Slovenské národné obrodenie fázy

Slovenské národné obrodenie

Pojem, predpoklady vzniku a formovanie národa, znaky obrodenia, Kossuth:

Postavenie Uhorska v monarchii

– Uhorsko bolo následkom vojen spustošené

– pragmatická sankcia:

• upravené vzťahy medzi Uhorskom a Viedňou
• uznanie Habsburgovcov

– Uhorsko malo značnú samostatnosť

– maďarská šľachta – silné postavenie – tlak na nemaďarské národy

– nadraďovali sa

– Habsburgovci ponechali šľachte výsady, ale zároveň snahy o centralizáciu

– uhorská šľachta – konflikt s Viedňou

– centrálne úrady v Budíne – riadenie celého Uhorska

Začiatky maďarizácie

– snaha o centralizáciu a germanizáciu

– brzdenie hosp. rozmachu Uhorska – bola to agrárna krajina

– nespokojnosť uhorskej šľachty – snaha upevniť Uhorský snem

– uhorská šľachta – magnáti

– stredná a nižšia šľachta – sedliaci a zemania – hlavná sila odporu proti Viedni

– uhorská šľachta chcela zaviesť maďarčinu ako zbraň proti germanizácii

– odpor nemaďarov

– národnostné rozpory

– v Uhorsku – reformné hnutie – cieľom bolo vyriešiť národnostnú otázku a získať nezávislosť Uhorska

– najskôr vysoká šľachta – Štefan Sečényi

– v 30-tych rokoch 19. storočia – vystúpila stredná šľachta

– na čele bol Ľudovít Kossuth

– vytvoril opozíciu proti Viedni

– presadzoval pomaďarčovanie a hospodárske osamostatnenie Uhorska

– 1830 – 1844 – maďarizačné zákony

– uplatňovanie zásady – „1 štát, 1 národ, 1 jazyk“

– ich program – „Vyhlásenie opozície“

Poddanská otázka

– poddanstvo fungovalo naďalej aj po zrušení

– útlak ľudu, vystúpili slovenskí vzdelanci

– chceli osvetou zlepšiť postavenie ľudu

– Alexander Rudnay, Samuel Tešedík (vydával literatúru pre ľud)

– Juraj Fándly – „Piľní domajší a poľní hospodár“

– Jozef Ignác Bajza – 1. slovenský román „René mláďenca príhodi a skúsenosťi“

– nechceli odstrániť feudalizmus, len ho zmeniť

– Slovensko bolo najpriemyselnejšou oblasťou Uhorska

– manufaktúry nahradili cechy – prechod ku kapitalizmu

– nákladnícky systém – pre manufaktúry pracovali domáce dielne

– rozvoj obchodu – Trnava, Bratislava, Levice, Košice, Prešov (plátenníctvo, čipkárstvo, olejkárstvo)

– banská a hutná výroba, ťažba železnej rudy

– nové vrstvy spoločnosti – priemyselná buržoázia a námezdní robotníci

– 1831 – východoslovenské roľnícke povstanie

– jedno z najväčších poddanských vystúpení

– príčiny:

• zhoršenie životných podmienok poddaných
• zobrali poddaným pôdu
• komasácie – nesprávne určovanie akosti pôdy
• hlad, neúroda

– podpora organizácie – Hornouhorská roľnícka federácia

– priebeh:

• šírenie cholery – dezinfekcia vody – poddaní si mysleli, že ich chcú otráviť
• najrevolučnejšie oblasti – Zemplín, Šariš, Gemer, Spiš, Abov
• ohrozená moc šľachty
• povstanie bolo potlačené
• ukázalo nevyhnutnosť riešiť roľnícku otázku
• čiastočne sa zmiernili povinnosti

– 1848 – zrušenie poddanstva – vyriešenie roľníckej otázky

Národné obrodenie – historické obdobie prechodu od feudalizmu ku kapitalizmu, v ktorom sa postupne formovali novodobé národy a národné hnutia

– tento pojem sa používa v celej Európe

– Slovensko – 18. storočie až 60. roky 19. storočia

– nie u všetkých národov prebiehalo rovnako

– dve teórie na objasnenie pôvodu Slovákov :

1. myšlienka autochtónnosti – Slováci sú pôvodným obyvateľstvom a majú mať rovnaké práva
2. podmaniteľská teória – Michal Benčík – Slováci sú poddanými Maďarov, a tí tu boli najskôr

– proti Ján Baltazár Magin – „Apológia“ (Obrana) – teória o pohostinnom prijatí Maďarov

– Juraj Papánek – „Dejiny slovenského národa“ – Slováci majú históriu, sú pod útlakom Maďarov a Viedne

– spočiatku zápas v oblasti jazyka a kultúry

Znaky SNO:

• vzrast národného povedomia
• záujem o materinský jazyk
• záujem o národnú minulosť
• aktivita v prospech národa
• prebiehalo v 4 fázach

1. Program Slovenského národného obrodenia a program Ľudovíta Štúra:

– SNO trvalo zhruba od 1780 do roku 1867

1. FÁZA – 1780-1820

– najväčšiu aktivitu vyvíjala slovenská inteligencia – honorácia (lekári, kňazi, vzdelanci...)

– demokraticky orientovaní, kritizovali feudalizmus

– osvietenské myšlienky

– nový vzťah k materinskej reči

– zameraní na spisovný jazyk a vzdelanie

– prvýkrát požiadavku slovenského jazyka predniesol Jozef Ignác Bajza

– najprv slovakizovaná čeština, nárečia, latinčina a nemčina

– hnutie za spisovnú slovenčinu – Spoločnosť pre pestovanie spisovnej slovenskej reči – Kratochvíl, Bernolák

– 2 prúdy :

1. bernolákovci

• vyzdvihovali samobytnosť Slovákov
• slovenčina ako spisovný jazyk, ale neboli proti češtine a českému hnutiu
• spolupráca
• katolíci

1. evanjelickí vzdelanci

• presadzovali biblickú (kralickú) češtinu (slovakizovanú češtinu)
• stúpenci čechoslovakizmu

1. FÁZA – 1820-1840
2. Bernolákovci:

• Bernolák, Fándly, Hollý, Hanuljak
• odstrániť národnostný a sociálny útlak – v ňom videli hlavné prekážky
• boli proti maďarizácii – chceli zaviesť slovenčinu
• chceli sa zblížiť s ľudom
• potreba aktivizácie
• 1789 – Slovenské učené tovarišstvo – vzniklo v Trnave
• zakladateľ – A. Bernolák
• noviny Pešťbudínske vedomosti
• povzniesť slovenský národný jazyk a šíriť myšlienky osvety
• slovenský jazyk vytvorený zo západoslovenského nárečia
• fonologický princíp – „píš ako počuješ“
• Bernolák – Gramatica slavica, Spis otvorených slov, Slovár
• Hollý – Cyrilo-Metodiáda, Svatopluk, Sláv
• preklady z antických diel
• Fándly – Zelinkár, Piľní domajší a poľní hospodár
• poučenie o racionálnom hospodárení, spriemyselňovanie krajiny, manufaktúry

- Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej – spojil evanjelikov a katolíkov

– predseda Kollár, podpredseda Hanuljak

– vydával almanach Zora

Evanjelickí vzdelanci:

• Kollár, P.J. Šafárik
• zástancovia biblickej češtiny
• Prešpurské noviny
• Učená spoločnosť malohonská, Učená spoločnosť banského okolia
• 1803 – Katedra reči a literatúry československej
• vznikla v Bratislave pri Evanjelickom lýceu
• Ján Pálkovič
• Kollár – Slávy dcéra, Básne Jána Kollára
• myšlienka všeslovanskej vzájomnosti, myšlienka čechoslovakizmu
• spolupráca všetkých Slovákov, humanizmus
• Česi a Slováci – 1 národ
• rozdelil Slovanov podľa jazykov – poľský, ruský, srbochotvátsky, československý
• Šafárik – Dejiny slovanskej reči a literatúry, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis
• chcel zreformovať češtinu pomocou slovenčiny

