Osídľovanie Slovenska v 14. – 16. storočí

Osídľovanie Slovenska v 14. – 16. storočí

( zákupné a valašské právo)

Osídľovanie - prenesene kolonizácia

V počiatočnom období iba málo cudzincov, prevažne domáci obyvatelia.

Osídľovanie sa stalo predpokladom rozvoja miest a ich rastu.

1. storočie

Začiatok koncom 13. storočia, ako dôsledok strachu po tatárskom vpáde ( 1241), mestá sa ukázali ako pomerne bezpečné.

Ďalšou príčinou osídľovania bola aj populačná explózia.

V tomto storočí málo cudzincom , najmä Nemci a málo Valachov.

1. storočie

Vzniklo niekoľko 100 nových dedín na domácom a zákupnom práve, ojedinelo sa vyskytli aj Valasi.

Domáce právo – na majetku toho istého zemepána, z prirodzeného nárastu obyvateľstva ( o tomto procese málo listín ).

Zákupné právo ( nazývané aj emfyteutické, nemecké alebo škultétske) – obsahovalo napríklad dedičnosť gruntov, ďalšie voľné disponovanie s nimi, funkciu dedičného richtára ( napríklad na Liptove a Spiši vzniklo takto 30 obcí na zákupnom práve, v trenčianskej a liptovskej stolici – 50 obcí).

Odvolacie miesta: podľa toho delenie na : spišské, krupinské, žilinské, košické ( pozri mestské práva In: Stredoveké mestá )

Lokality:

• Na nových miestach, klčoviskách ( potom názvy ako Poruba, Lehota)
• Na starých iba sa obce rozšírili

Dedičný richtár ( dôležitá výhoda týchto práv).

• Často to bol mešťan, niekedy ten istý v troch a viac dedinách.
• Mal 1-2 lány nezdanenej pôdy.
• Bol súdnou inštanciou ( mimo zločinov vraždy, podpaľačstva a zbojstva ).
• Všetky pokuty za ľahké prečiny patrili jemu, za zločiny mal 1/3 a 2/3 patrili zemepánovi.
• Podľa žilinského práva mohol zriadiť pekáreň, bitúnok, obuvníctvo(ševcovňu), vyhňu a mal aj právo mlyna.
• Z daní mu patrila 1/6
• Funkciu mohol kedykoľvek predať

Prechodnou výhodou dedín na zákupnom práve bolo dočasné oslobodenie od povinností ( na 5 – 17 rokov). Často platili iba peňažnú rentu a vo väčšine obcí pôvodne nemali robotnú povinnosť!

Najviac takto vzniknutých dedín bolo na strednom a severnom Slovensku ( 500 – 600 m. n. m. )

V 13. storočí zanikali osady iba za účelom zlučovania, v 14. storočí už aj v dôsledku vojnových udalostí.

1. storočie

Intenzita osídľovania sa znížila a sústredila sa najmä na vyššie položené oblasti.

Valašská kolonizácia ( ale aj tu sa už usídľovali domáci ľudia).

Valasi ( povodne rumunskí pastieri oviec).

Podstatne zvýšili chov dobytka, priniesli nové druhy oviec, nové výrobky ( bryndza, oštiepok). Boli v podstate privilegovaným obyvateľstvom. Okrem pasenia mali vojenskú povinnosť, v rámci svojich pastvísk alebo pri obrane hraníc ( formou stráži a kuriérov). V Rumunsku odvádzali 1/50 svojej produkcie a nás 1/20. Boli východného rítu – preto neplatili cirkevný desiatok, neplatili potrálnu daň a nemali povinnosť robotovať. Spory riešili pred vojvodom ( volený v rámci jedného panstva pre všetkých valachov. Odvolania riešil príslušný kastelán, alebo panovník. Z vecí prepravovaných pre vlastnú potrebu neplatili mýto ( iba s tovarov na predaj). Ročne dávali 5 oviec zo 100 a 5 capov zo 100 kôz. Kto mal voly platil 1 groš. Mali povinnosť byť ozbrojení kušou, neskôr ručnicou. Ak odmietli službu, prvý a druhý krát dostali pokutu 6 oviec, tretí krát bol ich majetok zhabaný v prospech panovníka.

1. storočie

Najviac osád na valašskom práve na Orave ( 40 )

Celkovo prinieslo toto storočie veľké zmeny v osídlení, spôsobené príchodom Turkov. Šľachta z Dolnej zeme sa presťahovala na bezpečnejšie územie Slovenska, na západnom Slovensku sa usídlili Habáni. Slovensko malo približne 4 milióny obyvateľov.

1. storočie

Osídľovanie postupne utícha, respektíve sa mení na kopaničiarstvo.