Charakteristika a delenie stredoveku
Typ práce: Učebné poznámky
Jazyk:
Počet zobrazení: 2 787
Uložení: 222
Charakteristika a delenie stredoveku – vznik, obdobia, feudalizmus a spoločnosť
Stredovek je historická etapa, ktorá trvala približne od 4. – 6. storočia až do prelomu 15. a 16. storočia. Termín stredovek použili renesanční vedci, aby odlíšili dobu, v ktorej momentálne žili, teda svoj „nový vek“, od antiky. Obdobie medzi antikou a novým vekom označili ako stredovek.
Vznik stredoveku
Prechod k novej historickej etape bol dlhodobý proces. Medzi prvotné príčiny patrili napríklad:
- sťahovanie národov, vyvolané pohybom Hunov od roku 375,
- zmeny v oblasti poľnohospodárstva,
- vznik kolonátu v Rímskej ríši, ktorý priamo predznamenal feudálne výrobné vzťahy,
- zánik Západorímskej ríše v roku 476 n. l.
Definitívne k vzniku stredoveku prispel práve zánik Západorímskej ríše.
Delenie stredoveku
Stredovek delíme na tri základné obdobia:
- raný stredovek – 5. až 12. storočie,
- vrcholný stredovek – 12. až 14. storočie,
- neskorý stredovek – 14. až 15./16. storočie.
Koniec stredoveku
Koniec stredoveku sa nespája iba s jednou udalosťou. Uvádza sa niekoľko významných udalostí, ktoré symbolizujú prechod do novoveku:
- 1453 – pád Carihradu,
- 1492 – objavenie Ameriky,
- 1517 – vystúpenie Martina Luthera.
Feudalizmus ako základ stredovekého hospodárstva
Dôležitým a jednotným znakom stredoveku bol rovnaký spôsob výrobných vzťahov a hospodárstva.
Keďže základným znakom stredovekého hospodárstva bolo využívanie a vlastníctvo pôdy, označuje sa ako feudalizmus.
Slovo feudalizmus pochádza z latinského slova feudum, čo znamená pôda.
Vlastníctvo pôdy v stredoveku
Formálnym vlastníkom všetkej pôdy bol panovník. Ten ju za zásluhy prenajímal svojim šľachticom.
Šľachtici zase pôdu prenajímali roľníkom, ktorí na nej pracovali a formou odvádzania daní živili šľachtu. Šľachta následne živila panovníka.
Niekedy dochádzalo k úplnému rozdaniu panovníckej pôdy. To malo za následok:
- oslabenie moci panovníka,
- pád panovníckej dynastie,
- prípadne odstránenie panovníka.
Panovníkom sa potom stával opäť zväčša šľachtic, ktorý bol najväčším pozemkovým vlastníkom.
Štruktúra stredovekej spoločnosti
Počas celého stredoveku sa udržala približne táto základná štruktúra spoločnosti:
- kráľ,
- šľachta,
- duchovenstvo,
- mešťania,
- poddaní.
| Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
|---|---|---|---|
|
|
Život vo vrcholnom a neskorom stredoveku | Referát | 4 977 slov |
|
|
Politický vývoj v období vrcholného stredoveku | Referát | 901 slov |
|
|
Svet v období raného stredoveku | Referát | 805 slov |
|
|
13. Hospodársky vývoj na území Slovenska v stredoveku | Referát | 2 103 slov |
|
|
Ako sa žilo v stredoveku | Učebné poznámky | 344 slov |
|
|
Korene stredoveku, svet a ľudia za hranicami Ríma | Učebné poznámky | 187 slov |
|
|
Tri ríše raného stredoveku | Učebné poznámky | 386 slov |
|
|
Ako sa žilo v stredoveku a Stredoveké mestá | Učebné poznámky | 193 slov |
|
|
Křesťanské náboženství a církev v raném středověku | Referát | 1 292 slov |
|
|
Evropa v období vrcholného středověku | Referát | 1 349 slov |
|
|
Evropa v období raného středověku | Referát | 500 slov |
|
|
Církev ve středověku | Referát | 571 slov |
|
|
Charakteristika pozdního a vrcholného středověku | Referát | 460 slov |
|
|
Ako sa žilo v stredoveku | Ostatné | 145 slov |
|
|
Korene stredoveku | Ostatné | 184 slov |