Stredovek – historická etapa, trvajúca od 4. – 6. St. až do prelomu 15/ 16 st. Termín použili renesanční vedci, aby odlíšili dobu v ktorej momentálne žili( teda svoj nový vek), od antiky a dobu medzi tým, ktorú označili ako stredovek .
Prechod k novej historickej etape bol dlhodobý proces. Medzi prvotné príčiny patrí napríklad sťahovanie národov, vyvolané pohybom Hunov od roku 375, zmeny v oblasti poľnohospodárstva, predovšetkým vznik kolonátu v Rímskej ríši, ktorý priamo predznamenal feudálne výrobné vzťahy. No a definitívne k vzniku stredoveku prispel zánik Západorímskej ríše v roku 476 n. l.
Stredovek delíme na : raný ( 5 – 12)
vrcholný ( 12 – 14)
neskorý ( 14 – 15/16)
Koniec stredoveku: opäť niekoľko udalostí: 1453 – pád Carihradu
1492 – objavenie Ameriky
1517 – vystúpenie Martina Luthera
Dôležitým a jednotným znakom stredoveku bol rovnaký spôsob výrobných vzťahov a hospodárstva. Keďže základným znakom stredovekého hospodárstva bolo využívanie a vlastníctvo pôdy označuje sa ako feudalizmus. ( z lat. feudum – pôda)
Formálnym vlastníkom všetkej pôdy bol panovník. Ten ju za zásluhy prenajínal svojím šľachticom. Tí zase pôdu prenajímali roľníkom, ktorí na nej pracovali a formou odvádzania daní živili šľachtu, ktorá zase živila panovníka. Niekedy dochádzalo k úplnému rozdaniu panovníckej pôdy, čo malo za následok oslabenie moci panovníka, pád panovníckej dynastie, prípadne jeho odstránenie. Panovníkom sa potom stával opäť zväčša šľachtic, ktorý bol najväčším pozemkovým vlastníkom.
Počas celého stredoveku sa udržala približne táto základná štruktúra spoločnosti: