Veľkomoravská ríša

Veľkomoravská ríša

Vznik Veľkej Moravy a jej vývoj:

Politický vývoj:

– v 9. storočí vznikli:

Moravské kniežatstvo – vzniklo v 9. st. v povodí Moravy a Dyje, panovníkom bol Mojmír

Nitrianske kniežatstvo – vzniklo v okolí Malých Karpát, panovníkom bol Pribina

– relatívne samostatné územia

– opierali sa o bojovú družinu a sústavu hradov

– výboje

– bolo potrebné riešiť problémy

– snaha o zjednotenie

– nastalo by posilnenie obrany aj vnútornej moci

– zjednocovanie neprebehlo pokojne, ale politickým zápasom

– 833 – zjednotenie kniežatstiev – zápasom Mojmíra s Pribinom

– Mojmír vyhnal Pribinu z Nitry a pripojil Nitrianske kniežatstvo k Moravskému kniežatstvu – vznikla Veľká Morava

– pojem Veľká Morava prvý krát použil byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos v diele O spravovaní ríše

– tam požil názov Megale Moravia

– nemôžeme povedať, že Veľká Morava bola spoločný štát Čechov a Slovákov, lebo na jej území žili aj iní Slovania (naši predkovia)

Pribina :

– 828 – dal postaviť prvý kresťanský kostol

– vysvätil ho salzburský arcibiskup Adalrám

– spojil sa s Chorvátmi a Bulharmi

– chcel získať späť Nitru

– po vyhnaní vstúpil do služieb Východofranskej ríše (Ľudovít Nemec)

– Ľudovít Nemec – ako léno dal Pribinovi Panóniu

– vytvoril Panónske kniežatsvto

– založil Blatnohrad (dnešný Zalavár)

– upevňoval kresťanstvo

– 860 – Pribina navštívil Rezno – posledná zmienka

– 861 – zahynul v boji s Moravanmi

– po ňom vládol jeho syn Koceľ

Mojmír I. : 833 – 846

– snaha o upevnenie moci

– spočiatku uznával zvrchovanosť Franskej ríše

– vnútorné nepokoje, odmietol sa ďalej podriaďovať

– 846 – Ľudovít Nemec ho zbavil moci

– dosadil tam jeho synovca Rastislava

Rastislav : 846 – 870

– snažil sa vymámiť spod franskej nadvlády

– 855 – neúspešná výprava Ľudovíta Nemca proti Rastislavovi

– hľadal spojenca proti Franskej ríši v Byzantskej ríši

– zapojil sa aj Pribina (na strane Ľ. Nemca , umrel v boji roku 861)

– 864 – Ľ. Nemec obkľúčil Rastislava na Devíne a vyhral

Svätopluk : 871 – 894

– 869 – nastúpili proti Slovanom tri vojská

– Svätopluk mal veľký vplyv – spočiatku spolupracoval

– neskôr chcel pripojiť Nitru

– 870 – zajal Rastislava a vydal ho Karolmanovi

– v Regensburg ho oslepil a zomrel

– 874 – Forchheimská zmluva – uzavrel mier s Franskou ríšou

– podriadil sa jej v určitých veciach

– získal nezávislosť a stal sa ústrednou postavou Veľkej Moravy

– výboje: – porazil Vislanov a Bulharov

– pripojil Podtisie, posunul hranice k Dráve

– obsadil bývalé Pribinovo a Koceľovo kniežatstvo

– upevnil spojenectvo s Čechmi a Lužickými Srbmi

– za manželku si vzal jednu z Přemyslovcov (sestru Bařivoja)

Hospodársky vývoj:

– spoločnosť si vyžadovala väčšiu produktivitu práce

– základ – poľnohospodárstvo – vysoký stupeň

– vysoká produkcia pre vlastnú potrebu aj na výmenu

– vedľajšie – brtníctvo, rybolov, poľovníctvo, pastierstvo, vinohrady, záhradníctvo, chovali sa ovce (vlna, plátno, obuv, odev)

– dvojpoľný systém (úhor + obrábaná pôda)

– pozostatkom po rodovom zriadení bolo spoločné užívanie pôdy

– občina podliehala hradnej vrchnosti – tá určovala rentu

– remeslá – šperkári, hrnčiari (Podhradie)

– vyberali cirkevný desiatok

– desiatok – cirkvi, deviatok – svetským feudálom, šľachte

– pred Veľkou Moravou bola na tomto území Samova ríša

– nebol to však štát, ale kmeňový zväz

– obranný zväz proti Avarom

– nemal potláčateľskú funkciu – po porážke zanikla

1. Byzantská misia – Konštantín a Metod:

– závislosť od Franskej ríše

– Rastislav sa jej snažil zbaviť, chcel cirkevnú nezávislosť

– pripravoval odpor

– spojil sa s Čechmi, Polabskými Slovanmi, Bulharmi

– 855 – neúspešná výprava Ľ. Nemca pri Mikulčiciach

– Bulhari prešli na stranu Franskej ríše

– preto sa Rastislav obrátil na Byzantskú ríšu

– syn Ľ. Nemca Karolman sa pridal na stranu Rastislava

– Pribina na strane Ľ. Nemca

– Ľudovít Nemec uväznil Rastislava na Devíne

Cirkevné pomery: – cirkev v rukách cudzích

– hlavne franskí kňazi

– Rastislav chcel cirkevnú nezávislosť

– snažil sa vybudovať samostatnú cirkevnú organizáciu

– 861 – obrátil sa na pápeža Mikuláša I. a žiadal o vyslanie biskupa

– ale pápež odmietol

– 863 – obrátil sa na byzantského cisára Michala III.

