Revolučné roky 1848/1849

Revolučné roky 1848/1849

A – Príčiny a ciele revolúcií v Európe a v Uhorsku v rokoch 1848 a 1849

- Inšpirácia všetkých revolúcií v Európe v 19. stor. – revolúcia vo Francúzsku r. 1789

- po potlačení revolúcie vo Franc. a porážke Napoleona (1815) – obdobie postupného znovu nastoľovania starých poriadkov, aj napriek tomu v 20. až 40. rokoch 19. stor. revolučné vystúpenia (Francúzsko, Poľsko, Belgicko,..) – väčšinou potlačené, začiatkom roka 1848 prepuknú znova s ešte väčšou intenzitou

Ciele: 1, politické napr. všeobecné volebné právo, prijatie konštitučnej ústavy, sloboda tlače,... 2, sociálne napr. zrušenie poddanskej závislosti, zlepšenie pracovných podmienok robotníkov v továrňach ... 3, národnostné napr. požiadavky vzniku národných štátov, prijatie národných jazykov za úradné jazyky,... (revolúcie v týchto rokoch dostali tiež pomenovanie „jar národov“)

Príčiny: 1, zlá sociálna situácia v celej Európe – slabé úrody, zvyšovanie cien, nákaza zemiakov (Írsko) => rast sociálneho napätia 2, rôzne napr. absolutistická vláda panovníkov (požiadavka konštitúcie), národnostný útlak, ...

- revolúcie v Európe r. 1848 začali na Sicílii – revolucionári žiadali vypracovanie Ústavy, úspešne => podnet pre ďalšie revolúcie v Európe

▲ Revolúcia vo Francúzsku 1848:

- bezprostredná príčina: zákaz tzv. veľkého banketu (bankety - schôdze s politickým pozadím, ktoré vo Fra. musela povoliť polícia) => účastníci banketu do ulíc, na ich stranu sa pridáva parížsky ľud, barikády v uliciach, ich hlavné požiadavky – nastolenie republiky, sloboda tlače, zhromažďovania,... => franc. kráľ Ľudovít Filip abdikuje, odchádza do exilu – Francúzsko sa stáva republikou (obdobie tzv. 2. republiky 1848 -1852) – 4ročné obdobie postupnej premeny spoločnosti končí r. 1852, keď sa Ľudovít Bonaparte (synovec cisára Napoleona) necháva korunovať za cisára.

▲ Revolúcie na Apeninskom polostrove:

- situácia na polostrove pred 1848– nejednotné, rozdrobené talianske štáty spravované vo väčšine absolutisticky + sever Talianska bol súčasťou habsburskej monarchie => povstania vypuknú najprv na severe, hlavný cieľ revolucionárov – oslobodiť toto územie spod rakúskej nadvlády (nadvlády habsburgovcov), v oslobodených oblastiach zaviesť ústavu. Neskôr prepuknú povstania v strednej časti územia Talianska – hlavný cieľ: zmeniť monarchistické zriadenie na republikánske. Na krátke obdobie úspech (napr. vznik Toskánskej rebubliky, Rímskej republiky).

- r.1849 však rakúska armáda porazí vo viacerých bitkách revolucionárov, na celom území obnoví predrevolučný poriadok.

▲ Revolúcie v nemeckých štátoch:

- nemecké štáty rovnako ako talianske boli rozdrobené, revolúcie prepukli vo väčšine z nich., hlavné požiadavky: občianske práva a národná jednota (zjednotenie nem. krajín). Zjednotenie sa malo dosiahnuť politicky, na zasadaní celonárodného parlamentu (Národného zhromaždenia), do ktorého prebehli voľby na prelome apríla a mája 1848 => zasadnutie Národného zhromaždenia (zišlo sa vo Frankfurte nad Mohanom): cieľ: vytvoriť národný štát a vypracovať preň ústavu.

- problém poslancov: má vzniknúť „Veľkonemecko“ (jeho súčasťou malo byť aj Rakúsko a Česko), alebo „Malonemecko“ (bez týchto dvoch krajín)? => neúspech parlamentných rokovaní, frankfurtský parlament bol rozohnaný, väčšina revolučných, demokratických zákonov v jednotlivých nem. krajinách bola zrušená.

▲ Revolúcie v habsburskej monarchii: - obr. A

- prepukli v Prahe, Viedni a v Pešti v marci 1848

Revolúcia v Uhorsku:

- začala 15. marca 1848 v Pešti, na ľudovom zhromaždení prednesených 12 požiadaviek (na čele maďarská revolučná mládež vedená Sándorom Petöfim), väčšinu z nich uhorský snem schváli, následne ich panovník Ferdinand V. podpíše =>

• tzv. marcové zákony (31 zákonov), obsahovali napr. zrušenie poddanstva (len pre tých, ktorí boli zapísaní v urbári), zrušenie avicity (nescudziteľnosť šľachtického majetku), zrušenie daní odvádzaných zemepánovi (všeobecná daňová povinnosť), zavedenie rovnosti pred zákonom, sloboda tlače, vytvorenie uhorskej vlády , jej predsedom sa stal gróf Lajos Batthyány,...- obr. B- Marcové zákony zmenili absolutistickú na ústavnú monarchiu . Marcové zákony však neobsahovali požiadavky nemaďarských národov v Uhorsku=> vzbury, nepokoje nemaďarských národov proti politike uhorskej vlády (Slováci, Chorváti, Slovinci, časť Srbov, Rumunov, Ukrajincov).

- pre maďarských radikálnych politikov (Lajos Kossuth) však revolúcia neskončila, stupňujú svoje požiadavky, ich ďalšie ciele:

1, vytvoriť z Uhorska národný štát ( štát jedného, uhorského národa, iné národy ako národ uhorský neuznávali)

2, osamostatnenie Uhorska od Rakúska (vytvorenie nezávislého Uhorska)

- cisár Ferdinad V. si nedokáže s maďarskými radikálmi poradiť, 2. decembra 1848 abdikuje, novým cisárom sa stáva František Jozef I. , ten si na svoju stranu v Uhorsku získava nemaďarské národy (sľuby rovnoprávnosti všetkých národov). Začína vojenská intervencia cisára do Uhorska, do ktorej zapája aj nemaďarské národy žijúce v Uhorsku (viď 2. dobrovoľnícka výprava Slovákov). Do marca 1849 maďarskí revolucionári takmer porazení, v apríli 1849 sa im však podarí úspešná protiofenzíva – nanovo prepuknú boje.

- ďalšie kroky Maďarov sú radikálne - Uhorsko vyhlasuje samostatnosť (apríl 1849), František Jozef I. sa odvracia od pomoci nemaďarských národov (nechcel riešiť národnostné požiadavky), požiada o pomoc ruského cára Mikuláša I. („žandár Európy“ – obr. C), spolu porazia maďarských revolucionárov v bitke pri Világoši (august 1849) => koniec revolúcie v Uhorsku, zrušenie Marcových zákonov (okrem zrušenia poddanstva a rovnosti pred zákonom – zostalo v platnosti).

B – Dobrovoľnícke výpravy Slovákov (zapojenie Slovákov do revolúcie)

- Slováci: národné hnutie vedené inteligenciou na čele s Ľudovítom Štúrom, už na jar 1848 živelné vzbury na území SVK (hnutie roľníkov, oblasť Hontu, na čele Janko Kráľ – obr. D a Janko Rotarides – pálenie derešov, urbárov, vyhrážky zemepánom,... => za buričstvo obaja uväznení v Šahách

Dobrovoľnícke výpravy: - vojenské výpravy Slovákov organizované s cieľom presadiť splnenie svojich národných požiadaviek u uhorskej vlády resp. rakúskeho cisára (obyčajný ľud dúfal v zlepšenie sociálneho postavenia, národovci ale zdôrazňovali hlavný boj za národné práva).

- uskutočnili sa 3 výpravy v rokoch 1848/1849

- výpravy organizuje a riadi Slovenská národná rada – najvyšší politický a vojenský orgán Slovákov, ktorý vznikol za týmto účelom 16. septembra 1848 vo Viedni, hlavní politickí vodcovia: Štúr, Hurban, Hodža

▲ 1. výprava: - dobrovoľníci v počte cca 300 vyrazia z Viedne a cez Moravu, kde sa k ním pripojí ďalších 150 dobrovoľníkov: 1, obsadia mesto Myjava (18. september 1848). Tu Štúr verejne 2, vyhlási nezávislosť Slovenska od uhorskej vlády 3, miestni úradníci sú nahradení slovenskými

- Hlavným cieľom je pokračovať v povstaní cez stredoslovenské banské oblasti až na východné Slovensko. Maďarské gardy však veľmi rýchlo získavajú prevahu, porazia dobrovoľníkov, tí sa stiahnu na Moravu, kde ich odzbrojí cisárske vojsko => povstanie (výprava) porazené.

- hlavní vojenskí velitelia výpravy - českí vojenskí odborníci Bloudek, Zach, Janeček

- celkovo sa do tejto výpravy zapojí cca 6000 dobrovoľníkov

- dôvody neúspechu: zlá organizácia, nedostatočná vybavenosť zbraňami, malé vojenské skúsenosti, 2 nepriatelia – maďarské gardy + cisár

- po výprave kruté prenasledovanie účastníkov (zatýkania, popravy – napr. Karol Holuby, Viliam Šulek,...)

▲ 2. výprava („Zimná výprava“) - prebehla už v úzkej spolupráci s cisárom. Prečo? Slováci si uvedomili, že vlastnými silami nie sú schopní presadiť splnenie svojich národných požiadaviek, cisár na rozdiel od uhorskej vlády im sľuboval riešenie národnostnej otázky.

- slovenskí dobrovoľníci teda nebojovali samostatne, ale ako osobitné zbory boli súčasťou cisárskej armády (cisár v tom čase riešil vojenské povstanie maďarských revolucionárov)

- 2 smery výpravy: 1, cez Kysuce na stredné a východné Slovensko (Štúr, Hurban)

2, oblasť juhozápadného Slovenska (Hodža)

- do marca 1849 úspešné obsadenie Slovenska cisárskou armádou a dobrovoľníkmi, dochádza k výmene maďarských úradníkov aj za slovenských

▲ 3. výprava - v apríli 1849 však úspešná protiofenzíva Maďarov, ktorí vytlačia cisársku armádu z Uhorska => v máji vzniká ďalší dobrovoľnícky zbor Slovákov, tiež je začlenený do cisárskej armády – (Š. M. Daxner, J. Francisci)

- dobrovoľníci sa priamych bojov nezúčastňujú, za úlohu majú udržiavať poriadok na strednom Slovensku (okolie banských miest)

- po definitívnej porážke maďarskej revolúcie (Világoš 1849) bol posledný dobrovoľnícky zbor rozpustený, národné požiadavky Slovákov cisár odmietol akceptovať => obdobie tzv. bachovho absolutizmu.

C – Na ktorej strane boli Slováci počas revolúcie v Uhorsku, prečo?

Zo začiatku, t.j. po vypuknutí revolúcie v Pešti (marec 1848) na strane Maďarov (Marcové zákony zlepšovali postavenie ľudí v celom Uhorsku), potom ako Maďari odmietli akceptovať národné požiadavky Slovákov (idea existencie jedného, uhorského národa), sa Slováci obrátili na cisára, pod vedením ktorého spoločne bojovali proti maďarským revolucionárom. Cisár im za to sľuboval riešenie ich postavenia v Uhorsku, po porážke revolúcie ale sľuby nesplnil.

D – Činnosť Ľ. Štúra pred a počas revolučných rokov 1848/1849

- činnosť Ľ. Štúra – obr. E - do r. 1848 viď matur. zadanie č. 18

1, po vypuknutí revolúcie v Pešti uverejňoval v Slovenských národných novinách články, v ktorých burcoval ľud, aby prezentovali svoje sociálne a národné požiadavky účasťou na verejných zhromaždeniach

2, bol účastníkom porady národovcov v kúpeľoch Ondrašová, kde boli zostavené a vyhlásené Žiadosti slovenského národa, patril k ich hlavným zostavovateľom (11.5.1848) => uhorská vláda ako reakciu na Žiadosti sl. národa vydáva na Štúra (aj na Hurbana a Hodžu) zatykač

3, s pomocou priateľov utiekol z Uhorska do Prahy, kde sa zúčastnil tzv. Slovanského zjazdu (zasadnutie predstaviteľov slovanských národov žijúcich v habsburskej monarchií) – 2.-12. jún 1848 (tu prijatá idea austroslavizmu – politický koncept, ktorý presadzoval myšlienku federalizácie monarchie a spolužitie slovanských národov v tejto monarchií pod vedením habsburgovcov, Štúr bol proti austroslavizmu, t.j. proti zachovaniu Rakúska). Zasadnutie zjazdu prerušené povstaním pražského ľudu proti cisárskemu generálovi Windischgrätzovi (aj Štúr bojuje na barikádach), povstanie potlačené.

