Slovenské národné obrodenie fázy

Slovenské národné obrodenie

Postavenie Uhorska v monarchii

- Uhorsko bolo následkom vojen spustošené

- pragmatická sankcia:

• upravené vzťahy medzi Uhorskom a Viedňou
• uznanie Habsburgovcov

- Uhorsko malo značnú samostatnosť

- maďarská šľachta – silné postavenie – tlak na nemaďarské národy

- nadraďovali sa

- Habsburgovci ponechali šľachte výsady, ale zároveň snahy o centralizáciu

- uhorská šľachta – konflikt s Viedňou

- centrálne úrady v Budíne – riadenie celého Uhorska

Začiatky maďarizácie

- snaha o centralizáciu a germanizáciu

- brzdenie hosp. rozmachu Uhorska – bola to agrárna krajina

- nespokojnosť uhorskej šľachty – snaha upevniť Uhorský snem

- uhorská šľachta – magnáti

- stredná a nižšia šľachta – sedliaci a zemania – hlavná sila odporu proti Viedni

- uhorská šľachta chcela zaviesť maďarčinu ako zbraň proti germanizácii

- odpor nemaďarov

- národnostné rozpory

- v Uhorsku – reformné hnutie – cieľom bolo vyriešiť národnostnú otázku a získať nezávislosť Uhorska

- najskôr vysoká šľachta – Štefan Sečényi

- v 30-tych rokoch 19. storočia – vystúpila stredná šľachta

- na čele bol Ľudovít Kossuth

- vytvoril opozíciu proti Viedni

- presadzoval pomaďarčovanie a hospodárske osamostatnenie Uhorska

- 1830 – 1844 – maďarizačné zákony

- uplatňovanie zásady – „1 štát, 1 národ, 1 jazyk“

- ich program – „Vyhlásenie opozície“

Poddanská otázka

- poddanstvo fungovalo naďalej aj po zrušení

- útlak ľudu, vystúpili slovenskí vzdelanci

- chceli osvetou zlepšiť postavenie ľudu

- Alexander Rudnay, Samuel Tešedík (vydával literatúru pre ľud)

- Juraj Fándly – „Piľní domajší a poľní hospodár“

- Jozef Ignác Bajza – 1. slovenský román „René mláďenca príhodi a skúsenosťi“

- nechceli odstrániť feudalizmus, len ho zmeniť

- Slovensko bolo najpriemyselnejšou oblasťou Uhorska

- manufaktúry nahradili cechy – prechod ku kapitalizmu

- nákladnícky systém – pre manufaktúry pracovali domáce dielne

- rozvoj obchodu – Trnava, Bratislava, Levice, Košice, Prešov (plátenníctvo, čipkárstvo, olejkárstvo)

- banská a hutná výroba, ťažba železnej rudy

- nové vrstvy spoločnosti – priemyselná buržoázia a námezdní robotníci

- 1831 – východoslovenské roľnícke povstanie

- jedno z najväčších poddanských vystúpení

- príčiny:

• zhoršenie životných podmienok poddaných
• zobrali poddaným pôdu
• komasácie – nesprávne určovanie akosti pôdy
• hlad, neúroda

- podpora organizácie – Hornouhorská roľnícka federácia

- priebeh:

• šírenie cholery – dezinfekcia vody – poddaní si mysleli, že ich chcú otráviť
• najrevolučnejšie oblasti – Zemplín, Šariš, Gemer, Spiš, Abov
• ohrozená moc šľachty
• povstanie bolo potlačené
• ukázalo nevyhnutnosť riešiť roľnícku otázku
• čiastočne sa zmiernili povinnosti

- 1848 – zrušenie poddanstva – vyriešenie roľníckej otázky

Národné obrodenie – historické obdobie prechodu od feudalizmu ku kapitalizmu, v ktorom sa postupne formovali novodobé národy a národné hnutia

- tento pojem sa používa v celej Európe

- Slovensko – 18. storočie až 60. roky 19. storočia

- nie u všetkých národov prebiehalo rovnako

- dve teórie na objasnenie pôvodu Slovákov :

1. myšlienka autochtónnosti – Slováci sú pôvodným obyvateľstvom a majú mať rovnaké práva
2. podmaniteľská teória – Michal Benčík – Slováci sú poddanými Maďarov, a tí tu boli najskôr

- proti Ján Baltazár Magin – „Apológia“ (Obrana) – teória o pohostinnom prijatí Maďarov

- Juraj Papánek – „Dejiny slovenského národa“ – Slováci majú históriu, sú pod útlakom Maďarov a Viedne

- spočiatku zápas v oblasti jazyka a kultúry

Znaky SNO:

• vzrast národného povedomia
• záujem o materinský jazyk
• záujem o národnú minulosť
• aktivita v prospech národa
• prebiehalo v 4 fázach

1. Program Slovenského národného obrodenia a program Ľudovíta Štúra:

- SNO trvalo zhruba od 1780 do roku 1867

1. FÁZA – 1780-1820

- najväčšiu aktivitu vyvíjala slovenská inteligencia – honorácia (lekári, kňazi, vzdelanci...)

- demokraticky orientovaní, kritizovali feudalizmus

- osvietenské myšlienky

- nový vzťah k materinskej reči

- zameraní na spisovný jazyk a vzdelanie

- prvýkrát požiadavku slovenského jazyka predniesol Jozef Ignác Bajza

- najprv slovakizovaná čeština, nárečia, latinčina a nemčina

- hnutie za spisovnú slovenčinu – Spoločnosť pre pestovanie spisovnej slovenskej reči – Kratochvíl, Bernolák

- 2 prúdy :

1. bernolákovci

• vyzdvihovali samobytnosť Slovákov
• slovenčina ako spisovný jazyk, ale neboli proti češtine a českému hnutiu
• spolupráca
• katolíci

1. evanjelickí vzdelanci

• presadzovali biblickú (kralickú) češtinu (slovakizovanú češtinu)
• stúpenci čechoslovakizmu

1. FÁZA – 1820-1840
2. Bernolákovci:

• Bernolák, Fándly, Hollý, Hanuljak
• odstrániť národnostný a sociálny útlak – v ňom videli hlavné prekážky
• boli proti maďarizácii – chceli zaviesť slovenčinu
• chceli sa zblížiť s ľudom
• potreba aktivizácie
• 1789 – Slovenské učené tovarišstvo – vzniklo v Trnave
• zakladateľ – A. Bernolák
• noviny Pešťbudínske vedomosti
• povzniesť slovenský národný jazyk a šíriť myšlienky osvety
• slovenský jazyk vytvorený zo západoslovenského nárečia
• fonologický princíp – „píš ako počuješ“
• Bernolák – Gramatica slavica, Spis otvorených slov, Slovár
• Hollý – Cyrilo-Metodiáda, Svatopluk, Sláv
• preklady z antických diel
• Fándly – Zelinkár, Piľní domajší a poľní hospodár
• poučenie o racionálnom hospodárení, spriemyselňovanie krajiny, manufaktúry

- Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej – spojil evanjelikov a katolíkov

- predseda Kollár, podpredseda Hanuljak

- vydával almanach Zora

Evanjelickí vzdelanci:

• Kollár, P.J. Šafárik
• zástancovia biblickej češtiny
• Prešpurské noviny
• Učená spoločnosť malohonská, Učená spoločnosť banského okolia
• 1803 – Katedra reči a literatúry československej
• vznikla v Bratislave pri Evanjelickom lýceu
• Ján Pálkovič
• Kollár – Slávy dcéra, Básne Jána Kollára
• myšlienka všeslovanskej vzájomnosti, myšlienka čechoslovakizmu
• spolupráca všetkých Slovákov, humanizmus
• Česi a Slováci – 1 národ
• rozdelil Slovanov podľa jazykov – poľský, ruský, srbochotvátsky, československý
• Šafárik – Dejiny slovanskej reči a literatúry, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis
• chcel zreformovať češtinu pomocou slovenčiny

