– vysvetli príčiny, priebeh a dôsledky tridsaťročnej vojny
– ozrejmi dôsledky bitky na Bielej Hore
– vysvetli pôsobenie Francúzska vo vojne
– vysvetli historické pojmy: defenestrácia, „zimný kráľ“, protestantská únia, katolícka liga
Na jednej strane boli Habsburgovci (katolíci), ktorých podporoval pápež a poľský kráľ(finančne). Katolícka šľachta sa sformovala do Katolíckej Ligy, na ktorej čelo sa postavil bavorský vojvoda Maximilián I. Bavorský
Na druhej strane bolo Holandska , Anglicko, Dánsko, Švédsko, Francúzsko, České stavy a protestantská časť nemeckej šľachty, ktorá sa sformovala do Protestantskej Únie, na čele s Fridrichom V. Falckým.
– Tridsaťročná vojna mala niekoľko fáz:
Habsburgovci nastoľujú absolutizmus a katolicizmus, čo vzbudzuje veľký odpor u českých stavov (šľachta, meštiaci, časť duchovenstva). Ferdinand II. bol katolíkom a začal nútiť protestantské Čechy, aby sa stali katolíckymi. Česi sa proti nemu vzbúrili rozhodli sa ho zvrhnúť a na jeho miesto povolať Fridricha V. Falckého (zaťa anglického kráľa Jakuba I., lebo chceli získať podporu Anglicka).
Na stretnutí so zástupcami Ferdinanda II. sa s nimi českí šľachtici dostali do hádky a vyhodili z okna Pražského hradu dvoch cisárskych miestodržiteľov – „pražská defenestrácia“ a znamenal začiatok tridsaťročnej vojny.
Po zvrhnutí Ferdinanda začala vláda 30-tich direktorov za pomoci Fridricha Falckého.
Stavy odmietli podporu českého ľudu, lebo sa obávali celonárodnej vzbury. Spoliehali sa viac na zahraničnú podporu (finančnú od Nizozemska a vojenskú pomoc od Anglicka). Falcký však nepriviedol očakávané vojsko Protestantskej Únie, čo stavy veľmi oslabilo. Ferdinand II. mal veľmi dobré žoldnierske vojsko, získal financie od pápeža a Poľska, preto sa rozhodol stretnúť so stavmi v otvorenej bitkepri Bielej Hore, ktorá skončila porážkou českých stavov.
Falcký z miesta bitky zbabelo ušiel do Nemecka a panoval tak iba jeden rok (preto sa nazýva Zimný kráľ). Ferdinand II. po bitke nastolil silný absolutizmus a katolicizmus. G.Betlen uzavrel s Habsburgovcami Mikulovský mier, ktorým vojna skončila. Boje sa presunuli viac na sever.
Proti Habsburgovcom sa vytvorila koalícia Anglicka, Dánska a severonemeckých stavov. Viedol ich dánsky kráľ Kristián IV. Počiatok tejto vojny je spojený s predošlými úspechmi koalície – dánske vojsko sa dostalo až na Moravu a ohrozilo tak vojská generála Tillyho.
Ferdinandovi II. ponúkol pomoc Albrecht z Valdštejna, mal mnoho peňazí a tak mohol zorganizovať
vlastnú žoldniersku armádu (okolo 50000 žoldnierov).
Albrecht vytlačil Dánov z Čiech a úplne ich porazil a donútil ich podpísať mier.
Ferdinand II. vydal reštitučný edikt, ktorý nútil protestantov vrátiť katolíckej cirkvi zabrané
majetky.
Ochranca protestantov švédsky kráľ Gustáv II . Adolf bol znepokojený úspechmi katolíkov, ktoré ohrozovali záujmy Švédska v oblasti Baltského mora. Postupne obsadil územia v severnom, strednom a južnom Nemecku. V bitke pri Breitenfelde( Lipsku ) porazil vojsko Katolíckej ligy.
Ferdinand II. sa zasa ocitol v ťažkom položení. V najväčšej tiesni sa opäť obrátil na Valdštejna, ktorému sa podarilo švédsky postup zastaviť. V novembri 1632 sa odohrala ďalšia veľká bitka pri Lutzene, ktorá sa skončila nerozhodne no zomrel v nej Gustáv II . Adolf.
Napriek všetkým problémom však Švédi v boji pokračovali. Valdštejn už v tomto čase sledoval viac vlastné nenaplnené mocenské ambície ako cisárove záujmy. Bol zavraždený.
Francúzsko sa pokúšalo prelomiť Habsburské obkľúčenie, chcelo získať nové územia a udržať roztrieštenosť Nemecka. Boje prebiehali na území dnešného Nemecka, Čiech, Portugalska, Uhorska a Nizozemska. V pozadí vystupuje minister kardinál Richelieu (šedá eminencia), ktorý chcel získať výhru skôr diplomatickou než vojenskou cestou.
Mnohí spojenci zmenili strany a dlhotrvajúci konflikt sa komplikoval. Rôzne krajiny mali rôzne ciele. Francúzi postúpili až do katolíckeho Bavorska, kde porazili španielskych Habsburgovcov; Švédi zase premohli rakúskych Habsburgovcov a keď tiahli Nemeckom, zanechali za sebou len spustošenú zem. Keď sa Francúzi a Švédi chystali prejsť Bavorskom a ohroziť tak Rakúsko, habsburský cisár požiadal o prímerie.
Začali sa v katolíckom Osnabrücku (na území Švédska) a v protestantskom Műnsteri rokovania o mieri. Zúčastnili sa na nich habsburgský cisár Ferdinand III. a Francúzsko so Švédskom. 24. októbra 1648 – bol prijatý Vestfálsky mier, ktorý znamená kompromis medzi zúčastnenými stranami. Uzákonila sa rovnosť medzi katolíckym, luteránskym a kalvinistickým vierovyznaním. Dosiahnutá rovnováha síl v Nemecku viac vyhovovala Francúzsku, ktorého celkové postavenie sa upevnilo.