Studená vojna

STUDENÁ VOJNA

-zápas medzi 2 superveľmocami - USA a ZSSR a medzi sovietskym východným blokom a západným blokom - vyznačuje sa chladnými napätými vzťahmi a rozvojom nukleárnych zbraní.

NEMECKA OTÁZKA = BERLÍNSKA KRÍZA

Situácia v Nemecku sa stala prvým ohniskom sporu medzi veľmocami po vojne.
Postupimská konferencia rozhodla o nasledujúcich krokoch:
1. Nemecko nesmelo mat vlastnú vládu
2. Rozdelenie Nemecka na 4 okupačné zóny - dočasné riešenie do volieb
3. Rozdelenie mesta Berlín na 4 okupačné sektory (Berlín ležal v sovietskej zóne)
4. Vznik SPOJENECKEJ KONTROLNEJ KOMISIE - mala spravovať Nemecko

CIELE SPOJENCOV
-demokratizácia
- demilitarizácia
- denacifikácia
- dekartelizácia

V roku 1946 boli v Nemecku slobodné voľby
Vyhrali demokratické strany, komunisti získali len 7,5 % - veľké sklamanie Stalina. V sovietskej zóne vyhrali komunisti.

1946 - spory o nemeckú marku

V roku 1947 sa spojila britská a americká zóna - vznik BIZÓNIE. Po pridaní francúzskej zóny vznikla TRIZÓNIA. Západné mocnosti chceli tieto zóny opustiť, Trizóniu zapojili do Marshallovho plánu. Stalin odmietol a rozhodol sa pre blokádu západného Berlína. Zámienkou bolo zavedenie novej nemeckej meny v trizónii.

1946-1949 BLOKÁDA BERLÍNA
Stalin odmietol opustiť sovietsku zónu a zablokoval cestnú, železničnú a lodnú dopravu Trizónie ako aj západnú časť Berlína. Dúfal, že po vyčerpaní zásob spojenci západný Berlín opustia.

Vznikol LETECKÝ VZDUŠNÝ MOST – pravidelné nepretržité zásobovanie západnej časti Berlína, trval 11 mesiacov, ale ak by niektorá zo strán zaútočila, hrozila by ďalšia vojna.

VÝSLEDOK: Nemecko rozdelené na 2 časti

Máj 1949 – vznik SRN – SPOLKOVÁ REPUBLIKA NEMECKO = západný blok

Hlavné mesto: Bóhn

Október 1949 – vznik NDR – NEMECKÁ DEMOKRATICKÁ REPUBLIKA = východný blok

Hlavné mesto: Berlín

→ nastal masový útek z východnej časti do západnej

BERLÍNSKY MÚR august 1961 – november 1989

- najznámejší symbol Studenej vojny

- rozdelil Berlín na východnú a západnú časť – 165 km dlhý

KÓREJSKÁ VOJNA

1950-1953

V roku 1945 muselo Japonsko ako porazená krajina po 2.svetovej vojne vrátiť obsadené územia ležiace mimo vlastnej krajiny. Kórea patrila Japonsku od roku 1910. V roku 1945 ju obsadili americké a sovietské vojská. Bola rozdelená na 2 časti cez 38 rovnobežku:

1. Sever – prevzali správu sovieti na sever od rovnobežky. V roku 1948 tu zaviedli komunistickú vládu – KIM – IR SEN – vznikla KĽDR – Kórejská ľudovodemokratická republika – hlavné mesto PCHJOGJANG – boli podporovaný ZSSR a Čínou
2. Juh Kórei obsadili Američania a vznikla tu občianska demokratická vláda – Kórejská republika – hlavné mesto SOUL

25.jún 1950 – začiatok vojny

- jednotky severnej Kórei s podporou ZSSR sa priblížili k hraniciam a podnikli rozsiahlu inváziu do južnej Kórei. OSN okamžite zasadala a vyzvala členské štáty, aby pomohli juhu (vrátane ČSR ale tí museli pod tlakom podporiť Severnú Kóreu). Severná Kórea bola označená ako útočník a vojna sa odohrávala 3 roky.

27.júl 1953 – podpísanie kompromisného mieru – prímeria (ale vojna dodnes nie je ukončená)

Výsledok kórejskej vojny:

1. 38 rovnobežka definitívne rozdelila Kóreu na 2 štáty
2. obyvateľstvo sa rozdelilo, zaviedla sa cenzúra
3. hospodárstvo južnej časti sa rozvíjalo ako trhový systém
4. sever zaviedol socializmus

Súčasnosť:

Vojnový stav stále pretrváva a Severná Kórea hrozí jadrovým programom.

