Druhá fáza slovenského národného obrodenia

Druhá fáza slovenského národného obrodenia

Zjednocovacie snahy v slovenskom národnom hnutí od polovice 20 rokov do pol. 30

rokov 19. storočia.

Zbližovanie oboch konfesií, hlavný vklad tohto obdobia: koncepcia slovanskej vzájomnosti, spolupatričnosti.

Kontakty s novou českou generáciou : Jungmann – dôraz na jazyk, rozšírená základňa na ľud.

Zblíženie aj z Ruskom, Poľskom.

Hlavní predstavitelia: P.J. Šafárik ( 1795 – 1861), J. Kollár ( 1793 – xxxx)

Štúdia, tvorba, zbierky folklóru. Šafárik – profesor v Novom Sade – Praha, Kollár – Pešť.

Celková situácia : starí sa rozpadli, mladí ešte neboli, chýba centrum – 2. generácia sa iba formuje. – Zvýšenie maďarizačných snáh ( cca od roku 1792 ?)

Kollár.

Reakcia: Kollárova národná obrana. Zo Švajčiarska: Niečo o pomaďarčení Slovanov v Uhorsku.

Definícia národa: Všetci Slovania sú jeden národ, Slovákov postavil na roveň s Maďarmi. 6 hlavných dialektov: ruský, poľský, český, srbský,+ chorvátsky a lužický.

( iba 4 považoval za literárne jazyky, podčiarknuté)

Životná potrebnosť zachovania jazykovej jednoty.

1824 – v Pešti vychádza Slávy dcéra, 1826 – silno slovakizovaná : Čítanka.

Šafárik

Jeho idea: Slovania: – 1 kmeň, vetvy juhovýchodná, severozápadná. Slovenčinu považoval za samostatný kmeňový jazyk. ( Kollár nie) Rozoznáva v nej tri hlavné dialekty. ( západný, stredný, východný) Stredoslovenské označil ako „ vlastná slovenčina“.

Celkovo: nedokázali nadviazať na organický vývoj.

Bernolákovci:

Jur Palkovič ( člen „filológov“) – posmrtne vydal Slovár. ( 6. zväzkov )

Preložil bibliu do bernolákovskej slovenčiny a vydal ju.

Mladšia generácia: Hollý + Budapešť. M. Hamuljak, Ján Herkeľ, J. Koiš.

Presun centra z TT do Budína a Pešti. ( Herkeľ snaha o akési esperanto)

Hamuljak kontakty s Kollárom, Šafárikom. Vynikajúci organizačný talent.

1826 – Pešť – Slovenský čitateľský spolok. ( 1832 – úplná verzia Slávy dcéry)

1833 – Šafárik do Prahy, tu rediguje Světozor.

Hollý !!! – 1833 – Svätopluk, 1835 – Cyrilo – Metodiáda. ( v bernolákovčine)

1834 – Hamuljak založil Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej ( Pešť)

8 zakladajúcich členov( 6 Bernolákovci aj tak predseda Kollár) po nepresadení

slovakizovanej češtiny odchádza.

Evanjelici:

1823: – samovzdelávací spolok: Spolek česko – slovanský ( Viedeň)

1803 – Katedra reči a literatúry česko – slovanskej. ( na Lýceu)

1829 – Spoločnosť česko – slovanská ( vo vedení Chalúpka, K. Štúr, M. Hodža)

Podobné aktivity sa objavujú na lýceách v Prešove a Levoči ( 1832) aj Štiavnici (1836)

Záver: formovanie druhej generácie, prekonávanie vlastných determinácií, vyjasňovanie otázok kmeňovej príslušnosti, diferenciácia ešte v otázke jazyka, objavuje sa moment prístupnosti a zrozumiteľnosti pre ľud, upevnenie centra v Budíne a Pešti, charakteristické je ale obmedzenie iba na vrstvu vzdelancov, celkovo chýbal akýkoľvek program ( hospodársky, poľnohospodársky, sociálny, národný ... )