30 ročná vojna – príčiny

30 ročná vojna

- vysvetli príčiny, priebeh a dôsledky tridsaťročnej vojny

- ozrejmi dôsledky bitky na Bielej Hore

- vysvetli pôsobenie Francúzska vo vojne

- vysvetli historické pojmy: defenestrácia, „zimný kráľ“, protestantská únia, katolícka liga

Príčiny:

• Mocenská snaha Habsburgovcov o nadvládu v Európe, snaha rozšíriť panstvo aj do iných európskych štátov
  ● Boj o reformácie a proti reformácie.
  ● Boj Protestantskej únia proti Katolíckej lige.
  ● Náboženská – spor medzi protestantmi a katolíkmi, reformácia a protireformácie, boj proti sebe stojacich paktov : Protestantská únia a Katolícka liga (Fridrich Falcký Kalvín vs. Habsburgovci + pápež). Tieto spory sa stali zámienkou pre uskutočnenie skutočných mocenských a ekonomických záujmov jednotlivých európskych štátov a šľachty
  ● Politická – snaha Habsburgovcov ovládnuť Európu, sledovali tým hegemóniu v Európe.
  ● Hospodárska – štáty Európy (najmä Francúzsko) chceli upevniť svoje hospodárske postavenie – prichádzal sem tovar zo zámoria , obchodovali s ním.

Na jednej strane boli Habsburgovci (katolíci), ktorých podporoval pápež a poľský kráľ(finančne). Katolícka šľachta sa sformovala do Katolíckej Ligy, na ktorej čelo sa postavil bavorský vojvoda Maximilián I. Bavorský

Na druhej strane bolo Holandska , Anglicko, Dánsko, Švédsko, Francúzsko, České stavy a protestantská časť nemeckej šľachty, ktorá sa sformovala do Protestantskej Únie, na čele s Fridrichom V. Falckým.

Priebeh :

Tridsaťročná vojna mala niekoľko fáz:

1. fáza: Česko – falcká vojna (1618 – 1623) 

Habsburgovci nastoľujú absolutizmus a katolicizmus, čo vzbudzuje veľký odpor u českých stavov (šľachta, meštiaci, časť duchovenstva). Ferdinand II. bol katolíkom a začal nútiť protestantské Čechy, aby sa stali katolíckymi. Česi sa proti nemu vzbúrili rozhodli sa ho zvrhnúť a na jeho miesto povolať Fridricha V. Falckého (zaťa anglického kráľa Jakuba I., lebo chceli získať podporu Anglicka).

Na stretnutí so zástupcami Ferdinanda II. sa s nimi českí šľachtici dostali do hádky a vyhodili z okna Pražského hradu dvoch cisárskych miestodržiteľov – „pražská defenestrácia“ a znamenal začiatok tridsaťročnej vojny.

Po zvrhnutí Ferdinanda začala vláda 30-tich direktorov za pomoci Fridricha Falckého.

Stavy odmietli podporu českého ľudu, lebo sa obávali celonárodnej vzbury. Spoliehali sa viac na zahraničnú podporu (finančnú od Nizozemska a vojenskú pomoc od Anglicka). Falcký však nepriviedol očakávané vojsko Protestantskej Únie, čo stavy veľmi oslabilo. Ferdinand II. mal veľmi dobré žoldnierske vojsko, získal financie od pápeža a Poľska, preto sa rozhodol stretnúť so stavmi v otvorenej bitkepri Bielej Hore, ktorá skončila porážkou českých stavov.

Falcký z miesta bitky zbabelo ušiel do Nemecka a panoval tak iba jeden rok (preto sa nazýva Zimný kráľ). Ferdinand II. po bitke nastolil silný absolutizmus a katolicizmus. G.Betlen uzavrel s Habsburgovcami Mikulovský mier, ktorým vojna skončila. Boje sa presunuli viac na sever.

2. Fáza: Dánska vojna (1625 – 1629)

Proti Habsburgovcom sa vytvorila koalícia Anglicka, Dánska a severonemeckých stavov. Viedol ich dánsky kráľ Kristián IV. Počiatok tejto vojny je spojený s predošlými úspechmi koalície – dánske vojsko sa dostalo až na Moravu a ohrozilo tak vojská generála Tillyho.