4, z Prahy odišiel do Chorvátska, kde nadviazal kontakty s predstaviteľmi chorvátskeho a srbského národného hnutia. Tu sa dohodli na spoločnom ozbrojenom povstaní proti uhorskej vláde.

5, z Chorvátska odišiel do Viedne, kde 16. septembra 1848 vznikla Slovenská národná rada, stal sa jedným z jej politických vodcov. Vo Viedni začiatky organizovania dobrovoľníckych zborov

6, bol účastníkom a jedným z vodcov 1. a 2. dobrovoľníckej výpravy Slovákov

7, po porážke maďarskej revolúcie sa stiahol do úzadia, žil pod policajným dozorom. Venoval sa slovanskej ľudovej tvorbe a pracoval na spise Slovanstvo a svet budúcnosti (v knihe navrhoval politické splynutie s cárskymRuskom, odmietal slobodné trhové hospodárstvo a ako jeho alternatívu vyzdvihoval občinu. Odmietal parlamentnú demokraciu v prospech samoderžavia, navrhoval všetkým Slovanom konvertovať na pravoslávie,..)

- koncom roku 1855 sa na poľovačke nešťastne zranil (pri pokuse o preskočenie potoka) a začiatkom roka 1856 zraneniam podľahol.

E – Ďalšie osobnosti revolučných rokov, ich činnosť

Janko Kráľ – priamy účastník marcových revolučných udalostí v Pešti, so svojim priateľom Jankom Rotaridesom potom agitoval v Hontianskej stolici za úplné zrušenie poddanstva a národné práva, za čo ich uhorská vláda nechala uväzniť, vo väzení do januára 1849. Po prepustení z väzenia sa spolupodieľal na organizácií jednotiek dobrovoľníkov. Po potlačení revolúcie pracoval v štátnych službách.

J.M. Hurban obr. F – hlavný „publicista“ revolučných rokov Slovákov. Vydával články, ktoré mobilizovali do boja, vydal revolučno-mobilizačnú báseň Bije zvon slobody! a báseň Bratia Slováci. Spolupodieľal sa na vypracovaní Žiadosti slovenského národa, bol spolu so Štúrom účastníkom Slovanského zjazdu, stal sa predsedom Slovenskej národnej rady, organizoval slovenských dobrovoľníkov.

M.M. Hodža – evanjelický kňaz, hlavný spolupracovník Štúra a Hurbana. Na rozdiel od nich nesúhlasil s tým, aby sa národné požiadavky Slovákov riešili otvoreným vojenským konfliktom, aj keď sa zúčastňoval dobrovoľníckych výprav.

F – Žiadosti slovenského národa

- boli predložené uhorskej vláde, ktorá na ne reaguje vyhlásením stanného práva v slovenských stoliciach a vydaním zatykača na Štúra, Hurbana a Hodžu.

G – Dôsledky revolučných rokov pre naše krajiny

1, po porážke revolúcie obdobie tzv. bachovho absolutizmu, reprezentované ministrom vnútra rakúskej vlády Alexandrom Bachom (byrokratizácia+germanizácia štátu, prísna policajná kontrola = tvrdý absolutizmus ), až do r. 1859. Národné požiadavky Slovákov revolúcia nevyriešila, zostali nesplnené.

2, výdobytky revolúcie: zrušilo sa poddanstvo, v platnosti bolo tiež ponechané pravidlo rovnosti pred zákonom, zrušenie vnútorných colných hraníc medzi rakúskou časťou monarchie a Uhorskom – nevýhodné pre SVK, silná konkurencia tovaru zo západnej časti monarchie