Staroveký Egypt, kultúra Egypta

Staroveký Egypt 

Egypt sa nachádza na severovýchode Afriky v tropickom suchom podnebí a patrí medzi staroorientálne štáty. Pravidelné záplavy na rieke Níl prinášajú úrodne bahno v dôsledku čoho sú černozeme úrodné a červenozeme neúrodné. Vyskytujú sa tu aj oázy, rôzne kamene či kovy. Podobne ako iné staroveké civilizácie bol staroveký Egypt v prvom rade závislý od poľnohospodárstva. Rozšírený bol tiež chov a rybolov. Obyvatelia najskôr žili v rodových občinách, potom v susedských občinách. Najvyššie postavenie mal náčelník zvaný faraón (bol bohom).

Vznik Egypta sa datuje už do doby 4 000 rokov p.n.l., a to spojením Dolného Egypta, kde sa Níl vlieva do mora a Horného, kde Níl pramení. Horný Egypt bol vyspelejší a mal nadvládu. Približne okolo roku 3 000 p.n.l. nastalo zjednotenie, kedy vznikol centralizovaný štát. V Egypte neboli mestské štáty, ale územie bolo rozdelené na nómy (kraje) a na ich čele stáli nomarchovia. Vládcom bol Meni a hlavným mestom sa stal Memfis.

Dejiny Egypta sa delia podľa dynastií, ktorých bolo 31.

• Pred dynastické obdobie – doba pred zjednotením
• Archaická doba – 1. a 2. dynastia
• Stará ríša – 3.-8. dynastia – vojenské ťaženia kvôli otrokom a kovom, obchod s Libanonom (vzácne drevo céder), krajina sa rozdelila na nómy, začali sa stavať pyramídy

• prechodné obdobie – 9.-11. dynastia –kríza, úpadok
• Stredná ríša – 12.-14. dynastia – remeslá, obchod (Kréta, Cyprus)
• prechodné obdobie – 15.-17. dynastia – úpadok moci, vpadli sem a vládli kočovníci Hyksósovia
• Nová ríša – 18.-20. dynastia – Hyksósovia boli vyhnaní, hlavným mestom sa stal Veset, bol postavený chrám boha Amona v Luxore. Kňazi mali silné postavenie, vyberali dane, riadili politiku. Proti nim zakročil Amenhotep IV., ktorý zaviedol náboženskú reformu. Boha Amona zmenil na Atona (boh slnka) a začal sa volať Achnaton a založil mesto Achetaton.

Kultúra Egypta

Písmo skladalo z obrázkov zvaných hieroglyfy (hiero- posvätný, gliphen- znak). Písalo sa na pozliepané prúžky drene z rastliny papyrus trstinovým perom alebo štetcom a červeným alebo čiernym atramentom z orechov.

K literatúre patrili záznamy o panovníkoch, vedecké diela, krásna literatúra, knihy múdrych rád do života, ktoré otcovia prenechávali ako tzv. morálny kódex.

Vedy vznikli z praktických potrieb. Napr. astronómia (solárny kalendár), matematika (vedeli vypočítať obsah, objem, Rudolfovo číslo), používaná bola desiatková sústava, chémia využívaná v zlatníctve, hutníctve. Tiež i lekárstvo (balzamovanie, nádoby na vnútor-nosti – kanopy). Tieto vedy sa ďalej rozvíjali, a preto sú veľkým prínosom pre súčasnosť.

Umenie. Sochy kráľov mali meravú (strnulá) polohu a nadprirodzenú veľkosť. V maliarstve nepoznali perspektívu, kreslili nástenné maľby. umelecké remeslo nebolo veľmi vyspelé a tiež ani drobné umenie

Architektúra a staviteľstvo. Chudobní ľudia bývali v jednoduchých stavbách z hliny, trstiny a kameňa. Údolie kráľov a Údolie kráľovien slúžilo ako pohrebisko faraónov. Nekráľovské hrobky sa nazývali mastaby. Typickou stavbou bola pyramída. Ďalej to boli sfingy, chrámy v Luxore a Karnaku.

Spoločné znaky Egypta a Mezopotámie

1.) napadnuté semickými kmeňmi

2.) postavenie panovníka: orientálna despocia

3.) podobné rozvrstvenie (hierarchia) spoločnosti

sociálne zloženie

4.) birokracia a armáda (úradníci a vojaci)

5.) určitý čas súčasť Asýrskej ríše

6.) ovládnutie Peržanmi

Odlišné znaky

Egypt bol teritoriálny štát rozdelený na kraje, chronológia rozdelená podľa dynastií, panovník predstavoval boha samotného. Mal dostatok nerastných surovín ako napr. kovy a mramor. Vďaka vode bol lepšie chránený.

Mezopotámia bol mestský štát, dejiny sú rozdelené podľa ríš. Panovník bol len zástup-com Boha a taktiež sa od Egypta odlišovala typom hospodárstva a postavenia panovníka. Jediné čo mali zo surovín bola hlina, ostatné museli dovážať. Často bola napádaná kmeňmi.