Ferdinandovi II. ponúkol pomoc Albrecht z Valdštejna, mal mnoho peňazí a tak mohol zorganizovať vlastnú žoldniersku armádu (okolo 50000 žoldnierov).
Albrecht vytlačil Dánov z Čiech a úplne ich porazil a donútil ich podpísať mier.
Ferdinand II. vydal reštitučný edikt, ktorý nútil protestantov vrátiť katolíckej cirkvi zabrané majetky. 

3. Fáza: Švédska vojna (1630 – 1635)

Ochranca protestantov švédsky kráľ Gustáv II . Adolf bol znepokojený úspechmi katolíkov, ktoré ohrozovali záujmy Švédska v oblasti Baltského mora. Postupne obsadil územia v severnom, strednom a južnom Nemecku. V bitke pri Breitenfelde( Lipsku ) porazil vojsko Katolíckej ligy.

Ferdinand II. sa zasa ocitol v ťažkom položení. V najväčšej tiesni sa opäť obrátil na Valdštejna, ktorému sa podarilo švédsky postup zastaviť. V novembri 1632 sa odohrala ďalšia veľká bitka pri Lutzene, ktorá sa skončila nerozhodne no zomrel v nej Gustáv II . Adolf.

Napriek všetkým problémom však Švédi v boji pokračovali. Valdštejn už v tomto čase sledoval viac vlastné nenaplnené mocenské ambície ako cisárove záujmy. Bol zavraždený.

4. Fáza: Francúzsko – Švédska vojna (1635 – 1648)

Francúzsko sa pokúšalo prelomiť Habsburské obkľúčenie, chcelo získať nové územia a udržať roztrieštenosť Nemecka. Boje prebiehali na území dnešného Nemecka, Čiech, Portugalska, Uhorska a Nizozemska. V pozadí vystupuje minister kardinál Richelieu (šedá eminencia), ktorý chcel získať výhru skôr diplomatickou než vojenskou cestou.

Mnohí spojenci zmenili strany a dlhotrvajúci konflikt sa komplikoval. Rôzne krajiny mali rôzne ciele. Francúzi postúpili až do katolíckeho Bavorska, kde porazili španielskych Habsburgovcov; Švédi zase premohli rakúskych Habsburgovcov a keď tiahli Nemeckom, zanechali za sebou len spustošenú zem. Keď sa Francúzi a Švédi chystali prejsť Bavorskom a ohroziť tak Rakúsko, habsburský cisár požiadal o prímerie.

Začali sa v katolíckom Osnabrűcku (na území Švédska) a v protestantskom Műnsteri rokovania o mieri. Zúčastnili sa na nich habsburgský cisár Ferdinand III. a Francúzsko so Švédskom. 24. októbra 1648 – bol prijatý Vestfálsky mier, ktorý znamená kompromis medzi zúčastnenými stranami. Uzákonila sa rovnosť medzi katolíckym, luteránskym a kalvinistickým vierovyznaním. Dosiahnutá rovnováha síl v Nemecku viac vyhovovala Francúzsku, ktorého celkové postavenie sa upevnilo.

Dôsledky

• Tridsaťročná vojna bola prvou modernou vojnou na svete; čo sa týka dĺžky trvania aj náročnosti. Používali sa veľké pušky a žoldnierske vojská, bola to nákladná a ničivá vojna.
• Habsburgovci nezískali hegemóniu v celej Európe, ale udržali si svoju absolutistickú moc na pôvodných územiach.
• Francúzsko a Švédsko sa stávajú významnými Európskymi mocnosťami, Francúzsko získava územie Alsaska
• Veľkú porážku na európskom aj domácom fronte utrpelo Španielsko, ktoré bolo ochrannou mocnosťou európskeho katolicizmu
• Švajčiarsko a Holandsko získavajú nezávislosť, Holanďania odolali španielskym útokom a stali sa obchodnou veľmocou
• Nemecko ostáva politicky roztrieštené, rozdrobilo sa na 300 malých štátov, spolu s Čechami bolo najviac postihnuté vojnami
• Tridsaťročná vojna potvrdila hospodárske rozdiely medzi západnou, strednou a východnou Európou.