- české národné obrodenie – J. Jungmann, J. Dobrovský, V. Kramerius, Palacký

- Spis o literárnej vzájomnosti (o spolupráci Slovanov)

- nesúhlasili s novou koncepciou národa

- nové chápanie národa – jazykovedné, idealistické chápanie

Koncepcia slovanskej vzájomnosti podľa Kollára:

- ruský národ - Rusi, Ukrajinci, Slovinci, Bielorusi, Macedónci

- československý národ – Česi, Slováci

- poľský národ – Poliaci, Lužický Srbi

- ilýrsky národ – Srbi, Chorváti, Bulhari

1. FÁZA – koniec 30. rokov a 40. roky 19. storočia:

- nástup Štúrovcov

- Štúr, Hurban, Hodža, Kráľ, Botto, Sládkovič

- nové formy, metódy práce

- pokrokové hnutie - organizovaný charakter

- nový program

- opierali sa o samovzdelávacie spolky a materinský jazyk

- Levoča, Kežmarok, Prešov, Košice, Viedeň, Bratislava

- dôraz na kultúrny rozvoj aj sociálne problémy

- chceli federáciu slobodných slovanských republík

- 1837-40 – spoločnosť Vzájomnosť – šírili sa po celom Slovensku, agitovali

- centrum Bratislava

- časopis na pozdvihnutie ľudu

- schôdzky na Devíne – 24.4.1836 – vyjadrili vernosť slovanstvu a prijali slovanské mená

- zvýšil sa maďarský i slovenský odpor voči Viedni

- 1842 – prestolný prosbopis – národné požiadavky

- určený pre panovníka, ten ich však neprijal

Štúrov program:

• mierne prostriedky, nie revolučné
• umiernené formy
• dôraz na mládež (profesor na Evanjelickom lýceu v Bratislave)
• založenie Slovenskej akadémie vied
• stať sa poslancom v uhorskom sneme za mesto Zvolen
• cieľ – vydávať politické noviny
• zjednotiť Slovákov v otázke jazyka a národnej ideológie
• zblíženie s Bernolákovcami
• chápanie Slovákov ako samostatný národ

- 1843 – uzákonenie spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia

- význam:

• posilnená obrana pred maďarizáciou
• rozvoj slovenskej kultúry a literatúry
• rozvoj národnej inteligencie

- 1844 – spolok Tatrín – v Liptovskom Mikuláši, na čele – Hodža

- združoval bernolákovcov a štúrovcov

- 1845 – Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský

- potreba riešiť poddanskú otázku

- hlavný cieľ – zrušiť poddanstvo (zhodovali sa s Kossuthom)

- prvé revolučné vstúpenia – J. Kráľ a J. Francisci – vyzývali na vzburu

Slováci v revolúcii 1848-49:

- Habsburská monarchia zaostávala za ostatnými krajinami

- triedne a národné rozbroje

- národnosti mali rozdielne stupne vývinu a postavenie

- narušená možnosť jednotného postupu

- 1848 – v Pešti revolučné vystúpenie, ktoré viedol Šándor Petöfi

- nezávislosť Uhorska, samostatná vláda

- marcové zákony – reformné návrhy maďarskej šľachty

- volebné právo do Uhorského snemu pre majetných, gramotných a tých,

čo vedeli po maďarsky

- rovnosť občanov pred zákonom

- sloboda tlače a zhromažďovania

- všeobecné zdanenie

- zrušenie šľachtických výsad

- šľachta si upevnila postavenie

- odsúhlasené dva nové maďarizačné zákony

- revolučný pohyb Slovákov – na čele Kráľ a Rotarides

Žiadosti slovenského národa:

- prijaté 10.5.1848 v Liptovskom Mikuláši

- predchádzala tomu porada u Hodžu – bol predsedom Tatrína

- obsahovali:

1. národné požiadavky – snem, jazyk, školy, vlastnú zástavu
2. politické požiadavky – demokratizácia, všeobecné volebné právo, slobodu tlače, zhromažďovania
3. sociálne požiadavky – zrušiť feudalizmus, zlepšiť postavenie ľudu, prepustiť Janka Kráľa z väzenia

- jeden z najpokrokovejších politických programov

- spolupráca aj s inými národmi

- jún 1848 – Slovanský zjazd v Prahe

- riešilo sa postavenie Slovanov v monarchii

- vznikol dokument „Manifest k európskym národom“

- zjazd bol násilne rozpustený

- austroslavizmus – buržoázia presadzovala svoje záujmy, chcela udržať Rakúsko, ale zreformované tak, aby rozhodujúcu úlohu a vplyv mali Slovania

- 1848 – Slovenská národná rada – na čele – Štúr a Hurban

- najvyšší národný orgán

- tri dobrovoľnícke výpravy :

1. september 1848 – v Čechách

- prešli cez moravsko-slovenské hranice, ale cisárske vojsko ich odzbrojilo

1. zimná výprava – 1848-49 – dva prúdy :
2. a) Štúr a Hurban – od Jablunkovského priesmyku, cez stredné na východné Slovensko
3. b) Hodža – juhozápadné Slovensko

- marec 1849 – oktrojovaná ústava – nariadená, nanútená

- vypracoval ju rakúsky minister vnútra Stadion

- schválil ju František Jozef II.

- Habsburská monarchia bola vyhlásená za slobodné, samostatné, nedeliteľné, ústavné rakúske dedičné cisárstvo

- nastolený centralizmus

- spoločný parlament, vláda, colné a obchodné územie

- jednotlivé korunné krajiny mohli mať vlastné snemy

- Slovensko patrilo do Uhorska

- slovenskí politici chceli vyčleniť Slovensko z Uhorska, zbaviť sa závislosti od Viedni a vytvoriť Veľkokniežactvo Slovenska

- rozpory medzi Pešťou a Viedňou

- Kossuth vyhlásil zosadenie Habsburgovcov

1. letná výprava – 1849 – neúspešná

- 13.8.1849 – bitka pri Világoši – medzi Viedňou a Uhorskom – cisárske vojsko vyhralo

1. FÁZA – začiatok v roku 1849:

- Bachov absolutizmus a vývoj po ňom

- 1848 – potlačenie revolúcií v celej Európe – obdobie reakcie

- posilnené postavenie Habsburgovcov

- vznik buržoázie

- podmienky pre rozvoj kapitalizmu, veda, technika, obchod, priemysel

- 1851 – silvestrovský patent – zrušenie oktrojovanej ústavy

- obdobie silného absolutizmu – minister vnútra Alexander Bach

- nastolil sa policajný a byrokratický režim

- germanizácia

- „spojenie trónu a oltára“ – posilnený vplyv cirkvi

- 1853-56 – krymská vojna – Rusko a Turecko (Rakúsko proti Rusku)

- porážka Rakúska v Taliansku

- odpor proti Bachovi

- 1860 – koniec Bachovho absolutizmu

- pád vnútornej aj zahraničnej politiky

- 1860 – októbrový diplom – nová ústava

- obnovené práva jednotlivých krajín v ríši

- od centralizmu k federácii

- väčšia samostatnosť

- vláda majetných – bankári...

