(zákupné a valašské právo)
Osídľovanie – prenesene kolonizácia.
V počiatočnom období iba málo cudzincov, prevažne domáci obyvatelia.
Osídľovanie sa stalo predpokladom rozvoja miest a ich rastu.
Začiatok koncom 13. storočia, ako dôsledok strachu po tatárskom vpáde (1241), mestá sa ukázali ako pomerne bezpečné.
Ďalšou príčinou osídľovania bola aj populačná explózia.
V tomto storočí bolo málo cudzincov, najmä Nemci a málo Valachov.
Vzniklo niekoľko 100 nových dedín na domácom a zákupnom práve, ojedinelo sa vyskytli aj Valasi.
Domáce právo – na majetku toho istého zemepána, z prirodzeného nárastu obyvateľstva (o tomto procese málo listín).
Zákupné právo (nazývané aj emfyteutické, nemecké alebo škultétske) – obsahovalo napríklad dedičnosť gruntov, ďalšie voľné disponovanie s nimi, funkciu dedičného richtára. Napríklad na Liptove a Spiši vzniklo takto 30 obcí na zákupnom práve, v trenčianskej a liptovskej stolici 50 obcí.
Odvolacie miesta: podľa toho delenie na spišské, krupinské, žilinské, košické (pozri mestské práva In: Stredoveké mestá).
Lokality:
Dedičný richtár – dôležitá výhoda týchto práv.
Prechodnou výhodou dedín na zákupnom práve bolo dočasné oslobodenie od povinností (na 5 – 17 rokov). Často platili iba peňažnú rentu a vo väčšine obcí pôvodne nemali robotnú povinnosť.
Najviac takto vzniknutých dedín bolo na strednom a severnom Slovensku (500 – 600 m n. m.).
V 13. storočí zanikali osady iba za účelom zlučovania, v 14. storočí už aj v dôsledku vojnových udalostí.
Intenzita osídľovania sa znížila a sústredila sa najmä na vyššie položené oblasti.
Valašská kolonizácia – ale aj tu sa už usídľovali domáci ľudia.
Valasi – pôvodne rumunskí pastieri oviec.
Podstatne zvýšili chov dobytka, priniesli nové druhy oviec, nové výrobky (bryndza, oštiepok). Boli v podstate privilegovaným obyvateľstvom. Okrem pasenia mali vojenskú povinnosť, v rámci svojich pastvísk alebo pri obrane hraníc, formou stráží a kuriérov. V Rumunsku odvádzali 1/50 svojej produkcie a u nás 1/20. Boli východného rítu – preto neplatili cirkevný desiatok, neplatili portálnu daň a nemali povinnosť robotovať.
Spory riešili pred vojvodom, ktorý bol volený v rámci jedného panstva pre všetkých Valachov. Odvolania riešil príslušný kastelán alebo panovník. Z vecí prepravovaných pre vlastnú potrebu neplatili mýto, iba z tovarov na predaj. Ročne dávali 5 oviec zo 100 a 5 capov zo 100 kôz. Kto mal voly, platil 1 groš. Mali povinnosť byť ozbrojení kušou, neskôr ručnicou. Ak odmietli službu, prvý a druhýkrát dostali pokutu 6 oviec, tretíkrát bol ich majetok zhabaný v prospech panovníka.
Najviac osád na valašskom práve bolo na Orave (40).
Celkovo prinieslo toto storočie veľké zmeny v osídlení, spôsobené príchodom Turkov. Šľachta z Dolnej zeme sa presťahovala na bezpečnejšie územie Slovenska, na západnom Slovensku sa usídlili Habáni. Slovensko malo približne 4 milióny obyvateľov.
Osídľovanie postupne utícha, respektíve sa mení na kopaničiarstvo.