30.3.2013 – Severná Kórea vyhlásila vojnový stav a ukázala plán útoku svojej armády na USA

V apríli 2013 oznámila pokračovanie jadrového programu a pripravuje 4 skúšku jadrovej bomby.

Medzinárodné spoločenstvo vyzvalo Sev.Koreu k vyjednávaniam a pozastaveniu jadrového programu.

Predstavitelia: Kim Ir-sen, Kim Čong-il, Kim Čong-un

KARIBSKÁ KRÍZA

1959 – FIDEL CASTRO – štátny prevrat na Kube, bol zosadený diktátor Fulgencio Batista

- Castro znárodnil všetky firmy a vyhlásil pozemkovú reformu

USA v tom čase obchodovali s Kubou s cukrovou trstinou. Castro znárodnil aj ich majetky.

REAKCIA USA: - uvalili na Kubu hospodárske embargo a začali podporovať kubánskych imigrantov. Odohral sa aj neúspešný atentát na Castra.

1961 – CIA sa pokúsila o štátny prevrat na Kube „vylodenie v Zátoke svíň“ – akcia neúspešná. → reakcia Kuby podpísala obchodnú a vojenskú zmlúvu so ZSSR

1962 – vypuknutie Karibskej krízy

ZSSR po dohode s Castrom začal rozmiestňovať rakety stredného doletu s jadrovými hlavicami. USA sa ocitli v priamej jadrovej hrozbe, špionážne lietadlá USA rakety odhalili a prezident Kenedy vydal príkaz na námornú blokádu Kuby. Začala otvorená zrážka ZSSR a USA. Zasiahlo OSN a začalo sa rokovať.

VÝSLEDKY: Nikita Chruščov a Kenedy sa dohodli na tom že ZSSR stiahne rakety z Kuby a USA stiahne rakety z Turecka a ukončí námornú blokádu Kuby.

Zaviedla sa horúca linka „červený telefón“ – priame telefonické spojenie medzi prezidentom USA a najvyšším predstaviteľom ZSSR.

1963 – atentát na Kenedyho

Ďalší americkí prezidenti:

Lyndon Johnson, Nixon, Gerald Ford, J. Carter, Ronald Reagan, George Bush starší, Bill Clinton, George Bush, Barack Obama 

FORMOVANIE MEDZINÁRODNÝCH ORGANIZÁCIÍ PO 2.SVETOVEJ VOJNE

Po vojne prevládal v USA názor, že krajina sa má vrátiť k izolacionizmu a v Európe sa výraznejšie neangažovať. Zúčastnila sa riešenie berlínskej krízy, ale výraznejšie sa nagažovať nechceli.

V roku 1947 ich o pomoc požiadala VB

OBČIANSKA VOJNA V GRÉCKU – 1947 – ďalší konflikt na začiatku Studenej vojny

- vojna medzi partizánmi – komunistami a nekomunistickými jednotkami. V tejto vojne podporovali Briti odporcov komunistického režimu. V Turecku rástol vplyv ZSSR a to vyvolávalo obavy v Grécku z komunistického prevratu. Narastal komunistický tlak ZSSR v Grécku aj v Turecku. H. TRUMAN na Kongrese presadil, aby USA poskytla Grécku a VB finančnú podporu na boj proti komunizmu ako najsilnejšia nekomunistická krajina.

TRUMANOVA DOKTRÍNA – stala sa základom zahraničnej politiky USA na zadržiavanie komunizmu. Jej cieľom bola podpora krajín, ktoré ohrozuje komunizmus.

1946 – W.Churchil ešte v USA na prednáške povedal, že ponad EÚ sa spúšťa „železná opona“ a rozdeľuje ju na východný a západný blok.

MARSHALLOV PLÁN – júl 1947 (13 miliárd dolárov)

- bol program európskej hospodárskej obnovy pre všetky krajiny Európy – aj pre ZSSR. Jeho autorom bol G. Marshall – minister zahraničných vecí USA. Bol zrealizovaný v rokoch 1948-52.

CIEĽ: odstrániť európsku hospodársku zaostalosť = zadržanie šírenia komunizmu

PODMIENKY PRIJATIA: 1. Štáty sa museli zaviazať, že neporušia právo na súkromné vlastníctvo

1. USA ma právo kontroly týchto peňazí

SPÔSOB FINANCOVANIA KRAJÍN: - finančná pomoc, technická pomoc – stroje, obnovenie dopravy

VÝSLEDOK REALIZÁCIE PLÁNU:

1. Štáty východného bloku pod tlakom Stalina odmietli – peniaze rozdelili medzi zvyšné krajiny
2. nastal prudký hospodársky rast v Európe
3. začal sa proces vzájomnej integrácie západnej Európy

ZSSR A MARSHALLOV PLÁN

- znamenal veľké znepokojenie v ZSSR. Stalin sa začal obávať vplyvu a sily USA. Stalin plán okamžite odmietol a prinútil k tomu aj ostatné štáty východného bloku. V roku 1947 sa všetky štáty v sovietskej zóne stretli v Krkonošiach v Čechách. Stalin presadil myšlienku, že vinou USA sa rozdeľuje svet na dva nepriateľské tábory – východ a západ. Vznikla organizácia INFORMBYRO – ktorá mala kontrolovať všetky štáty pod sovietským vplyvom.

1949 – vznik RVHP – Rada vzájomnej hospodárskej pomoci

- štáty východného bloku sa spojili a cieľom bola hospodárska spolupráca – všetko sa prispôsobilo hospodárstvu ZSSR – centrálne plánovanie, zákaz súkromného vlastníctva

VZNIK VOJENSKÝCH ORGANIZÁCIÍ

1949 – NATO – Severoatlantícka aliancia (pakt) – vznik po berlínskej kríze

- politická, vojenská pomoc združených štátov – prvý generálny tajomník: EISENHOWER

Aktuálny generálny tajomník – ADDERS FOGH RASMUSSEN

1955 – VARŠAVSKÁ ZMLÚVA – vojensko-politická organizácia východného bloku – ZSSR, Poľsko, ČSR, NDR, Maďarsko, Juhoslávia, Rumunsko, Bulharsko, Albánsko

EURÓPSKA INTEGRÁCIA

INTEGRÁCIA – združovanie, zbližovanie, spájanie do jedného celku na základe kvalitatívne nových vzťahov

Po Studenej vojne začal proces prepájania národných ekonomík v západnej Európe a vznikli prvé regionálne zoskúpenia:

1. ESUO – 1951 – Európske spoločenstvo uhlia a ocele
2. EHS – 1957 – Európske hospodárske spoločenstvo
3. EUROATOM – 1958 - Európske spoločenstvo atómovej energie

- zakladali ich krajiny BENELUXU, FRA, TAL, NEM

HLAVNÝ PREDSTAVITELIA: ROBERT SCHUMAN a JEANA MOMMET – začali budovať jednotnú Európu

1967 – ESUO, EHS, EUROATOM – sa zlúčili do jedného zoskúpenia ES – Európske spoloč.

1992 – podpísaná Maastrichská zmlúva o jednotnej mene, občianstve, spoločnej politike

1.11.1993 – z ES vznikla Európska Únia

1. mája 2004 – vstup Slovenska

1.1.2009 – používanie eura

FORMY INTEGRÁCIE:

1. pásmo voľného obchodu – krajiny si zrušili clá a vzájomne obchodovali
2. colná únia – zaviedla sa spoločná colná politika pre nečlenov
3. spoločný trh – voľný pohyb tovarov, pracovnej sily, kapitálu
4. hospodárska únia – spoločná koordinácia hospodárskych politík
5. menová únia – jednotná mena euro – spoločná centrálna banka

VÝVOJ V ČÍNE V ČASE STUDENEJ VOJNY

Čína ako celok nebola nikdy v dejinách kolóniou. V 19.storočí si veľmoci vymohli od slabej cisárskej vlády rôzne výsady v prístavných mestách. Postupne začali obsadzovať čínske provincie. V 30tych rokoch 20.storočia sa v Číne začalo presadzovať Japonsko.

Na severovýchode Číny si vytvorilo bábkový štát MANDŽUSKO a začalo okupovať prímorské oblasti.

Počas 2SV bojovala Čína na strane protifašistickej koalície proti Japonsku.

V Čine sa vytvorili 2 skupiny a po vojne medzi nimi vypukla občianská vojna:

1. KOMUNISTI – viedol ich MAO CE-TUNG – podpora ZSSR
2. KUOMINTANG – viedol generál ČANKAJŠEK – podpora USA

V občianskej vojne sľúbili komunisti miliónom čínskym roľníkom pozemkovú reformu a znárodnenie pôdy. S ich podporou Mao Ce-tung občiansku vojnu vyhral.

1949 – vznik ČÍNSKEJ ĽUDOVEJ REPUBLIKY (hlavné mesto Peking)

- Čankajšek sa hnutie Kuomintang sa uchýlili na Tchaj-wane a založili tu Čínsku republiku (do roku 1975)

- v Číne sa zaviedol podobný režím ako v ZSSR – zdôrazňovalo sa ich priateľstvo

VLÁDA MAO CE-TUNGA (maoizmus)

- silná ústredná vláda, sprevádzaná konfliktami so ZSSR

HOSPODÁRSTVO 1949-1958

- chcel z Číny vybudovať poľnohospodársku a priemyselnú veľmoc

1949 – vyhlásil INDUSTRIALIZÁCIU (spriemyselňovanie) a KOLEKTIVIZÁCIU (združstevňovanie)

- začala sa veľká chemizácia hospodárstva

- v každej dedine zakladal tkz. kolektívne družstvá

1954 – vznikali KOMUNY – presne organizovali život ľudí v každej dedine

1958 – vypuknutie hladomoru, rozpad ekonomiky a odpor ľudí

POLITIKA „VEĽKÉHO SKOKU“ 1958

- bola to totálna MOBILIZÁCIA čínskeho obyvateľstva, mal znamenať priamy prechod do komunizmu, chceli ihneď dobehnúť západné štáty a USA

VÝSLEDOK: najskôr sa naštartoval priemysel, úplný úpadok hospodárstva. Uroveň najvyspelejších štátov nedosiahli a vypukol hladomor.

KULTÚRNA REVOLÚCIA 1966-1970

- celoštátna kampaň proti všetkému čo kritizovalo maovu politiku

- zneužil študentov a mladých ľudí s cieľom prevychovať starú spoločnosť – pálili sa knihy, prenasledovanie obyvateľov (učiteľov), nastali masové popravy, ktoré vykonávali ČERVENÉ GARDY a symbolom boli červené knižky, ktoré obsahovali Maove citáty.

1976 – Mao zomrel a kultúrna revolúcia bola ukončená.

VÝVOJ V ZSSR V ČASE STUDENEJ VOJNY

1953 – zomrel STALIN, nastupuje generálny tajomník ÚV KSSZ (komunistickej strany sovietského zväzu) NIKITA CHRUŠČOV – nastáva zmena vzťahov smerom k západu a nastalo obdobie DESTALINIZÁCIE – odstraňovanie kultu stalinovej osobnosti

1956 – XX zjazd strany – na tomto zjazde Chruščov odhalil kult osobnosti Stalina a odsúdil ho

VLÁDA CHRUŠČOVA

- nevládol sám ale presadzoval kolektívne vedenie

- začali mierne reformy v priemysle a v poľnohospodárstve, ale podstatu systému nezmenil

- jeho doba vlády je dobou odmäku

- chcel mierové spolužitie s kapitalistickými štátmi

NÁSTUP LEONIDA BREŽNEVA

- odmietol politiku Chruščova a je autorom BREŽNEVOVEJ DOKTRÍNY 1966: - vyhlásil obnovenie sovietskej hegemónie a hlavne tam, kde vnútorné alebo vonkajšie sily ohrozujú komunizmus

- začalo obdobie nehybnosti, hospodárske zaostávanie

- vláda GERONTOKRACIE – vláda starších

1985 – ČERNENKO a ANDROPOV – nerobili žiadne reformy a hospodárska situácia sa zhoršila

Počas vlády Brežneva sa vo vých.bloku ozývali protesty (Maďarsko, Poľsko, ČSR, NDR) ale vždy boli potlačené a umlčané.

1985 – MICHAIL GORBAČOV – generálny tajomník

REFORMY:

GLASNOSŤ – obmedzil cenzúru médií a uvoľnil cestu k demokracii

- požadoval informovanosť pre občanov SZ, ktorú by oživil

PERESTROJKA – prestavba SZ, zmeny v riadení hospodárstva

- obmedzil prísnu kontrolu života v SZ

- odmietal zásahy SZ vo vých.bloku

- zmierňoval napätie medzi NATO a Varšavskou zmluvou

1989 – rozpad východného bloku – začal sa aj proces rozpadu ZSSR

1991 – BORIS JELČIN – zrušil komunistickú stranu a SZ sa rozpadol

1995 – VLADIMÍR PUTIN – vznikla ruská federácia a ekonomický trhový systém 

1979 – vojna v Afganistane, SZ ju ukončil 1989 – posledný otvorený konflikt v rámci STUDENEJ VOJNY