Stredovek je historická etapa, ktorá trvala približne od 4. – 6. storočia až do prelomu 15. a 16. storočia. Termín stredovek použili renesanční vedci, aby odlíšili dobu, v ktorej momentálne žili, teda svoj „nový vek“, od antiky. Obdobie medzi antikou a novým vekom označili ako stredovek.
Prechod k novej historickej etape bol dlhodobý proces. Medzi prvotné príčiny patrili napríklad:
Definitívne k vzniku stredoveku prispel práve zánik Západorímskej ríše.
Stredovek delíme na tri základné obdobia:
Koniec stredoveku sa nespája iba s jednou udalosťou. Uvádza sa niekoľko významných udalostí, ktoré symbolizujú prechod do novoveku:
Dôležitým a jednotným znakom stredoveku bol rovnaký spôsob výrobných vzťahov a hospodárstva.
Keďže základným znakom stredovekého hospodárstva bolo využívanie a vlastníctvo pôdy, označuje sa ako feudalizmus.
Slovo feudalizmus pochádza z latinského slova feudum, čo znamená pôda.
Formálnym vlastníkom všetkej pôdy bol panovník. Ten ju za zásluhy prenajímal svojim šľachticom.
Šľachtici zase pôdu prenajímali roľníkom, ktorí na nej pracovali a formou odvádzania daní živili šľachtu. Šľachta následne živila panovníka.
Niekedy dochádzalo k úplnému rozdaniu panovníckej pôdy. To malo za následok:
Panovníkom sa potom stával opäť zväčša šľachtic, ktorý bol najväčším pozemkovým vlastníkom.
Počas celého stredoveku sa udržala približne táto základná štruktúra spoločnosti: