Stredoveké mestá. Začiatky stredovekých miest na Slovensku

Stredoveké mestá. Začiatky stredovekých miest na Slovensku

Počiatky najstarších – VM aglomerácie ( Bratislava, Nitra).

Stredoveké mestá vznikajú: na mieste starších miest

ako nové trhové osady: pri brodoch

pri križovatkách ciest

pri náleziskách nerastných surovín

na zelenej lúke

v blízkosti nových hradov, v podhradiach

Mestotvorný proces u nás začal okolo 2. pol. 13. st. – ale najmä 14. st.

Existovalo odlišné právne postavenie, bol to významný hospodársky činiteľ.

Mesta sa živili najmä obchodom, remeselníctvom a baníctvom.

Charakter mesta = udelenie výsad.

Mestá boli v podstate dvojaké. Slobodné kráľovské a zemepánske, pričom tieto mohli byť svetské alebo cirkevné.

Koncom 13. st. existovalo cca 30 miest, v 14. st. – cca 100.

Dôležitá bola súdna a správna autonómia miest. Na čele mesta stál richtár, mestská rada( spravidla 12 členná), niekedy existoval aj poradný súdny dvor

( tam kde sa uplatňovalo magdeburské právo). Richtár bol slobodne volený, vo výnimočných prípadoch dedičný( ako Bardejov). Richtára volila iba mestská rada.

Dôležitou časťou existencie mesta bolo jeho právo. Systémy práv na Slovensku boli preberané najmä z nemeckých miest.

Existovali práva : Saské

Bavorské ( nemecké práva používal takmer celý Spiš)

Magdeburské ( arcibiskupské, TT, NI)

Norimberské ( 1x Budín, BA, KE, BJ)

Banské : Banskoštiavnické

Jihlavské

Kutnohorské 

Gelnické

Žilinské ( najväčší okruh) pôvodne to bolo flámske právo

Odvolania na právo však nachádzame vo formách, právo

Trnavské, Krupinské, Levočské ( to používané na Spiši)

Teda sa s nimi pracovalo ako s právami domácimi.

Všetky mestá mali zmiešaný hospodársky charakter, hospodárska základňa bola obchodnícka, remeselnícka, banícka a vinohradnícka.

Existovala samozrejme aj veľká diferenciácia podľa skutočnej hospodárskej sily, podľa právneho postavenia, podľa počtu obyvateľov. Medzi naj mestá sa považovali Budín, Trnava, Bratislava a Banská Bystrica s počtom obyvateľov okolo 3 000. ( V tom čase napríklad Cordóba mala 1 000 000 obyvateľov a

75 000 remeselných dielní.)

Medzi najčastejšie výsady patrili: trhové ( sezónne – jarmok, pravidelné – trh)

mýtne výsady

míľové práva ( celý komplex na 1 míľu)

užívania lesov, zákazu remesla, výčapu právo skladu

právo hradieb ( osobitné postavenie, finančne

náročné, preto ho panovník spojoval s daň.

úľavami.

1. storočie

Dochádza k väčšej diferenciácií, pričom právna kategorizácia z 15. storočia vydržala až do konca feudalizmu.

Aj v listinách sa objavuje najmä dvojaké označenie, ako civitas( skutočne slobodné a opevnené hradbami), alebo ako oppidum – mestečko.

Na prelome 15/16 okolo 200 miest. Z 10 naj 6 na Slovensku. ( KE, BA, BJ, PO, TT a Levoča)

Slobodné kráľovské mestá – KE, BA, TT, BJ, PO – úplná súdna právomoc – ich odvolacou inštanciou bol až súd hlavného kráľovského taverníka.

Levoča, Skalica a Sabinov – tiež úplná súdna právomoc, ich odvolacou inštanciou bol ale súd hlavného personála.

Osobitné postavenie mali banské mestá. Boli tak isto slobodné. Kremnica, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Zvolen a ostatné, mali podobne úplnú súdnu právomoc, no ich odvolacou inštanciou v banských veciach bola banská komora.

Mestá mali právo účasti na sneme, všetka spolu však mali iba jeden hlas!

Mestá nemali brannú povinnosť, platili ale mimoriadné dane vypisované v časoch ohrozenia alebo príprav na vojnu.

Postupne vznikali aj spojenia miest, mestské zväzy.

Už koncom 14. st. vznikol Zväz stredoslovenských banských miest.

V roku 1412 sa spojili východoslovenské mestá a utvorili zoskupenie piatich miest Pentapolitana. Patrili sem Košice, Levoča, Prešov, Bardejov, Sabinov.

Aj východoslovenské banské mestá si utvorili zväz, a to roku 1487 na čele s Gelnicou. 

Sociálna skladba miest bola nasledovná:

1. Patriciát, teda bohatí obchodníci, pozemkoví vlastníci a remeselníci
2. Remeselnícki majstri
3. Mestská chudoba, ktorá bola tiež ďalej diferencovaná.

V tomto storočí boli najpočetnejšie Bratislava a Košice, ich počet obyvateľov sa

Pohyboval medzi 5 000 – 10 000 .

Neskorý feudalizmus 1526 – 1760.

1. storočie

V tomto storočí kritérium mesta spĺňalo 160 miest. ( posudzované najmä podľa remeselnej koncentrácie)

Dochádzalo k rozvoju remeselnej výroby.

V banských mestách dôležité postavenie mala banská komora.

Z medzinárodného obchodu profitovala väčšina východoslovenských miest. Vo väčších sídlach bola aj umožnené pracovať viacej remeselníkom, čím sa zase zvyšovalo ich bohatstvo. Výroba sa ale uskutočňovala formou objednávok dopredu, netvorili sa tak predpoklady na koncentráciu, vznik manufaktúr. Konkurencie schopný na zahraničných trhoch nebol takmer nikto. Vyplývalo to už z podstaty výroby v malých množstvách.

Zásahy štátu do tejto oblasti však boli v tomto období minimálne. Novému panovníckemu rodu záležalo na mestách, ktoré dotvárali obranu krajiny, takže dokonca tolerovali aj prevažne protestantský charakter väčšiny miest.

Dochádzalo však k sporom so šľachtou, ktorá v čase tureckého nebezpečenstva húfne prichádzala do slovenských miest, no ničím neprispievala na ťarchy mesta, takže tieto spory sa často dostali až pred kráľa.

1. storočie

vojny, nepokoje = regres a úbytok obyvateľstva

Bratislava mala 12 000, TT, KE 4 000 – 6 000, ostatné ešte menej. Mestá boli často vyrabované, spustošené. Tie ktoré nezasiahli boje trpeli v dôsledku vysokých kontribúcií. Mešťania sa ocitli v dlhoch a viac domov bolo opustených ako obývaných. Ku koncu storočia to už vyzeralo na hroznú krízu, držali sa iba zemepánske mestečká, kde remeselníci mohli získať aj pôdu, ktorá im pomáhala ako tak prekonávať krízu.