Vznik a vývoj uhorského štátu
Vysvetlite vznik a vývoj uhorského štátu
- Pomocou mapy opíšte začleňovanie územia Slovenska do uhorského
štátu
- Uveďte charakteristické znaky vnútornej a zahraničnej politiky za vlády posledných Arpádovcov, Anjouovcov, Žigmunda
Luxemburského, Mateja Korvína a Jagelovcov
Pomôcky: Historická mapa- Začleňovanie SVK do UH štátu(Stredovek, Atlas pre G, s. 25)
- po zániku Veľkej Moravy maďarské kmene obsadili celé územie Dunajskej kotliny
- popri Dunaji sa usadil kmeň na čele s
kniežaťom Arpádom, viedol boje so Slovanmi a Bavormi na prelome 10. stor. preto podľa neho bol pomenovaný celý národ, kt. tvorilo 7 kmeňov
- Arpád zomrel v r. 907, vládli jednotlivý náčelníci, až roku 970 sa kniežaťom stal Gejza, kt. začal budovať centralizovaný štát
- Maďari podnikali koristnícke výpravy, tie zastavil cisár Oto I. pri Lechu v roku 955 s podporou českých vojsk
- pastierske
obyvateľstvo žijúce v Dunaj. kotline muselo prejsť na usadlý spôsob života, nadviazali na pozostatky Veľkomoravského spôsobu života –
vyspelé formy poľnohosp., osídlenia, štátnej správy a pod., prevzali aj mnohé výrazy
- ako pohania ničili chrámy a obyvatelia nesmeli
slobodne vyznávať svoju vieru
- keďže súvislý pás slovanského obyvateľstva bol narušený, od zač. 10. stor. môžeme hovoriť, že na
území dnešného Slovenska žili už Slováci
- knieža Gejza, pochádzajúci z rodu Arpádovcov, si podmanil sobášom Sedmohradsko a do
Nitrianska dosadil brata Michala, po jeho smrti syna Štefana (pôvodne Vajk)
- Gejza zavolal do Uhorska bavorských misionárov, aby tu
šírili kresťanstvo, pokrstili aj Gejzovho syna Vajka, pôsobil tu taktiež prvý pražský biskup Vojtech
- Po Gejzovej smrti roku 997 sa
Štefan stal veľkokniežaťom
- s podporou cisára a pápeža sa Štefan roku 1000 stal prvým uhorským kráľom
- zač. 11. stor.
poľský panovník Boleslav Chrabrý obsadil územie Slovenska, neskôr však uzavrel dohodu so Štefanom a vzdal sa územia, odvtedy až do roku 1918
patrilo Slovensko do Uhorského kráľovstva
- Štefan počas svojho života zriaďoval fary a biskupstvá, po jeho smrti nastali nástupnícke
boje, nem. panovníci podporovali tých uchádzačov, kt. by uznali vazal. vzťah a podriadili by Uhorsko Rímskonem. Ríši
- na trón sa
dostal Ondrej I., udelil bratovi Belovi Nitrianske údelné vojvodstvo (asi tretina kráľovstva)
- Belo mal značne nezávislé postavenie,
podobne na tom boli aj vojvodcovia Gejza a Ladislav, kt. bol za svoje cirkev. zásluhy vyhlásený za svätého
- Ladislavov nástupca Koloman
sa snažil obmedziť právomoci nitrianskych vojvodcov, odňal Nit. vojvodstvo bratovi Álmošovi
- toto územie slúžilo ako nárazníkové
územie, proti vpádom zo S a Z
- v priebehu 12. stor. prebiehali boje o trón medzi príslušníkmi arpád. rodu, tieto boje sa skončili
nastúpením Bela III. na trón, kt. nadviazal spojenectvo s Byzantskou ríšou a napriek tomu od nej vydobyl územia, udržoval dobré styky s
pápež. kúriou
- Vláda posledných Arpádovcov:
- rozpory medzi synmi Bela III., na trón sa dostáva Ondrej II., vydáva v r. 1222
Zlatú bulu v ktorej sa postavil za nižšiu šľachtu (nemuseli bojovať mimo Uhorska, mohli sa postaviť kráľovi) a udelil výsady cirkvi
(neplatili dane, nespadali pod svetské súdy), Židia nemohli do vysokých funkcií
- viedol expanzívnu zahraničnú politiku, kt. vyčerpala
kráľovskú pokladnicu(napr. do Haliče)
- za vlády Bela IV. po bojoch s Tatármi 1241-42(napr. pri rieke Slanej) bola krajina zničená,
vypálená, šíril sa hladomor a epidémie
- posledným uhorským kráľom z arpádovskej dynastie bol Ondrej III.
