Germáni – Góti, Vizigóti

GERMÁNI

Góti

Pravlasť pravdepodobne niekde medzi Odrou a Vislou, postupne posúvali južný okraj svojich území smerom na Ukrajinu a k Čiernemu moru. Spočiatku pravdepodobne veľmi nesúrodý konglomerát etník. V polovici 3. storočia už boli obávanou vojenskou silou na dolnom Dunaji. Prvýkrát prekročili Dunaj 238 a vyplienili provinciu Dolnú Moesiu. Potom desaťročia pomerne úspešných vpádov, ukončené 270 porážkou od cisára Aureliána. Koncom 3. storočia sa medzi dvoma veľkými blokmi Gótov objavili Gepidi. Z tohto sa zrodilo rozdelenie na Vizigótov a Ostrogótov.

Vizigóti

Za necelých 30 rokov postúpili Vizigóti od brehov Dunaja až do rímskych palácov. Začali tým celkovú premenu západnej Európy. V provinciách stredomorského impéria vznikli barbarské kráľovstvá, z ktorých sa každé chcelo stať malým Rímom.

Roku 376 sa na dolnom Dunaji začali zhromažďovať tisíce Germánov, ktorí chceli nájsť na južnom brehu záchranu pred plieniacimi Hunmi. O dva roky, vojsko zložené z týchto utečencov dobylo Adrianopolis, v bitke v ktorej zomrel aj samotný cisár. Roku 380 sa v Panónii usadili spojené jazdecké formácie Hunov a Alanov, ktorý prispeli k adrianopolskej porážke a roku382 bola s väčšinou Gótov uzavretá zmluva ( foedus), na základe ktorej boli usídlení medzi Dunajom a balkánskymi horami v provinciách Thrakia a Moesia.

Okolo roku 395 sa stal vodcom spojencov Alarich, usídlený v Moesii. Vládu si udržal 15 rokov najmä vďaka tomu, že dôsledne hľadal zem , v ktorej by sa mohli natrvalo usídliť. Roku 397 ovládol Epeiros a Ilyrikum. Mohol sa zmocniť aj Konštantinopolu. Medzi rokmi 401 – 402 ohrozoval Miláno a prinútil cisára Honoria k presťahovaniu do Ravenny. Fakticky vládca západu Stilicho musel stiahnuť rýnske a britské jednotky, aby sa mu na Veľkú noc roku 402 podarilo Gótov rozohnať. 408 Alarich opäť vpadol do Itálie, minul menšie ciele a obkľúčil Rím. Skončil až po odovzdaní veľkého výkupného. Potom sa chceli dostať do Afriky, kde by mohli získať bohaté zdroje obilia. Mier bol porušený roku 410, keď Alarich opäť obkľúčil Rím. 24. augusta 410 prelomili Salarijské brány rímskeho opevnenia. Nastalo obrovské plienenie bohatého mesta, aj keď Alarich vydal rozkazy aby si vojaci nepočínali surovo. Plienenie bolo krátka, najviac jeden týždeň.

Novým kráľom sa potom stal Athaulf, ten bol ale rýchlo zavraždený. Väčšina Gótov bola teraz v Galli v hroznej situácii. Niektorí sa pokúšali prejsť cez Hispániu do Afriky. Roku 416 boli ochotní bojovať na strane Ríma proti Vandalom. Roku 418 ich Constantius povolal späť za Pyreneje a usídlil ich v provincii Druhá Akvitánia. Dosiahli tak konečne vytúžené územie, ohraničené Garonnou a Loirou. Bola to jedna z najlepších častí Gallie.

Za svoje centrum si zvolili Toulouse, čiastočne Bordeaux. V rokoch 418 – 451 vládol Theodorich I. Roku 451 vpadli do oblasti Huni. Góti tvorili jadro rôznorodej armády, ktorá Hunov na Katalauských poliach zastavila. 451 po otcovi nastúpil na trón Theodorich II. V tom čase predstavovali najväčšiu vojenskú silu na západe. V tom čase začal vzrastať ich záujem o Španielsko. 466 Theodoricha II. zavraždil brat Eurich. Svoju pozornosť sústredil na Baetiku a Lusitániu.

Najneskôr 472 ovládol Zaragozu a Pamplonu. O rok v južnej Galii Arles a Marseille. Eurich počas svojej vlády nechal spísať aj vizigótsky zákonník. Niekedy v posledných desaťročiach 5. storočia sa začali hromadne usádzať v Španielsku, kde rýchlo rozširovali nadvládu. Roku 507 boli drvivo porazení v bitke pri Vouille neďaleko Poitiers, armádou Chlodovíka, čím stratili väčšinu galských dŕžav. Po porážke zvolili za panovníka Gesalicha, ktorý sa o to viac sústredil na Španielsko. Padlo Toulouse aj Narbonne.

V tom čase do bojov proti Frankom zasiahol aj ostrogótsky Theodorich, ktorý tak dostal pod svoju moc aj Vizigótov. Tak to bolo až do Theodorichovej smrti. Absencia silného panovníckeho rodu sa stala veľkou slabinou. Vodcom Vizigótov sa stal už za života Theodoricha Alamarich, vládnuť ale začal až po jeho smrti 526. Zlepšil vzťahy s Ostrogótmi a jasne vymedzil hranicu v južnej Galii. Delila ich Rhôna a jej ústie. Celú túto oblasť sa im potom darilo udržať až do úplného zrútenia ich ríše v 8. storočí.

Vrchol vizigótskej vlády v Španielsko nastal za vlády Leovigilda a jeho nástupcu Rekkareda. Potlačil vnútorných aj vonkajších nepriateľov a svojim synom hneď na začiatku vlády udelil kráľovské právomoci, aby im zabezpečil nástupníctvo. Rozkol nastal vo vlastnej rodine. Starší syn Hermenegild mal za ženu franskú princeznú Ingundu, ktorá bola katolíčka a vytrvalo vzdorovala okolitým ariánskym vplyvom. ( Väčšina Vizigótov vyznávala ariánstvo).

Na pomoc si zavolala Leandra, brata Izidora zo Sevilly. Spoločne potom obrátili Hermenegilda na katolíctvo. Vypukla bratovražedná vojna. 579 sa Hermenegild vyhlásil za kráľa a začal raziť vlastnú menu. ( centrum Sevilla) Rozhodujúci úder zasadil Leovigild 582, krátko po tom ako sa mu podarilo poraziť Baskov. Aj keď vyhral ariánsky kráľ , budúcnosť v Španielsku patrila katolicizmu.