Osídľovanie Slovenska v 14. – 16. storočí

Osídľovanie Slovenska v 13. – 17. storočí

(zákupné a valašské právo)

Osídľovanie – prenesene kolonizácia.

V počiatočnom období iba málo cudzincov, prevažne domáci obyvatelia.

Osídľovanie sa stalo predpokladom rozvoja miest a ich rastu.

13. storočie

Začiatok koncom 13. storočia, ako dôsledok strachu po tatárskom vpáde (1241), mestá sa ukázali ako pomerne bezpečné.

Ďalšou príčinou osídľovania bola aj populačná explózia.

V tomto storočí bolo málo cudzincov, najmä Nemci a málo Valachov.

14. storočie

Vzniklo niekoľko 100 nových dedín na domácom a zákupnom práve, ojedinelo sa vyskytli aj Valasi.

Domáce právo – na majetku toho istého zemepána, z prirodzeného nárastu obyvateľstva (o tomto procese málo listín).

Zákupné právo (nazývané aj emfyteutické, nemecké alebo škultétske) – obsahovalo napríklad dedičnosť gruntov, ďalšie voľné disponovanie s nimi, funkciu dedičného richtára. Napríklad na Liptove a Spiši vzniklo takto 30 obcí na zákupnom práve, v trenčianskej a liptovskej stolici 50 obcí.

Odvolacie miesta: podľa toho delenie na spišské, krupinské, žilinské, košické (pozri mestské práva In: Stredoveké mestá).

Lokality:

• na nových miestach, klčoviskách (potom názvy ako Poruba, Lehota),
• na starých miestach sa obce iba rozšírili.

Dedičný richtár – dôležitá výhoda týchto práv.

• Často to bol mešťan, niekedy ten istý v troch a viac dedinách.
• Mal 1 – 2 lány nezdanenej pôdy.
• Bol súdnou inštanciou, mimo zločinov vraždy, podpaľačstva a zbojstva.
• Všetky pokuty za ľahké prečiny patrili jemu, za zločiny mal 1/3 a 2/3 patrili zemepánovi.
• Podľa žilinského práva mohol zriadiť pekáreň, bitúnok, obuvníctvo (ševcovňu), vyhňu a mal aj právo mlyna.
• Z daní mu patrila 1/6.
• Funkciu mohol kedykoľvek predať.

Prechodnou výhodou dedín na zákupnom práve bolo dočasné oslobodenie od povinností (na 5 – 17 rokov). Často platili iba peňažnú rentu a vo väčšine obcí pôvodne nemali robotnú povinnosť.

Najviac takto vzniknutých dedín bolo na strednom a severnom Slovensku (500 – 600 m n. m.).

V 13. storočí zanikali osady iba za účelom zlučovania, v 14. storočí už aj v dôsledku vojnových udalostí.

15. storočie

Intenzita osídľovania sa znížila a sústredila sa najmä na vyššie položené oblasti.

Valašská kolonizácia – ale aj tu sa už usídľovali domáci ľudia.

Valasi – pôvodne rumunskí pastieri oviec.

Podstatne zvýšili chov dobytka, priniesli nové druhy oviec, nové výrobky (bryndza, oštiepok). Boli v podstate privilegovaným obyvateľstvom. Okrem pasenia mali vojenskú povinnosť, v rámci svojich pastvísk alebo pri obrane hraníc, formou stráží a kuriérov. V Rumunsku odvádzali 1/50 svojej produkcie a u nás 1/20. Boli východného rítu – preto neplatili cirkevný desiatok, neplatili portálnu daň a nemali povinnosť robotovať.

Spory riešili pred vojvodom, ktorý bol volený v rámci jedného panstva pre všetkých Valachov. Odvolania riešil príslušný kastelán alebo panovník. Z vecí prepravovaných pre vlastnú potrebu neplatili mýto, iba z tovarov na predaj. Ročne dávali 5 oviec zo 100 a 5 capov zo 100 kôz. Kto mal voly, platil 1 groš. Mali povinnosť byť ozbrojení kušou, neskôr ručnicou. Ak odmietli službu, prvý a druhýkrát dostali pokutu 6 oviec, tretíkrát bol ich majetok zhabaný v prospech panovníka.

16. storočie

Najviac osád na valašskom práve bolo na Orave (40).

Celkovo prinieslo toto storočie veľké zmeny v osídlení, spôsobené príchodom Turkov. Šľachta z Dolnej zeme sa presťahovala na bezpečnejšie územie Slovenska, na západnom Slovensku sa usídlili Habáni. Slovensko malo približne 4 milióny obyvateľov.

17. storočie

Osídľovanie postupne utícha, respektíve sa mení na kopaničiarstvo.