Revolúcia 1848/49 v Európe a Uhorsku / Bachov absolutizmus

Revolúcia 1848/49 v Európe a Uhorsku / Bachov absolutizmus

Príčiny a charakter

• r. 1847 je rok hladu – neurodia sa zemiaky, ľud (robotníci, roľníci + nezamestnaní) sa búri
• hospodárska kríza – nadvýroba, neschopnosť kúpy
• buržoázia (podnikatelia a obchodníci) chcú podiel na moci Þ liberálnu republiku
• počiatok občianskej spoločnosti
• padajú piliere feudalizmu – všetky revolúcie sú zamerané proti feudálnym prežitkom:
• avicita = nepredajnosť pôdy
• poddanstvo (nevoľníctvo) – dávky, buržoázia potrebuje slobodnú pracovnú silu, aby ju mohla najať
• stavovské privilégiá – buržoázia nie je privilegovaný stav
• boj za národnú emancipáciu – politické požiadavky sú koncipované národne
• tzv. buržoázno-demokratický charakter (v čele je buržoázia, keď sa dostane k moci, rýchlo zabúda na ľud)
• veľký podiel na revolúcii má inteligencia – vidí nedostatky feudalizmu
• 1848 – 49 – súria revolúcií, ktoré sa vzájomne ovplyvňovali

Taliansko

• rozdrobené na niekoľko malých štátov, časť Talianska je pod nadvládou Rakúska
• ľud túži po národnom zjednotení, vytvorení jednotného štátu, odstránení tyranie a nastolení demokracie
• 1848:
• európska revolučná vlna zasiahla aj Taliansko
• boj za samostatnosť, proti cudzej nadvláde
• Camillo Cavour – teoretik, Giuseppe Garibaldi – praktik
• Garibaldi – „pochod tisícich“ – oslobodiť Sicíliu
• 1859 – bitka pri Solferine – úplná porážka Rakúska (podnet na založenie Červeného kríža)
• 1861 – vyhlásenie samostatnosti celého Talianska pod vládou Viktora Emanuela
• 1870 – pripojenie Ríma

Rakúsko

• príčiny napätia:
• habsburská monarchia – absolutizmus – moc je v rukách cisára a ríše
• šľachta má veľké výsady, ľud má poddanské povinnosti
• žije tu veľa národností a národov, ktoré bojujú za národné práva
• kríza 1847
• nepokoje:
• 11.3. – Praha:
• stretnutie predstaviteľov českého národného hnutia
• požiadavky:
• utvoriť český zákonodarný snem
• zrušenie poddanstva
• demokratické slobody
• koncepcia Františka Falckého:
• český národ nechce súčasťou nemeckého Þnová koncepcia – austroslavizmus
• rakúska monarchia bude zachovaná, ale ako federácia s rovnoprávnym usporiadaním
• 13.3. – Viedeň:
• revolúcia
• Ferdinand I. prepustí kancelára Metternicha a prisľúbi ústavu
• marcové zákony (ústupky spôsobené tlakom na cisára):
• zrušenie poddanstva pre urbariálnych poddaných (podnet uhorského snemu)
• zrušená cenzúra
• uznaná právoplatnosť uhorského snemu
• obmedzené hlasovacie právo (podmienkou je gramotnosť)
• feudálne výsady sú zrušené
• zhromažďovacie slobody
• 6. – 7. jún – Praha – Slovanský zjazd:
• aj Slováci (Štúr, Hurban)
• aj slovenská otázka sa stáva medzinárodnou
• počas zjazdu sa koná povstanie (barikády na uliciach), ktoré je však potlačené (1. významný neúspech revolučného hnutia v Rakúsku)
• do revolúcie sa zapájajú Maďari, cisár proti nim pošle vojsko, čo vyvolá pobúrenie vo Viedni a 6.10. tu vypuklo krvavé povstanie Þ cisár a snem sa presťahovali do Olomouca
• koniec októbra – vojsko pod velením generála Windischgrätza (potlačil aj pražské povstanie) zlikviduje viedenské povstanie
• po upevnení vládnej moci odstupuje Ferdinand I. a nastupuje mladý František Jozef I.
• všetci nepriatelia okrem Maďararov sú zlikvidovaní

• jar 1849:
• Uhorsko je samostatná krajina (vyhlásenie uhorského snemu)
• vojskám sa nedarí potlačiť povstanie, na pomoc prichádza ruský cár
• august 1849 – porážka maďarských povstaleckých vojsk pri Világosi Þkoniec revolúcie:
• cisár nemohol zrušiť marcové zákony, a tak vydal len oktrojované ústavy (z vôle panovníka):
• iba obmedzenie marcových zákonov
• poddanstvo, cenzúra a cechy naďalej zrušené
• rozvoj školstva
• sloboda zhromažďovania sa
• demokratické ústavy
• dôsledky:
• ciele sa nepodarilo splniť – sklamanie národných snáh
• presadzuje sa cisárska moc
• poddanstvo je zrušené, vytvorené podmienky na slobodné podnikanie

