Obdobie praveku

Obdobie praveku

A – Vývojové etapy človeka

Pravek – najstaršie obdobie vo vývoji človeka (3 mil. rokov – 3000 pr. Kr.)

- človek sa postupne vyčleňoval zo živočíšnej ríše ako samostatný druh => cca pred 3 miliónmi rokov (začiatok vyčleňovania)

Vývojové štádia (etapy): 1, Ramapithekus (nízka postava cca 1m, ohnutá chrbtica, podoba blízka ľudoopom, náleziská v Afrike, pred 10-5mil. rokmi)

2, Australopithekus (dvojnohá chôdza, väčšia výška, pred 4-3mil. rokmi)

1+2 – prevažujú znaky živočíchov zo zvieracej ríše

3, Homo habilis (človek zručný) – od 3 mil. rokov – 2 mil. rokov

- výzor: vyššie čelo, mohutné nadočnicové oblúky, čeľusť bez brady, zuby – veľké rezáky, robustné ruky, ohnutá postava

- nástroje: primitívne z kameňa – pästný klin

- obývanéteritórium: Afrika, Jáva

- dorozumievanie: posunková reč, život v tlupách

4, Homo erectus (človek vzpriamený) – 2 mil. rokov – 250 tisíc

- výzor: postava už vzpriamená, zuby podobné dnešnému človeku

-nástroje: nielen z kameňa, ale aj z obsidiánu (sopečné sklo), pazúrika

- dorozumievanie: škreky

- využíval už oheň (nevedel ho zakladať)

- obývanéteritórium: už aj Ázia, Európa

5, Homo sapiens (človek rozumný) – 250 tisíc – 30 tisíc

- výzor: v mnohom podobný dnešnému človeku

- dorozumievanie: artikulovanie prvých hlások

- obývanéteritórium: pozostatky na všetkých kontinentoch

- znalosť zakladania ohňa

- nástroje: rozmanité, už aj napr. oštep, nože, škrabadlá

- 1. kultúrne prejavy – nástenné maľby

(Časť vedeckej obce zaraďuje do tejto vývojovej etapy aj neandertálca, časť nie – pozri článok)

6, Homo sapiens sapiens (človek dnešného typu) - od cca 30 tisíc rokov

- z biologického hľadiska rovnocenný dnešnému človeku

 - život v tlupách sa mení na život v rodoch a kmeňoch

B – Pojmy

Antropogenéza: proces zrodu a vývoja človeka

Hominizácia: poľudšťovanie, t.j. zmena zmýšľania a stavby tela človeka

Evolučná teória: teória o pôvode a vývoji človeka, ktorej autorom bol Charles Darwin (bližšie D úloha)

Neolitická revolúcia: prechod od prisvojovacieho k výrobnému hospodárstvu, ľudia prestávajú byť závislí od nálezov v prírode a začínajú si prírodu podmaňovať(využívať ju). Neolitickú revolúciu vyvolal objav obilného zrnka (zrnko divej pšenice), čo spôsobilo vznik poľnohospodárstva.

Chrámové hospodárstvo: spôsob organizácie spoločnosti, kde je život členov spoločenstva riadený z chrámu (rodovej svätyne). Kňazi ako hlavní správcovia chrámu riadia spoločnosť, dozerajú na zabezpečenie surovín, na výrobu a prerozdelenie potravín, remeselných výrobkov. Takýto spôsob riadenia spoločnosti bol typický pre obyvateľstvo roľníckych (dedinských) spoločenstiev, pred vznikom prvých miest (1. mestá začínajú vznikať cca 5200-3500 pred Kr.)

Matriarchát: štádium v rodovej spoločnosti, kde vedúce postavenie v spoločnosti mala žena (keďže boli skupinové manželstvá, pôvod detí sa dal určiť len podľa matky). Žena sa brala ako osoba, od ktorej záviselo zachovanie rodu. Dôkaz existencie matriarchátu: venuše t.j. sošky zobrazujúce ženy so zvýraznenými znakmi plodnosti (prsia, lono).

Patriarchát: štádium v rodovej spoločnosti, kde vedúce postavenie v spoločnosti mal otec – muž (skupinové manželstvá vystriedala párová rodina). Patriarchát začína prevažovať, keď v spoločnosti dochádza k sociálnej diferenciácii (keď vzniká nadprodukt – muž rozhoduje o nadprodukte, chráni ho=> muž získava rozhodujúce postavenie v spoločnosti), dochádza k tomu už v neolite, ale najmä v chalkolite (t.j. od cca 5200 rokmi pred Kr.)

Pästný klin: najstarší z kameňa vyrobený nástroj človeka

C – Delenie praveku podľa použitého materiálu, NEOLIT a jeho znaky

 „Euro-ázijský“ pravek (starovek) delíme podľa použitého materiálu k výrobe náradia, nástrojov a zbraní na 4 skupiny:

1, Doba kamenná – paleolit (staršia doba kamenná)

- mezolit (stredná doba kamenná)

- neolit (mladšia doba kamenná) - v oblasti Stredozemného mora začína okolo r. 10 000/ 8000 pred Kr. (v strednej Európe neskôr, okolo 6000/5000 pred Kr., v strednej Európe hovoríme aj o eneolite (neskorá doba kamenná, 3200-1900), pretože tu sa vývoj v porovnaní s krajinami Stredomoria a tzv. úrodného polmesiaca (od Cypru, cez Malú Áziu až k hornému toku riek Eufrat a Tigris+Egypt) oneskoril.)

2, Medená doba (chalkolit) – od cca 5200 rokov pred Kr

3, Bronzová doba – od cca 1900 pred Kr.

4, Železná doba – halštatskú (800-400 pred Kr.)

- laténsku (400 – prelom letopočtov)

NEOLIT – znaky: - 1, začína sa pestovať obilie (1. domestikované t.j. skultúrnené rastliny boli pšenica a jačmeň)

2, domestikácia zvierat (1. domestikované zviera – pes)

3, ľudia sa začínajú usádzať (prečo? – treba sa starať o rastliny), to podnecuje vznik architektúry – na bývanie alebo na uskladnenie úrody.

4, vznik nových nástrojov – aby sa zvýšila efektivity výroby (napr. rydlo, kosák, drviče, pluh,...)

5, vznik remesiel – 1. a najstaršie remeslo na svete – hrnčiarstvo (vyčlenilo sa z poľnohospodárstva, aby sa úroda mala z čoho konzumovať, vzniká keramika – hlinené, v ohni vypálené misky, hrnce)

6, vznik prvých látok a tkanív

D – Teórie o vzniku človeka

2 základné teórie: 1, kreacionistická – tvrdí, že človek vznikol ako jedinečný akt Boha – Stvoriteľa (Biblia – človek stvorený Bohom na jeho obraz)

2, evolučná – tvrdí, že človek sa vyčlenil zo živočíšnej ríše postupným vývojom (evolúciou) od najprimitívnejších foriem až po dnešnú podobu, že človek patrí do podtriedy cicavcov a vytvára samostatný rod hominidae (človek). Autorom tejto teórie je Charles Darwin. R 1859 vydal prácu O pôvode druhov prirodzeným výberom. Tu základné tézy:

„...vyvíjal sa vesmír, planéta Zem, rastlinstvo a živočíšstvo a teda aj človek...“

„... z nižších životných foriem sa vyvinuli vyššie, z jednoduchých zložitejšie prirodzeným výberom a adaptáciou...“

„... človek a opica majú spoločného predka...“

E – Najstaršie nástroje človeka v praveku

Pästný klin, rydlá, škrabadlá, čepele, hroty, pílky, sekáče, ihly, šidlá, háky, vrtáky, oštepy,.... – vyrábané z kameňa, kosti, dreva, obsidiánu, pazúrika – tu sa využívala dobrá štiepateľnosť materiálu  (DEJ 1. roč. str. 23,24)

F - Výhody a nevýhody kamenných, medených, bronzových a železných nástrojov (na hodine...)

G – Kelti na Slovensku

Kelti – 1. historicky známe etnikum obývajúce územie Slovenska (obývali napr. JZ Slovensko (ohyb Dunaja), dolné toky riek Ipeľ, Hron, Nitra, Žitava, ale aj východoslovenskú nížinu (Čičva – hradný kopec)

- príchod do Karpatskej kotliny okolo r. 400 pred Kr. t.j. začiatkom doby laténskej (ich pravlasťou SV Francúzsko + priľahlé oblasti Nem.)

- budovali tzv. OPPIDÁ – opevnené výrobno – obchodné strediská, známe oppidá na SVK – na území Bratislavy (pri rekonštrukcii Bratislavského hradu bohaté nálezy keltskej kultúry, Nonnos – zlaté keltské mince), Plavecké podhradie, Devín,...

- pomenovanie Keltov obývajúcich naše územie – Kotíni

- priniesli do stred. Európy znalosť nových nástrojov – rotačný žarnov (na mletie obilia), hrnčiarsky kruh (na kvalitnejšiu výrobu keramiky) a zdokonalený tkáčsky stav

-prispeli k rozvoju metalurgie železa a výroby železných zbraní a nástrojov

- razili u nás mince – Biatec, Nonnos (mená ich panovníkov) – podľa nich mince získali pomenovanie (biateky)

- keltskú kultúru zničili na SVK Dákovia a germánske kmene Markomanov a Kvádov

Spôsob života: - na čele ich spoločenstiev kňazská vrstva – DRUIDI

- roľníci – stavali obydlia z prútia, v strede ohnisko, žiaden komín, radi chodili nahí

- bojovníci – pred bojom príšerný hluk (na vlastné povzbudenie a na zastrašenie nepriateľa), bojovali takmer nahí, bez brnenia a bez taktiky („ako zmyslov zbavení“)

- vyrábali pivo z jačmeňa miešané medom, ich pomenovanie piva – korma (výrobu piva objavili Sumeri – zmienka aj v epose o Gilgamešovi, pivo – najstarší alkoholický nápoj)

- obchodovali najmä so železom, soľou, poľnohospodárskymi výrobkami