Nástup totality

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: wanna (18)
Typ práce: Maturita
Dátum: 17.01.2022
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 886 slov
Počet zobrazení: 856
Tlačení: 70
Uložení: 72

Nástup totality

„Jesenná kríza“ 1947:

- 1947 – neúroda, ťažkosti v zásobovaní

- Čechy – prídelový systém potravín

- Slovensko – priestor pre čierny trh Þ množili sa protesty, do nich sa zapojili aj odbory

- silný vplyv komunistov – návrh zaviesť „milionársku daň“

- tj. postihnúť majetky nad 1 mil. Kčs

- chceli zlepšiť zásobovanie, dodávky potravín

- 1946 – parlamentné voľby

- v Čechách zvíťazili komunisti, na Slovensku Demokratická strana

- v celoštátnom meradle vyhrali ale komunisti

- z rozkladu zásobovania a zo zlej situácie obviňovaná Demokratická strana

- v jeseni 1947 bezpečnosť odhalila na Slovensku veľké „protištátne sprisahanie“

- zo spoluúčasti obvinili niektorých činiteľov DS vo vládnych úradoch v Prahe a Bratislave

- DS odmietla obvinenia, upozornila na zmanipulovanie

- na Slovensku – hlboká politická kríza

- 30.10.1947 – zjazd odborov

- žiadali odstránenie „skompromitovaných“ členov Zboru povereníkov

- vyslovili mu nedôveru, žiadali demisiu Þ Zbor povereníkov násilnezrekonštruovaný – prevahu mali komunisti

Vládna kríza:

- vypukla 13.2.1948 v Prahe

- zástupcovia občianskych strán protestovali proti preferovaniu komunistov a diskriminácii ostatných politických strán a nestraníkov

- proti nezákonným metódam pri vyšetrovaní

- komunisti pokladali ľudovodemokratický režim za prechodný stupeň k monopolu ich moci (občianske strany snaha o návrat k parlamentnej demokracii)

- komunistický minister vnútra Nosek kritiku odmietol

- 20.2.194812 ministrov (nekomunistických) podalo na protest demisiu

  1. predpokladali, že Beneš demisiu neprijme, tak sa posilnia ich pozície vo vláde, donútia komunistov k ústupkom
  2. počítali s pádom celej vlády a s vypísaním predčasných parlamentných volieb, v ktorých komunisti nedosiahnu také výsledky ako v 1946

- vedenie KSČ využilo vládnu krízu na rozhodujúce mocenské stretnutie

- postup občianskych strán dokonca uľahčil komunistom dosiahnuť cieľ

- KSČ začala otvorený boj o moc – preniesť politický zápas z parlamentu a vlády na ulicu

- 21.2.1948 zorganizovali manifestáciu na Staromestskom námestí v Prahe

- predseda vlády Gottwald predniesol stanovisko strany k spôsobu riešenia vládnej krízy

- žiadal uskutočňovať radikálne zmeny, očistu vo vedení politických strán

- všetky nedostatky a ťažkosti boli pripísané nekomunistickým stranám

- žiadal, aby Beneš demisiu prijal

- Praha – 22.2.1948 – celoštátny Zjazd závodných výborov (8 000 delegátov)

- podporil komunistickú koncepciu riešenia vládnej krízy

- vyslovil sa za ďalšie znárodnenie a uskutočnenie pozemkovej reformy

- KSČ začala budovať svoj ozbrojený mocenský nástroj

- Ľudové milície (aj bývalí partizáni)

- ochromila sa činnosť nekomunistických strán

- predseda Zboru povereníkov G. Husák zbavil všetkých členov za DS funkcií

- 25.2. 1948 - Benešdemisiu ministrovprijal a vymenoval nových

- tak, ako ich predložil Gottwald

- z 26 členov vlády odstúpilo 12

- nepridali sa sociálni demokrati ani Jan Masaryk

- 12=menšina Þ vláda nepadla

- Gottwald mal nájsť náhradu za odstúpených ministrov

- týmto komunisti odstránili demokratov z funkcií a dostali sa k moci

- tieto udalosti nemali znaky puču – nebola použitá sila

- odhlasovali nové radikálne zákony

- maximálna hranica pozemkového vlastníctva 50 ha

- znárodnené podniky nad 50 zamestnancov, znárodnený celý veľkoobchod

- postupne sa ustanovila diktatúra jednej strany, odstránil sa demokratický spôsob vlády

- začala sa mohutná emigračná vlna (1948-50 odišlo 23 354)

9.5.1948 – Ústava ČSR

- deklarovala „víťazstvo robotníckej triedy“ vo februári 1948

- zakotvila novú štátnu formu – ľudovú demokraciu

- prechodné obdobie medzi kapitalizmom a socializmom

1948-1960 = ľudová demokracia

1960-1971 = socializmus

1971 = rozvinutý socializmus, komunizmus

 30.5.1948 – parlamentné voľby

- neboli pripustené politické strany

- voliči mohli hlasovať iba za jednotnú kandidátku zostavenú komunistami

- kto s ňou nesúhlasil, mohol hodiť biely lístok – 13,98 %

- nedemokratické voľby (bez možnosti navrhovať a vyberať kandidátov, volilo sa pod nátlakom, na dedinách výsledky často sfalšované)

- DS premenovaná na Stranu slovenskej obrody

- rozhodujúci politický orgán = Ústredný výbor KSČ a jeho Predsedníctvo

- prezident bol zároveň generálnym tajomníkom

- 2.6.1948 Beneš podpísal abdikačnú listinu

- 7.6.1948 odstúpil (dôvod: odmietol podpísať novú ústavu), zomrel 3.9.1948

- 14.6.1948 zvolený nový prezident – Klement Gottwald

- predsedom vlády = Antonín Zápotocký

Záver:

- februárové udalosti neboli ani pučom, ani víťazstvom pracujúceho ľudu

- bol to štátny prevrat, zmena moci a politického systému

  1. nemali charakteristické znaky puču: náhle uskutočnenie štátneho prevratu úzkou skupinou ľudí, násilným spôsobom a likvidáciou protivníka; do prevratu boli síce zapojené aj ozbrojené zložky (Ľudové milície), ale neboli rozhodujúcimi aktérmi, pôsobili ako psychologický faktor; počas prevratu a bezprostredne po ňom mali zatýkania obmedzený charakter a netýkali sa politických špičiek
  2. pofebruárový vývoj jasne ukázal, že nešlo o víťazstvo pracujúceho ľudu, prvé ilúzie sa rozplynuli už koncom 1948 a pri začatí kolektivizácie, keď komunisti nesplnili to, čo sľubovali v čase boja o moc
  1. Hospodársky vývoj:

1945:

  • obnovenie ČSR v predmníchovských hraniciach (bez Podkarpatskej Rusi)
  • ťažká hospodárska situácia (pokles výroby, obmedzené zásobovanie, doprava)
  • začalo sa obdobie obnovy
  • využívala sa aj zahraničná pomoc: ZSSR nafta, železo, obilie, potraviny,
  • UNRRA (Správa spojených národov pre pomoc a obnovu) – 70% pomoci od USA
  • potreba zjednotiť menu a odstrániť infláciu (po vojne v obehu protektorátne i slovenské koruny, marky)
  • menová reforma (jednotná československá koruna)
  • Košický vládny programapríl 1945 - riešil stav krajiny po vojne v hospodárstve
  • konfiškácia majetkov, vykonanie pozemkovej reformy
  • nepriamo vyslovená požiadavka znárodnenia + zabezpečiť obnovu vojnou zničeného hospodárstva
  • prezident podpísal znárodňovacie dekréty: podniky, banky, doprava do rúk štátu (kritériá neboli jednotné, líšili sa podľa dôležitosti pre ekonomiku, zahraničný obchod, obranyschopnosť...)
  • zo znárodnených závodov sa vytvárali národné podniky, znárodnenie pokračovalo 2. etapou v roku 1948
  • zároveň pozemková reforma: v 1. etape zhabaná pôda nepriateľov a zradcov
  • neskôr odstránenie súkromného vlastníctva nad 50 ha (politici rozdielne názory, na jar 1946 sa otázka pozemkovej reformy stala agitačným heslom vo voľbách)
  • úzka spolupráca so ZSSR (západné štáty v Mníchove zradili, nemecká hrozba), aj keď boli obavy z veľmocenských záujmov Moskvy
  • vládlo však presvedčenie, že sa Moskva nebude miešať do vnútorných záležitostí Československa
  • americké krátkodobé a dlhodobé úvery (neskôr zastavené, USA neboli ochotné realizovať také rozsiahle finančné operácie do krajín zo sovietskej sféry vplyvu)

1946:

