozšíriť bernolákovčinu medzi ľud + pozdvihnúť úroveň hosp. roľníkov
diela: Piľní domajší a poľní hospodár
Zelinkár
O úhoroch a včelách
Ovčár
Slovenskí včelár
– pokladník SUT
národovci, vzdelanci – konfesionálne delení:
2) ROZVOJ SNO (1820 – 1835)
evanjelici: JÁN KOLLÁR, PAVEL J . ŠAFÁRIK
katolíci: JÁN HOLLÝ, MARTIN HAMULJAK
JÁN KOLLÁR
– študoval v Jene (Nemecko)
– všetky slovanské národy sú podmanené, Lužickí Srbi vymreli, šovinizmus v Nemecku (navštevoval prednášky z dejín Nemecka v súvislosti s dejinami Slovanov, ktoré uňho vyvolali negatívny postoj k Nemcom), Napoleon dobýja Európu, kde ho zastaví Kutuzov (Rusko) → vypracováva myšlienku všeslovanskej vzájomnosti → slovania = jeden národ, v rámci kt. sú 4 jazyky: Ruský, Poľský, Ilírsky, Československý
– myšlienku rozpracoval v dielach: Slávy dcéra – v umeleckej rovine
O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými
PAVEL JOZEF ŠAFÁRIK
– podporuje Kollárove myšlienky
– diela: Slovanský národopis
Slovanské starožitnosti
Dejiny slovanskej reči a literatúry
– svojou tvorbou ovplyvnil v neskoršej tvorbe Sama Chalupku (Mor ho!)
JÁN HOLLÝ
– prekladá: Vergilius – Eneida (Aeneas)
→ chce dokázať bohatosť bernolákovčiny ako jazyka → každý básnický odtienok latinčiny má svoj ekvivalent v bernolákovčine
– dielo: Svatopluk – pozdvihuje národné povedomie, podporuje záujem o minulosť
MARTIN HAMULJAK
– 1834 – SPOLOK MILOVNÍKOV REČI A LIT. SLOVENSKEJ
– predseda : Ján Kollár
– podpredseda – Martin Hamuljak
– vydávajú almanach Zora (príspevky v bernolákovčine aj češtine)
Štúrovci:
ĽUDOVÍT VELISLAV ŠTÚR
MICHAL MILOSLAV HODŽA
JOZEF MILOSLAV HURBAN
JANKO VLASTIMIL MATÚŠKA
JANKO KRÁĽ
JÁN BOTTO
JÁN KALINČIAK
SAMO CHALUPKA
SAMO TOMAŠÍK
ANDREJ SLÁDKOVIČ
1829 – Česko-slovanská spoločnosť, BA, Juraj Palkovič, spolok študentov
1835 – podpredseda: ĽUDOVÍT ŠTÚR (1815 – narodil sa v Uhrovci, 1856 – zomiera, pochovaný v Modre)
1842 – petícia PRESTOLNÝ PROSBOPIS, predložený panovníkovi Ferdinandovi V – obsahoval jazykové a kultúrne požiadavky
1843 – stretnutie Štúra, Hurbana a Hodžu v HLBOKOM, kde vytvorili pravidlá slovenského jazyka; základ: stredoslovenské nárečie; fonetický pravopis (ešte predtým navštívili Hollého, ktorý písal v bernolákovčine)
1844 – vydaný almanach Nitra, príspevky písané v slovenčine
– Hodža v literatúre zakladá spolok TATRÍN (v Liptovskom Mikuláši)
– Štúr zbavený profesie, na protest odchádza spolu s 22 študentmi z BA do Levoče
– Janko Kráľ píše báseň Duma Bratislavská
– na nápev piesne Kopala studienku Janko Matúška zložil text slovenskej hymny
1845 – ĽŠ vydáva SLOVENSKÉ NÁRODNÉ NOVINY s prílohou Orol Tatranský
1846 – Štúr otvorene žiada o zrušenie feudalizmu
1847 – najväčšie zoskupenie spolu Tatrín v Čachticiach → splynutie bernolákovčiny a štúrovčiny; Štúr ako poslanec za kráľovské mesto Zvolen žiada o zrušenie feudalizmu
1848 – 1849 – revolučné roky JAR NÁRODOV
bojuje sa: a) živelne
JANKO KRÁĽ
JÁN ROTARIDES
V Hontianskej stolici využívali ľud k boju → ľudia začali páliť dereše, urbárske knihy, ich činnosť bola označená za nebezpečnú → väzenie v Šahách
FRANTIŠEK MEHLING – v BŠ žiadal o vytvorenie Banskej republiky → potlačené
JÁN FRANCISCI
ŠTEFAN MARKO DAXNER
Zvolali do LM národnú poradu (vzdelanci), ktorej sa zúčastnili aj Š+H+H
→ na Š+H+H vláda vydala zatykač a na našu krajinu ŠTATÁRIUM/stanné právo
→ Š+H+H utekajú do Prahy, kde 2. –12. júna 1848 – SLOVANSKÝ ZJAZD – vydali dokument MANIFEST EURÓPSKYM NÁRODOM (žiadajú práva pre všetky národy) →boli rozohnaní
SNR – Š+H+H
– Bedřich Bloudek, Bernard Janeček, František Zach
– organizujú dobrovoľné výpravy
heslo: Bobrovecká svadba
– vyhlásili sme odtrhnutie od Uhorska → rozohnaní; Karol Holuby, Viliam Šulek –
popravení v HC
JAR NÁRODOV – NEUSPEŠNÁ