Jozef II.

Jozef II.

Syn Márie Terézie sa už počas jej vlády stal jej spoluvládcom ( od r. 1765, kedy ho zvolili za nemeckého cisára) a pokračoval v jej reformách.

Jeho cieľom bolo vybudovať silný centralizovaný štát, s úradným jazykom – nemčinou. Počas svojej vlády vydal veľké množstvo patentov, ktoré sa snažil aj rýchlo presadzovať.

Svoju absolútnu moc využil aj pri riešení vzťahu medzi štátom a katolíckou cirkvou- zrušil kláštory, ktoré sa nevenovali výchove žiakov alebo starostlivosti o starých a chorých. Presadzoval sociálnu a náboženskú rovnoprávnosť.

V roku 1781 vydal Tolerančný patent , ktorým udelil všetkým kresťanom náboženskú slobodu. Evanjelici, kalvíni i pravoslávni veriaci mali lepšie podmienky na vykonávanie obradov, aj získať miesto v štátnej správe. Umožnil voľný prístup Židov do monarchie, čo sa prejavilo oživením hospodárstva.

V roku 1785 vydal patent o zrušení nevoľníctva. Poddaní už neboli osobne závislí od zemepána. Mohli sa slobodne sobášiť, vybrať remeslo, vierovyznanie... Umožnilo to sťahovanie pracovnej sily do miest.

Pokračoval aj v reforme školstva. Za jeho vlády sa zaviedla povinná školská dochádzka aj tých najchudobnejších.

Vydal nový právny poriadok, ktorý zaručil rovnosť obyvateľov pred zákonom, zrušil cenzúru.

Mnohé reformy sa týkali štátnej správy. Rozdelil Uhorsko na 10 dištriktov (miesto žúp). Dal sčítať obyvateľstvo, výmeru pôdy.

Na konci jeho vlády vypukla revolúciu vo Francúzsku, zapojil sa do vojny s Osmanskou ríšou, uhorská šľachta si vynútila vrátenie svojich privilégií udelených MT. Pod týmto tlakom musel odvolať väčšinu svojich patentov , okrem tolerančného a zrušenia nevoľníctva.