Zjednocovacie snahy v slovenskom národnom hnutí od polovice 20 rokov do pol. 30
rokov 19. storočia.
Zbližovanie oboch konfesií, hlavný vklad tohto obdobia: koncepcia slovanskej vzájomnosti, spolupatričnosti.
Kontakty s novou českou generáciou : Jungmann – dôraz na jazyk, rozšírená základňa na ľud.
Zblíženie aj z Ruskom, Poľskom.
Hlavní predstavitelia: P.J. Šafárik ( 1795 – 1861), J. Kollár ( 1793 – xxxx)
Štúdia, tvorba, zbierky folklóru. Šafárik – profesor v Novom Sade – Praha, Kollár – Pešť.
Celková situácia : starí sa rozpadli, mladí ešte neboli, chýba centrum – 2. generácia sa iba formuje. – Zvýšenie maďarizačných snáh ( cca od roku 1792 ?)
Kollár.
Reakcia: Kollárova národná obrana. Zo Švajčiarska: Niečo o pomaďarčení Slovanov v Uhorsku.
Definícia národa: Všetci Slovania sú jeden národ, Slovákov postavil na roveň s Maďarmi. 6 hlavných dialektov: ruský, poľský, český, srbský,+ chorvátsky a lužický.
( iba 4 považoval za literárne jazyky, podčiarknuté)
Životná potrebnosť zachovania jazykovej jednoty.
1824 – v Pešti vychádza Slávy dcéra, 1826 – silno slovakizovaná : Čítanka.
Šafárik
Jeho idea: Slovania: – 1 kmeň, vetvy juhovýchodná, severozápadná. Slovenčinu považoval za samostatný kmeňový jazyk. ( Kollár nie) Rozoznáva v nej tri hlavné dialekty. ( západný, stredný, východný) Stredoslovenské označil ako „ vlastná slovenčina“.
Celkovo: nedokázali nadviazať na organický vývoj.
Jur Palkovič ( člen „filológov“) – posmrtne vydal Slovár. ( 6. zväzkov )
Preložil bibliu do bernolákovskej slovenčiny a vydal ju.
Mladšia generácia: Hollý + Budapešť. M. Hamuljak, Ján Herkeľ, J. Koiš.
Presun centra z TT do Budína a Pešti. ( Herkeľ snaha o akési esperanto)
Hamuljak kontakty s Kollárom, Šafárikom. Vynikajúci organizačný talent.
1826 – Pešť – Slovenský čitateľský spolok. ( 1832 – úplná verzia Slávy dcéry)
1833 – Šafárik do Prahy, tu rediguje Světozor.
Hollý !!! – 1833 – Svätopluk, 1835 – Cyrilo – Metodiáda. ( v bernolákovčine)
1834 – Hamuljak založil Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej ( Pešť)
8 zakladajúcich členov( 6 Bernolákovci aj tak predseda Kollár) po nepresadení
slovakizovanej češtiny odchádza.
1823: – samovzdelávací spolok: Spolek česko – slovanský ( Viedeň)
1803 – Katedra reči a literatúry česko – slovanskej. ( na Lýceu)
1829 – Spoločnosť česko – slovanská ( vo vedení Chalúpka, K. Štúr, M. Hodža)
Podobné aktivity sa objavujú na lýceách v Prešove a Levoči ( 1832) aj Štiavnici (1836)
Záver: formovanie druhej generácie, prekonávanie vlastných determinácií, vyjasňovanie otázok kmeňovej príslušnosti, diferenciácia ešte v otázke jazyka, objavuje sa moment prístupnosti a zrozumiteľnosti pre ľud, upevnenie centra v Budíne a Pešti, charakteristické je ale obmedzenie iba na vrstvu vzdelancov, celkovo chýbal akýkoľvek program ( hospodársky, poľnohospodársky, sociálny, národný ... )