- prevaha Maďarov a Rakúšanov

- 1866 – prusko-rakúska vojna – pri Hradci Králové

- Prusko vyhralo

- potreba reorganizácie - dve možnosti :

1. dohoda s Maďarmi na dualizme (štát z dvoch častí)
2. vytvorenie federácie

- došlo k 1. možnosti

Postavenie Slovákov v období Bachovho absolutizmu:

- potláčanie národného hnutia

- kvôli národnému útlaku sa brzdil kultúrny vývoj

- štúrovci pod policajným dozorom

- Štúr vydal Slovanstvo a svet budúcnosti - nevyhnutnosť rozpadu monarchie

- po páde nová politická aktivita

- požiadavky boli zhrnuté v Daxnerovom Hlase zo Slovenska – z neho vychádzalo memorandum

Memorandum národa Slovenského:

- chválené 6-7. júna 1861 v Martine

- hlavnou požiadavkou – Hornouhorské Slovenské okolie

- samospráva Slovákov

- žiadali slovenčinu v úradoch a na školách

- žiadali kultúrne spolky

- v Pešti chceli katedru slovenčiny

- nechceli samostatný slovenský snem

- len zastúpenie na Uhorskom sneme

- neobsahovalo demokratické a sociálne požiadavky

- predložené Uhorskému snemu – ten ho neprijal

- Slováci doplnili Memorandum a preložili ho Viedni

- splnili sa len kultúrne požiadavky

- založenie 3 slovenských gymnázií a Matice Slovenskej

- gymnázia – Revúca, Martin, Kláštor pod Znievom

Matica slovenská – 4.8.1863:

- pri príležitosti 1000. výročia príchodu Konštantína a Metoda na VM

- celonárodná kultúrna organizácia

- mala dvíhať národné povedomie

- podporovala rozvoj kultúry, vedy, umenia, literatúry

- predseda Štefan Moizes, podpredseda Karol Kuzmáni

- časopis Letopis Matice slovenskej

- vydavateľská činnosť, finančná podpora študentov

- styky s ostatnými Maticami – predovšetkým ale s tou českou

- 1. matica – Matica Srbská

Časová priamka :

- 1789 – Slovenské učené tovarišstvo

- 1843 – uzákonenie spisovnej slovenčiny

- 1844 – spolok Tatrín

- 1845 – Slovenské národné noviny

- 1848 – marcové zákony, Žiadosti slovenského národa

- 1849 – oktrojovaná ústava, bitka pri Világoši

- 1861 – Memorandum slovenského národa

- 1863 – Matica slovenská

1. Československá spolupráca, výhody a nevýhody spolužitia v jednom štáte:

- súčinnosť slovenského a českého hnutie

- Kollár, Šafárik – Dobrovský, Jungman

- Kollár – zástanca čechoslovakizmu

- oba národy sa zúčastnili na Slovanskom zjazde v Prahe – 1848

- Štúr, Hurban, Hodža ušli počas prenasledovanie do Prahy

- pôsobili tam aj počas revolúcie

- medzi slovenskými dobrovoľníkmi aj Česi

- oba národy nesúhlas s vyrovnaním

- keďže sa mali lepšie Česi, pomáhali Slovákom

- veľa Slovákov študovalo v Česku

- spolok Detvan v Česku – Kukučín, Šrobár

- 1896 – v Prahe – Českoslovanská jednota

- podpora slovenských študentov – posielali tu napríklad knihy

- od 1908 – 1914 – Luhačovice – pravidelné československé porady

- o tom, ako prekonať situáciu

- spolupráca v kultúre – napr. Božena Němcová – styky so Slovenskom

- na našich gymnáziách – českí profesori

- Hatala v Prahe

- orientovali sme sa na Čechov i kvôli spoločnej minulosti

Výhody spolužitia v jednom štáte:

- väčšie územie – viac obyvateľov – lepšie podmienky na presadenie sa vo svete

- nižšie náklady na správu štátu – spoločná vláda, armáda

- lepšie predpoklady pre vzájomné spolužitie

- spolupráca – kultúra, šport

- spoločný dôchodkový systém

- lepšie sa zavádzali reformy

- predpoklady pre vyššiu životnú úroveň, zamestnanosť

- dobré podmienky na podnikanie

- priaznivé ovplyvňovanie slovenského hospodárstva českou ekonomikou

Nevýhody:

- centralizmus

- Slováci sa cítili menej cenný

- projekty v prospech Čiech

- viac českých politikov