– české národné obrodenie – J. Jungmann, J. Dobrovský, V. Kramerius, Palacký

– Spis o literárnej vzájomnosti (o spolupráci Slovanov)

– nesúhlasili s novou koncepciou národa

– nové chápanie národa – jazykovedné, idealistické chápanie

Koncepcia slovanskej vzájomnosti podľa Kollára:

– ruský národ – Rusi, Ukrajinci, Slovinci, Bielorusi, Macedónci

- československý národ – Česi, Slováci

– poľský národ – Poliaci, Lužický Srbi

– ilýrsky národ – Srbi, Chorváti, Bulhari

1. FÁZA – koniec 30. rokov a 40. roky 19. storočia:

– nástup Štúrovcov

– Štúr, Hurban, Hodža, Kráľ, Botto, Sládkovič

– nové formy, metódy práce

– pokrokové hnutie – organizovaný charakter

– nový program

– opierali sa o samovzdelávacie spolky a materinský jazyk

– Levoča, Kežmarok, Prešov, Košice, Viedeň, Bratislava

– dôraz na kultúrny rozvoj aj sociálne problémy

– chceli federáciu slobodných slovanských republík

– 1837-40 – spoločnosť Vzájomnosť – šírili sa po celom Slovensku, agitovali

– centrum Bratislava

– časopis na pozdvihnutie ľudu

– schôdzky na Devíne – 24.4.1836 – vyjadrili vernosť slovanstvu a prijali slovanské mená

– zvýšil sa maďarský i slovenský odpor voči Viedni

– 1842 – prestolný prosbopis – národné požiadavky

– určený pre panovníka, ten ich však neprijal

Štúrov program:

• mierne prostriedky, nie revolučné
• umiernené formy
• dôraz na mládež (profesor na Evanjelickom lýceu v Bratislave)
• založenie Slovenskej akadémie vied
• stať sa poslancom v uhorskom sneme za mesto Zvolen
• cieľ – vydávať politické noviny
• zjednotiť Slovákov v otázke jazyka a národnej ideológie
• zblíženie s Bernolákovcami
• chápanie Slovákov ako samostatný národ

– 1843 – uzákonenie spisovnej slovenčiny na základe stredoslovenského nárečia

– význam:

• posilnená obrana pred maďarizáciou
• rozvoj slovenskej kultúry a literatúry
• rozvoj národnej inteligencie

– 1844 – spolok Tatrín – v Liptovskom Mikuláši, na čele – Hodža

– združoval bernolákovcov a štúrovcov

– 1845 – Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský

– potreba riešiť poddanskú otázku

– hlavný cieľ – zrušiť poddanstvo (zhodovali sa s Kossuthom)

– prvé revolučné vstúpenia – J. Kráľ a J. Francisci – vyzývali na vzburu

Slováci v revolúcii 1848-49:

– Habsburská monarchia zaostávala za ostatnými krajinami

– triedne a národné rozbroje

– národnosti mali rozdielne stupne vývinu a postavenie

– narušená možnosť jednotného postupu

– 1848 – v Pešti revolučné vystúpenie, ktoré viedol Šándor Petöfi

– nezávislosť Uhorska, samostatná vláda

– marcové zákony – reformné návrhy maďarskej šľachty

– volebné právo do Uhorského snemu pre majetných, gramotných a tých,

čo vedeli po maďarsky

– rovnosť občanov pred zákonom

– sloboda tlače a zhromažďovania

– všeobecné zdanenie

– zrušenie šľachtických výsad

– šľachta si upevnila postavenie

– odsúhlasené dva nové maďarizačné zákony

– revolučný pohyb Slovákov – na čele Kráľ a Rotarides

Žiadosti slovenského národa:

– prijaté 10.5.1848 v Liptovskom Mikuláši

– predchádzala tomu porada u Hodžu – bol predsedom Tatrína

– obsahovali:

1. národné požiadavky – snem, jazyk, školy, vlastnú zástavu
2. politické požiadavky – demokratizácia, všeobecné volebné právo, slobodu tlače, zhromažďovania
3. sociálne požiadavky – zrušiť feudalizmus, zlepšiť postavenie ľudu, prepustiť Janka Kráľa z väzenia

– jeden z najpokrokovejších politických programov

– spolupráca aj s inými národmi

– jún 1848 – Slovanský zjazd v Prahe

– riešilo sa postavenie Slovanov v monarchii

– vznikol dokument „Manifest k európskym národom“

– zjazd bol násilne rozpustený

– austroslavizmus – buržoázia presadzovala svoje záujmy, chcela udržať Rakúsko, ale zreformované tak, aby rozhodujúcu úlohu a vplyv mali Slovania

– 1848 – Slovenská národná rada – na čele – Štúr a Hurban

– najvyšší národný orgán

– tri dobrovoľnícke výpravy :

1. september 1848 – v Čechách

– prešli cez moravsko-slovenské hranice, ale cisárske vojsko ich odzbrojilo

1. zimná výprava – 1848-49 – dva prúdy :
2. a) Štúr a Hurban – od Jablunkovského priesmyku, cez stredné na východné Slovensko
3. b) Hodža – juhozápadné Slovensko

– marec 1849 – oktrojovaná ústava – nariadená, nanútená

– vypracoval ju rakúsky minister vnútra Stadion

– schválil ju František Jozef II.

– Habsburská monarchia bola vyhlásená za slobodné, samostatné, nedeliteľné, ústavné rakúske dedičné cisárstvo

– nastolený centralizmus

– spoločný parlament, vláda, colné a obchodné územie

– jednotlivé korunné krajiny mohli mať vlastné snemy

– Slovensko patrilo do Uhorska

– slovenskí politici chceli vyčleniť Slovensko z Uhorska, zbaviť sa závislosti od Viedni a vytvoriť Veľkokniežactvo Slovenska

– rozpory medzi Pešťou a Viedňou

– Kossuth vyhlásil zosadenie Habsburgovcov

1. letná výprava – 1849 – neúspešná

– 13.8.1849 – bitka pri Világoši – medzi Viedňou a Uhorskom – cisárske vojsko vyhralo

1. FÁZA – začiatok v roku 1849:

– Bachov absolutizmus a vývoj po ňom

– 1848 – potlačenie revolúcií v celej Európe – obdobie reakcie

– posilnené postavenie Habsburgovcov

– vznik buržoázie

– podmienky pre rozvoj kapitalizmu, veda, technika, obchod, priemysel

– 1851 – silvestrovský patent – zrušenie oktrojovanej ústavy

– obdobie silného absolutizmu – minister vnútra Alexander Bach

– nastolil sa policajný a byrokratický režim

– germanizácia

– „spojenie trónu a oltára“ – posilnený vplyv cirkvi

– 1853-56 – krymská vojna – Rusko a Turecko (Rakúsko proti Rusku)

– porážka Rakúska v Taliansku

– odpor proti Bachovi

– 1860 – koniec Bachovho absolutizmu

– pád vnútornej aj zahraničnej politiky

– 1860 – októbrový diplom – nová ústava

– obnovené práva jednotlivých krajín v ríši

– od centralizmu k federácii

– väčšia samostatnosť

– vláda majetných – bankári...