– on vyslal na Veľkú Moravu Solúnskych bratov Konštantína a Metoda

– cieľ misie – upevniť kresťanstvo

– vytvoriť samostatnú cirkevnú organizáciu

– vychovať vlastných kňazov

– odstrániť závislosť od Franskej ríše

Pôsobenie na Veľkej Morave: – pred príchodom na Veľkú Moravu prípravy

– Konštantín vymyslel hlaholiku – 1. slovanské písmo

– do liturgie zaviedli staroslovienčinu

– staromacedónske nárečie z okolia Solúna

– 867 – podnikli cestu cez Blatnohrad do Ríma za pápežom Mikulášom III., aby získali vyššiu cirkevnú hodnosť

– prijal ich nový pápež – Hadrián II.

– Konštantín ochorel, vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a 14.2. 869 zomrel

– pápež vysvätil Metoda za kňaza

– neskôr sa stal biskupom pre Veľkú Moravu a do Panóniu

– 885 – Metod zomrel

Byzantská misia: – dosiahla cirkevnú nezávislosť od Franskej ríše

– 1x zoznámila západných Slovanov s kresťanstvom v ich rodnom jazyku

– Slovania si mohli vybudovať samostatnú cirkev, nezávislý štát

– položila základy vzdelanosti a kultúry Slovanov

– cirkevná, politická a kultúrna nezávislosť od Franskej ríše

– rozdiely cyriliky a hlaholiky – tvar písmen

– cyrilika – jednoduchšia, z gréckeho písma

– Gorazd – 1. známy učiteľ na našom území, autor Kyjevských listov (pramene)

Svätopluk : 871 – 894

– ústredné knieža

– 870 – zajal Rastislava a vydal ho do Franskej ríše

– v Regensburgu ho dal Ľudovít Nemec oslepiť

– 874 – Forchheimská zmluva – uzavrel mier s Franskou ríšou

– podriadil sa jej v určitých veciach

– získal nezávislosť a stal sa ústrednou postavou Veľkej Moravy

– výboje: – porazil Vislanov a Bulharov

– pripojil Podtisie

– obsadil bývalé Pribinovo a Koceľovo kniežatstvo

– posunul hranice k Dráve

– upevnil spojenectvo s Čechmi a Lužickými Srbmi

– za manželku si vzal jednu z Přemyslovcov (sestru Bařivoja)

– rozvoj vied, filozofie, literatúry

– návrat Franských kňazov – kňaz Viching

– nahradil Metoda, vyhodil slovanských kňazov

– Metod sa ale nakoniec predsa len vrátil, Viching bol vyhnaný

Pramene o Veľkej Morave:

– Život Konštantína (sv. Kliment)

– Život Metoda (sv. Gorazd)

– Spis o obrátení Bavorov a Korutáncov

– Fuldské anály (letopisy)

– Kosmanova, Dalimilova a Anonimova kronika

– Kniha ciest a krajín (Ibn Rušd)

– O spravovaní ríše (Konšantín Porfyrogenetos)

Práca s úryvkom:

1. Kto je autorom úryvku? – Život Konštantína – sv. Kliment
2. Uveďte hlavnú myšlienku, o čom vypovedá prameň? – okolnosti pozvania Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu
3. V ktorých častiach prameňa uvádza autor fakty resp. hodnotí situáciu na Veľkej Morave?

– ľudia na Veľkej Morave dodržiavajú kresťanstvo, ale nerozumejú jazyku pri kázňach

1. Ktoré mená sa spomínajú v texte a čo o nich viete? – Konštantín, Metod, Rastislav, Michal III.
2. Aký bol postoj byzantského cisára k žiadosti Rastislava? – prijal ju
3. Aký záver možno vyvodiť z textu? – Veľká Morava sa chcela zbaviť vplyvu Franskej ríše, žiadosť u Michala III. – vyhovel žiadosti
4. Príčiny zániku a prínos kultúry:

– zánik VM má vnútorné a vonkajšie príčiny

– vnútorné: – konflikty medzi Mojmírom II. a Svätoplukom II.

– kňaz Predslav bol preč

– vonkajšie: – útoky zvonku

– od 902 – útoky Maďarov (do stredu Moravy)

– obsadili Zadunajsko, VM sa spojila proti nim s Bavormi

– 907 – bitka pri Bratislave – padol Mojmír II.

– VM stratila územia a samostatnosť

– odtrhli sa Česi, Srbi

– zvyšok obsadili Maďari

– od 920 nás Maďari kontrolovali a úplne obsadili

– pohrebiská Maďarov – Hlohovec, Nitra, Levice, Lučenec, Rimavská Sobota

– 955 – nemecký cisár Otto I. porazil Maďarov pri rieke Lech

– koniec výbojov

Prínos Veľkomoravskej kultúry:

– veľkomoravská tradícia – významná úloha v časoch národného obrodenia

– slovanské písmo – rozvoj kultúry, vzdelanosti

– historický prínos – šírenie kresťanstva v domácej reči

– Byzantská misia – ohlas v Európe

– prínos Slovanov k rozvoju literatúry, civilizácie

– formovanie 1. štruktúry školstva

– nadväzovali na vyspelejšiu západoeurópsku civilizáciu

– spätosť s gréckou a rímskou kultúrou a školstvom

– rozmach duchovného života, kresťanstva

– utváranie jazyka a písma, ich využívanie v praxi

– výstavba kostolov, bazilík

– 828 – počiatok slovenských dejín

– 1. zmienka – vysvätenie kostolíka v Nitre Pribinom