- napriek úpornej
snahe samu nepodarilo zastaviť celkový rozvrat v krajine
- s pomocou Matúša Ćáka sa mu podarilo vyhnať Rakúšanov zo Z SVK a roku 1291
znovu ovládol Bratislavu, pričom jej udelil mestské privilégium
- zomrel nečakane roku 1301, ním vymrel rod Arpádovcov a začali sa boje
o trón
- adeptov na uhorský trón bolo viacero, no nakoniec bol roku 1307 uhorským snemom za kráľa uznaný Karol Róbert z rodu
neapolských Anjouovcov, ktorého podporoval aj pápež
- svoju moc opieral najmä o nižšiu šľachtu a mestá, pomocou ktorých sa mu
podarilo odbojných veľmožov prinútiť k poslušnosti, roku 1312 s pomocou košických mešťanov porazil v bitke pri Rozhanovciach Matúša Čáka
a Omodejovcov
- obnovil správu krajiny, vybudoval armádu, zaviedol pevnú menu a stále dane
- nastolil poriadok v Uhorsku a výsledkom
bol postupný mocenský i hospodársky rozmach krajiny
- roku 1335 sa na Višegráde stretol s s poľským kráľom Kazimírom Veľkým a
českým kráľom Jánom Luxemburským, aby urovnali vzájomné spory, výsledkom bolo zlepšenie politických a hospodárskych vzťahov v strednej
Európe
- po Karolovej smrti nastúpil na trón jeho syn Ľudovít I. Veľký(1342-1382)
- roku 1351 vydal dekrét, ktorým potvrdil
platnosť buly z roku 1222, zrovnoprávnil nižšiu šľachtu s vyššou, šľachtici nesmeli manipulovať so svojím majetkom bez kráľovho
súhlasu, v prípade vymretia rodu pripadol šľachtický majetok kráľovi, poddaní sa mohli po vyplatení poplatkov zemepánovi slobodne
sťahovať
- za jeho vlády dosiahlo Uhorsko najväčší územný a mocenský rozmach
- po smrti poľského kráľa nastúpil na poľský
trón, čím vznikla uhorsko-poľská únia
- po jeho smrti získal právo na uhorský trón na základe sobáša s jeho dcérou Máriou syn
českého kráľa Žigmund Luxemburský
- aby si získal spojencov a peniaze, prenajímal kráľovské majetky, no strácal tým moc
-svoju moc opieral predovšetkým o mestá
- zorganizoval križiacku výpravu proti Turkom, no v bitke pri Nikopole utrpel drvivú porážku,
hoci rok predtým(1395) ich na tom istom mieste porazil
- domáca šľachta ho napriek zvoleniu za kráľa považovala za cudzinca
- roku
1404 vydal tzv. Placetum regium, ktorým zakázal v Uhorsku publikovať pápežské buly bez súhlasu kráľa
- roku 1405 vydal tzv. Menší
dekrét, ktorým upevnil postavenie mešťanov v súdnej, hospodárskej i administratívnej oblasti
- roku 1411 ho kurfisti zvolili za
nemeckého kráľa
- keďže viedol výbojnú politiku, potreboval financie a tak dal poľskému kráľovi do zálohy 13 spišských
miest(späť ich získala až Mária Terézia)
- rozhodujúcou mierou sa zaslúžil o zvolanie koncilu v Kostnici, na ktorom bol upálený
majster Jan Hus
- usiloval aj o český trón, no husiti ho ako českého kráľa odmietali, a tak vtrhol s vojskom roku 1420 do Čiech, utrpel
však porážku pri hore Vítkov
- husiti boli porazení až v bitke pri Lipanoch roku 1434, výsledkom bola dohoda husitov s cirkvou o
prijímaní pod oboma spôsobmi, tzv. Bazilejské kompaktáta
- Žigmund bol uznaný za českého kráľa len rok pred smrťou, no keďže nemal
dediča, donútil šľachtu aby uznala Albrechta Habsburského(zať) ako jeho následníka na všetkých trónoch
- zomrel roku 1437
-
roku 1458 bol uhorským kráľom zvolený Matej Korvín, syn Jána Huňadyho
- jeho prioritou číslo jeden bola likvidácia bratríkov
pustošiacich V SVK
- bojoval proti Jánovi Jiskrovi, ktorý sa s ním napokon uzmieril a vstúpil do jeho služieb, bývalých bratríkov
najímal Matej Korvín do svojho žoldnierskeho vojska, „čierneho pluku“
- okrem toho podnikol tri protiturecké výpravy, no nie s
veľkým úspechom
- robil si nárok na český trón, preto napadol českého kráľa Juraja s Poděbrad a po dobytí Moravy sa v Olomouci dal
časťou českej šľachty zvoliť za českého kráľa
- vo vnútornej politike sa opieral predovšetkým o strednú šľachtu a mestá,
obmedzil moc vysokej šľachty
- keďže viedol expanzívnu politiku, potreboval množstvo financií, a tak zaviedol nové dane, napr. daň s
komína
- Matej Korvín podporoval odboj proti cisárovi Fridrichovi v Rakúsku, postupne dobyl Viedeň a preniesol tam svoje sídlo z
Budína
- usiloval aj o cisársku korunu, no roku 1490 neočakávane zomrel
- po smrti Mateja Korvína opätovne vypukol boj o
trón
- vysoká šľachta odmietla Korvínovho nemanželského syna Jána a na trón dosadila Vladislava II. Jagelovského, prezývaného aj
„kráľ Dobrze“
- ten sa zaviazal nevyberať dane od šľachty, v krajine vypukla anarchia, vysoká šľachta utláčala poddaných,
zavádzala vlastné dane, výsledkom vzbury obyvateľstva(Dóžovo povstanie r.1514),zlá hospodárska situácia
- po smrti Ladislava II.
Jagelovského nastúpil na trón jeho syn Ľudovít II.
- korunovaný bol ako dvojročný, vládla za neho regentská rada, začali sa raziť
znehodnotené medené mince, čo vyvolalo vzbury obyvateľstva(najmä baníci)
- rovnako silnel tlak Osmanskej ríše, no toto nebezpečenstvo
bolo v Uhorsku podceňované
- rozhodujúca bitka medzi uhorskom a osmanskou ríšou na čele so sultánom Sulejmanom II. sa odohrala 29.
augusta 1526 pri Moháči
- Uhorsko utrpelo zdrvujúcu porážku a na úteku sa navyše v Dunajských ramenách utopil kráľ Ľudovít II.,
ním vymrel rod Jagelovcov na uhorskom tróne a nastupujú Habsburgovci
Zones.sk – Zóny pre každého študenta