  • prijatý budovateľský program + dvojročný plán obnovy hospodárstva
  • na roky 1947 - 1948
  • cieľ = dosiahnuť predvojnovú životnú úroveň, zvýšiť priemyselnú výrobu, výstavba, oprava tratí, letísk, prístavov
  • zhoršenie vzťahov medzi politickými stranami
  • priemysel vykazoval straty, zhoršenie zásobovania
  • východisko videli komunisti v rozširovaní znárodneného sektora, potláčanie súkromného podnikania, orientácia na ZSSR
  • ostatné strany ale nie
  • dvojročný plán zhruba splnený, ale pretrvávali problémy v potravinárstve, stavebníctve, poľnohospodárstve
  • 5.1946 – voľby do Ústavodarného Národného zhromaždenia
  • v Čechách víťazstvo KSČ, na Slovensku Demokratická strana (62%)
  • DS neschopná ovplyvňovať udalosti
  • ľudia v nej zjednotení len tým, že odmietali program komunistov, oslabená aktivita, pasívny charakter
  • názorová priepasť medzi KSS a DS
  • komunisti prijali centralistickú orientáciu, chceli úpravu vzťahov medzi celoštátnymi a slovenskými orgánmi, snažili sa zmeniť pomer síl, spoliehali sa na zásah Prahy (využili vo svoj prospech aj súdny proces s Tisom – jeho poprava vyvolá rozkol v DS a odvráti katolíkov od DS)
  • pražské dohody: 2.6.1945, 11.4.1946, 27.6.1946: o právomoci slovenských národných orgánov a ich vzťahu k československej vláde
  • výsledkom bolo obmedzenie právomocí v prospech centrálnej vlády na čele s Gottwaldom
  • začala sa odbúravať zásada „rovný s rovným“

1947: Marshallov plán:

  • najrozsiahlejší systém povojnovej pomoci Európe poskytnutý USA
  • 6.1947 – Harvard – vystúpenie amerického štátneho tajomníka, ministra ZV generála Georga Marshalla
  • ponúkol Európe rozsiahlu hospodársku pomoc pri povojnovej obnove
  • išlo o pomoc 16 európskym krajinám 1948-52 vo forme prenosu kapitálu, vývozu tovaru, pôžičiek
  • nechcel poskytnúť pomoc jednotlivým krajinám oddelene, ale Európania mali vypracovať spoločný program obnovy
  • problém bol, že Európa už nebola „jednotným“ kontinentom
  • od postoja Kremľa závisel aj postoj jeho satelitov
  • Európa potrebovala americkú hospodársku pomoc, ale nie všetky štáty v rovnakej miere
  • Amerika zase potrebovala hospodársku pomoc poskytnúť (odčerpať ekonomické prebytky, vytvoriť politické podmienky)
  • vlády západoeurópskych krajín prijali ponuku bez výhrad
  • Moskva ju odmietla ako pokus o zasahovanie do vnútorných záležitostí štátov prostredníctvom dolárovej politiky
  • možnosti pre vlády východných štátov: reagovať kladne a znepriateliť si Moskvu, alebo návrh odmietnuť
  • Prahasa pokúsila reagovať na návrh kladne (potrebovala americkú pomoc)
  • rozhodnutie vyslať zástupcu na celoeurópsku konferenciu do Paríža (veľvyslanec Nosek)
  • ZSSR neúčasť na konferencii – nie je proti americkej pomoci, ale odmieta spoločný program obnovy všetkých európskych štátov
  • Stalin mal vraj informácie, že cieľom konferencie je izolovať ZSSR a obnoviť nemeckú ekonomiku
  • nemožné, aby sa V- európske štáty zúčastnili na rokovaniach
  • Varšava, Belehrad, Bukurešť súhlasili, Praha by sa nesúhlasom pripojila k antisovietskej kampani
  • Stalin využíval obavy Československa z obnovenia nemeckej sily
  • napriek tomu Beneš: potrebné prijať Marshallov plán, vo vláde však protichodné stanoviská
  • stanovisko Gottwalda: „bez Marshallovho plánu sa dá zaobísť, no bez ZSSR nie“
  • Stalin 5-hodinový rozhovor s Gottwaldom, žiadal neúčasť čsl. predstaviteľov v Paríži
  • Beneš sa podvolil Moskve, Československo sa na konferencii nezúčastnilo a teda Marshallov plán neprijalo
  • v roku 1947 – sucho, hlad, neúroda
  • predseda vlády Gottwald požiadal Stalina o pomoc
  • mimoriadne dodávky obilia (600 000 ton) za výhodné ceny, napriek tomu, že na Ukrajine hladovali
  • dostali sme sa tak do politickej závislosti od ZSSR
  • v rokoch 1948-50 sme za obilie vyviezli do ZSSR tovar s veľkými stratami (za ceny, ktoré nepokryli ani výrobné náklady)

Čo znamenala pre Československo neúčasť na Marshallovom pláne:

  • krajiny, ktoré prijali plán – intenzívny obchod, vytvorenie trhu, na ktorý bude ťažko preniknúť Þ malá šanca udržať si kontakt so svetovým trhom
  • dôsledok = pomalší rast životnej úrovne, zaostávanie za hospodársky vyspelým svetom
  • absencia americkej pomoci v čase, keď ešte USA mali z čoho rozdávať
  • odmietnutie plánu na nátlak Stalina bolo prvým krokom k izolácii od hospodárskych vzťahov vyspelých krajín Západu
  • pevné pripútanie satelitných krajín do menovej oblasti ovládanej rubľom
  • dostali sme sa tak do zväzku s prevažne agrárnymi krajinami, v nasledujúcom období sme sa museli prispôsobiť ich potrebám
  • presadzovanie jednostrannej orientácie na ZSSR a krajiny sovietskeho bloku – ekonomické záujmy boli úplne podriadené politike
  • niektorí ekonómovia argumentujú, že Marshallov plán obnovu Európy podstatne neovplyvnil, ale spoluvytváral podmienky pre vyostrenie studenej vojny
  • mal pripútať západnú Európu k USA
  • strach pred silnými komunistickými stranami v Taliansku a Francúzsku, ktoré politicky ťažili z ekonomickej biedy vo svojich krajinách
  • často sa zabúda, že Moskva pomocnú ruku najskôr prijala a predniesla návrh realizácie hospodárskej pomoci pre svoju krajinu
  • o plán prejavili záujem aj Poľsko a Československo, ktoré ešte neboli pod úplnou kontrolou Stalina
  • už v Paríži sa však ukázalo, že to nebude „nenávratná pôžička“, ale Washington chce kontrolovať, kde a ako bude použitý
  • práve tieto podmienky plánu boli pre ZSSR neprijateľné a účasť na ňom odmietol (jeho príklad nasledovali aj ostatné štáty V Európy)
  • ekonomický dopad plánu sa preceňoval – pomoc sa začala až v apríli 1948, keď sa už Európa intenzívne obnovovala
  • Marshallov plán predstavili americkej verejnosti ako záštitu proti sovietskemu komunizmu a možno ho chápať ako jeden zo zdrojov studenej vojny

Kongres USA odsúhlasil pomoc vo výške 13,3 mld. $ (dnes je to vyše

100 mld.) Tajomstvom zostáva, ako sa podarilo presvedčiť Američanov, aby sa uskromnili kvôli ďalekej Európe. Nemalý podiel na tom mala výzva prezidenta Trumana, ktorý žiadal Američanov, aby jedli menej kurčiat a vajec, čo by znamenalo viac jedla pre hladujúcich Európanov...

George Marshall – extrémne chladnokrvný

- ako sám povedal: „Nemám žiadne city, okrem tých, ktoré prechovávam k svojej manželke.“

  1. Prejavy sovietizácie:

- napodobňovanie ZSSR

  1. Päťročné plány: - hospodárstvo sa riadilo podľa viacročných plánov

- 1. päťročnica – 1949 – 1953

- kolektivizácia – nanútené zceľovanie pôdy

- 1949 – zákon o JRD

- odstránenie súkromníkov, pôda do rúk štátu

- tresty a pokuty pre tých, čo odmietli dať pôdu, a nedokázali platiť vysoké dávky

- vytýčená industrializácia (cieľom bol ťažký priemysel)

- dostatok pracovnej sily kvôli kolektivizácii

- závody ZŤS Martin, Istebné, hlinikáreň v Žiari nad Hronom, Sereď (niklové huty), Slovnaft

- odstránenie nezamestnanosti a agrárneho preľudnenia

  1. Menová reforma1953 – výmena peňazí

- za 5000 korún dostali 100

- klesla životná úroveň

  1. Prenasledovanie odporcov – procesy v 50-tych rokoch

1948 – Zákon na ochranu ľudovo-demokratickej republiky

1948 – Zákon o táboroch nútených prác

- súdne procesy namierené proti bývalým nekomunistom (Milada Horáková)

- procesy proti bývalým partizánom – Kubík

- procesy s biskupmi – Vojtaššák, Gojdič, Buzalko

- keď už nebolo koho súdiť, procesy so samotnými komunistami

- proces s generálnym tajomníkom Rudolfom Slánskym – 1952

- bol obvinený zo sprisahania, popravený

- proces s buržoáznymi nacionalistami – obvinili ich, že presadzujú slovenské záujmy na úkor českých

  1. Konflikt s katolíckou cirkvou: - snaha podriadiť cirkev štátu

- kňazi museli skladať sľub štátu, boli štátnymi zamestnancami

- 1950 sa prerušilidiplomatické vzťahy s Vatikánom

- rušili sa kláštory

  1. Nastolenie nedemokratického režimu – totalitný režim
  1. Zapojenie sa do RVHP a do Varšavskej zmluvy
  1. Vedúca úloha KSČ – zakotvená v ústave

- nedemokratické voľby

- centralizmus 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Od ľudovej demokracii k totalite


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.022 s.
Zavrieť reklamu