– prevaha Maďarov a Rakúšanov

– 1866 – prusko-rakúska vojna – pri Hradci Králové

– Prusko vyhralo

– potreba reorganizácie – dve možnosti :

1. dohoda s Maďarmi na dualizme (štát z dvoch častí)
2. vytvorenie federácie

– došlo k 1. možnosti

Postavenie Slovákov v období Bachovho absolutizmu:

– potláčanie národného hnutia

– kvôli národnému útlaku sa brzdil kultúrny vývoj

– štúrovci pod policajným dozorom

– Štúr vydal Slovanstvo a svet budúcnosti – nevyhnutnosť rozpadu monarchie

– po páde nová politická aktivita

– požiadavky boli zhrnuté v Daxnerovom Hlase zo Slovenska – z neho vychádzalo memorandum

Memorandum národa Slovenského:

– chválené 6-7. júna 1861 v Martine

– hlavnou požiadavkou – Hornouhorské Slovenské okolie

– samospráva Slovákov

– žiadali slovenčinu v úradoch a na školách

– žiadali kultúrne spolky

– v Pešti chceli katedru slovenčiny

– nechceli samostatný slovenský snem

– len zastúpenie na Uhorskom sneme

– neobsahovalo demokratické a sociálne požiadavky

– predložené Uhorskému snemu – ten ho neprijal

– Slováci doplnili Memorandum a preložili ho Viedni

– splnili sa len kultúrne požiadavky

– založenie 3 slovenských gymnázií a Matice Slovenskej

– gymnázia – Revúca, Martin, Kláštor pod Znievom

Matica slovenská – 4.8.1863:

– pri príležitosti 1000. výročia príchodu Konštantína a Metoda na VM

– celonárodná kultúrna organizácia

– mala dvíhať národné povedomie

– podporovala rozvoj kultúry, vedy, umenia, literatúry

– predseda Štefan Moizes, podpredseda Karol Kuzmáni

– časopis Letopis Matice slovenskej

– vydavateľská činnosť, finančná podpora študentov

– styky s ostatnými Maticami – predovšetkým ale s tou českou

– 1. matica – Matica Srbská

Časová priamka :

– 1789 – Slovenské učené tovarišstvo

– 1843 – uzákonenie spisovnej slovenčiny

– 1844 – spolok Tatrín

– 1845 – Slovenské národné noviny

– 1848 – marcové zákony, Žiadosti slovenského národa

– 1849 – oktrojovaná ústava, bitka pri Világoši

– 1861 – Memorandum slovenského národa

– 1863 – Matica slovenská

1. Československá spolupráca, výhody a nevýhody spolužitia v jednom štáte:

– súčinnosť slovenského a českého hnutie

– Kollár, Šafárik – Dobrovský, Jungman

– Kollár – zástanca čechoslovakizmu

– oba národy sa zúčastnili na Slovanskom zjazde v Prahe – 1848

– Štúr, Hurban, Hodža ušli počas prenasledovanie do Prahy

– pôsobili tam aj počas revolúcie

– medzi slovenskými dobrovoľníkmi aj Česi

– oba národy nesúhlas s vyrovnaním

– keďže sa mali lepšie Česi, pomáhali Slovákom

– veľa Slovákov študovalo v Česku

– spolok Detvan v Česku – Kukučín, Šrobár

– 1896 – v Prahe – Českoslovanská jednota

– podpora slovenských študentov – posielali tu napríklad knihy

– od 1908 – 1914 – Luhačovice – pravidelné československé porady

– o tom, ako prekonať situáciu

– spolupráca v kultúre – napr. Božena Němcová – styky so Slovenskom

– na našich gymnáziách – českí profesori

– Hatala v Prahe

– orientovali sme sa na Čechov i kvôli spoločnej minulosti

Výhody spolužitia v jednom štáte:

– väčšie územie – viac obyvateľov – lepšie podmienky na presadenie sa vo svete

– nižšie náklady na správu štátu – spoločná vláda, armáda

– lepšie predpoklady pre vzájomné spolužitie

– spolupráca – kultúra, šport

– spoločný dôchodkový systém

– lepšie sa zavádzali reformy

– predpoklady pre vyššiu životnú úroveň, zamestnanosť

– dobré podmienky na podnikanie

– priaznivé ovplyvňovanie slovenského hospodárstva českou ekonomikou

Nevýhody:

– centralizmus

– Slováci sa cítili menej cenný

– projekty v prospech Čiech

– viac českých politikov