Egypt sa nachádza na severovýchode Afriky v tropickom suchom podnebí a patrí medzi staroorientálne štáty. Pravidelné záplavy na rieke Níl prinášajú úrodne bahno v dôsledku čoho sú černozeme úrodné a červenozeme neúrodné. Vyskytujú sa tu aj oázy, rôzne kamene či kovy. Podobne ako iné staroveké civilizácie bol staroveký Egypt v prvom rade závislý od poľnohospodárstva. Rozšírený bol tiež chov a rybolov. Obyvatelia najskôr žili v rodových občinách, potom v susedských občinách. Najvyššie postavenie mal náčelník zvaný faraón (bol bohom).
Vznik Egypta sa datuje už do doby 4 000 rokov p.n.l., a to spojením Dolného Egypta, kde sa Níl vlieva do mora a Horného, kde Níl pramení. Horný Egypt bol vyspelejší a mal nadvládu. Približne okolo roku 3 000 p.n.l. nastalo zjednotenie, kedy vznikol centralizovaný štát. V Egypte neboli mestské štáty, ale územie bolo rozdelené na nómy (kraje) a na ich čele stáli nomarchovia. Vládcom bol Meni a hlavným mestom sa stal Memfis.
Dejiny Egypta sa delia podľa dynastií, ktorých bolo 31.
Písmo skladalo z obrázkov zvaných hieroglyfy (hiero- posvätný, gliphen- znak). Písalo sa na pozliepané prúžky drene z rastliny papyrus trstinovým perom alebo štetcom a červeným alebo čiernym atramentom z orechov.
K literatúre patrili záznamy o panovníkoch, vedecké diela, krásna literatúra, knihy múdrych rád do života, ktoré otcovia prenechávali ako tzv. morálny kódex.
Vedy vznikli z praktických potrieb. Napr. astronómia (solárny kalendár), matematika (vedeli vypočítať obsah, objem, Rudolfovo číslo), používaná bola desiatková sústava, chémia využívaná v zlatníctve, hutníctve. Tiež i lekárstvo (balzamovanie, nádoby na vnútor-nosti – kanopy). Tieto vedy sa ďalej rozvíjali, a preto sú veľkým prínosom pre súčasnosť.
Umenie. Sochy kráľov mali meravú (strnulá) polohu a nadprirodzenú veľkosť. V maliarstve nepoznali perspektívu, kreslili nástenné maľby. umelecké remeslo nebolo veľmi vyspelé a tiež ani drobné umenie
Architektúra a staviteľstvo. Chudobní ľudia bývali v jednoduchých stavbách z hliny, trstiny a kameňa. Údolie kráľov a Údolie kráľovien slúžilo ako pohrebisko faraónov. Nekráľovské hrobky sa nazývali mastaby. Typickou stavbou bola pyramída. Ďalej to boli sfingy, chrámy v Luxore a Karnaku.
1.) napadnuté semickými kmeňmi
2.) postavenie panovníka: orientálna despocia
3.) podobné rozvrstvenie (hierarchia) spoločnosti
sociálne zloženie
4.) birokracia a armáda (úradníci a vojaci)
5.) určitý čas súčasť Asýrskej ríše
6.) ovládnutie Peržanmi
Egypt bol teritoriálny štát rozdelený na kraje, chronológia rozdelená podľa dynastií, panovník predstavoval boha samotného. Mal dostatok nerastných surovín ako napr. kovy a mramor. Vďaka vode bol lepšie chránený.
Mezopotámia bol mestský štát, dejiny sú rozdelené podľa ríš. Panovník bol len zástup-com Boha a taktiež sa od Egypta odlišovala typom hospodárstva a postavenia panovníka. Jediné čo mali zo surovín bola hlina, ostatné museli dovážať. Často bola napádaná kmeňmi.