Slovensko

• Po zamietnutí Žiadostí slovenského národa neuspeli, bol vydaný zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu Þ Slovanský zjazd v Prahe, ktorý bol prekazený revolúciou (6. – 7. júna); vyhlásené stanné právo
• revolučná cesta – dobrovoľnícke výpravy:
• na strane Viedne – vkladajú nádeje do rakúskeho panovníka Þ proti Maďarom (Koshut – chce tiež oslobodenie, ale potom chce jednotný národ Maďarov)
• koncom augusta sa vo Viedni začal organizovať slovenský dobrovoľnícky zbor
• 16.9.1848 vzniká vo Viedni Slovenská národná rada – najvyšší slovenský politický i vojenský orgán
• jesenná výprava:
• slovenskí dobrovoľníci na západné Slovensko
• 19. 9.1848 vyhlásila na Myjave Slovenská národná rada odtrhnutie od Uhorska a vyzvala slovenský ľud do celonárodného povstania
• koncom septembra vytlačili maďarské ozbrojené národné gardy slovenských dobrovoľníkov zo Slovenska
• maďarská vláda nastolila na Slovensku teror (zatýkanie a prenasledovanie slovenských povstalcov, poprava dvoch povstalcov)
• zimná výprava:
• po vypuknutí revolúcie vo Viedni v októbri 1848
• prvá skupina pôsobí na severnom, strednom a časti východného Slovenska (Těšín – Žilina) – správu v oslobodených oblastiach preberajú do svojich rúk Slováci
• druhá skupina pôsobí na juhozápadnom Slovensku
• Slováci sa obracajú na rakúskeho cisára, ale dostanú len neurčité sľuby, slovenskú autonómiu nedosiahnu (František veľa sľubuje, ale na sľuby rýchlo zabúda)
• letná výprava
• význam – formovanie 1. politického programu

Slovensko za Bachovej éry

• po revolúcii sa František Jozef I. snaží centralizovať – v Uhorsku je diktatúra →minister vnútra Alexander Bach
• úradný jazyk je nemčina (slovenčina sa mohla u nás používať v styku s úradmi, vyučovala sa na ľudových a niektorých stredných školách)
• snahy opäť zaviesť biblickú češtinu (podpora vlády) – Ján Kollár sa stal dôverníkom pre slovanské veci → október 1851 – porada katolíckych i evanjelických zástancov slovenčiny – zhodli sa na ustálení spisovnej slovenčiny a zavedení nového pravopisu (Martin Hatalla)
• všetky revolučné zákony vydané vládou v Uhorsku Bachova vláda odvolala
• cisársky patent z marca 1853 – zrušenie poddanstva, ale Bachova vláda sa všemožne usilovala zachovať čo najviac šľachtických výsad
• národy dostali malé jazykové ústupky, ale žiadne politické práva, protesty sa ignorovali
• vodcovia slovenského národného hnutia sa dostali do nemilosti (Ľ. Štúr, J.M. Hurban)
• Ľ. Štúr:
• názory – spis Slovanstvo a svet budúcnosti (spojenie so silným Ruskom)
• nemohol verejne vystupovať → žije utiahnuto v Modre
• 1856 – náhodné zranenie na poľovačke a smrť

Memorandum slovenského národa

• 1859 – bitka pri Solferine – po 2 rokoch zjednotené Taliansko, porážka Rakúska Þ vláda je oslabená → zmiernenie protirevolučnej politiky
• 6. – 7. júna – Memorandum slovenského národa:
• Turčiansky sv. Martin
• Štefan Marko Daxner
• 5000 ľudí – prijali slovenský program
• kritika útlaku ostatných národov v Uhorsku
• chcú práva, jazyk, Slovenské Okolie (autonómia), prepísanie ústavy a zákonov do slovenčiny, povolenie spolkov, Katedru reči a literatúry slovenskej
• kritika umelého zavádzania jazykov, kritika nerovnosti

Matica slovenská

• celonárodná kultúrna a osvetová organizácia, ktorá mala zabezpečiť „jednotu milovníkov národa a života slovenského“
• založená 4.8.1863 v Turčianskom sv. Martine podľa vzoru Matice srbskej a českej
• predseda – Štefan Moyzes, podpredseda – Karol Kuzmány
• činnosť:
• vydavateľská – knihy, časopisy, ...
• osvetová – vzdelávacia
• výchovno-vzdelávacia
• zberateľská
• 1875 – zatvorená
• 1862 – založené 3 slovenské gymnáziá – Revúca, Turčiansky sv. Martin, Kláštor pod Znievom – posilnenie slovenského stredného školstva (neskôr tiež zatvorené)
• noviny v 60. rokoch – Národné noviny + Pešťbudínske vedomosti