Stredoveké mestá. Začiatky stredovekých miest na Slovensku

Stredoveké mestá. Začiatky stredovekých miest na Slovensku

Počiatky najstarších miest

Počiatky najstarších miest nadväzujú na veľkomoravské aglomerácie, napríklad Bratislava a Nitra.

Vznik stredovekých miest

Stredoveké mestá vznikali:

• na mieste starších miest,
• ako nové trhové osady,
• pri brodoch,
• pri križovatkách ciest,
• pri náleziskách nerastných surovín,
• na zelenej lúke,
• v blízkosti nových hradov, v podhradiach.

Mestotvorný proces sa u nás začal približne v 2. polovici 13. storočia, ale najmä v 14. storočí.

Existovalo odlišné právne postavenie miest a mesto bolo významným hospodárskym činiteľom.

Mestá sa živili najmä obchodom, remeselníctvom a baníctvom.

Charakter mesta určovalo najmä udelenie výsad.

Základné typy miest

Mestá boli v podstate dvojaké:

• slobodné kráľovské mestá,
• zemepánske mestá, pričom tieto mohli byť svetské alebo cirkevné.

Koncom 13. storočia existovalo približne 30 miest, v 14. storočí asi 100 miest.

Súdna a správna autonómia miest

Dôležitá bola súdna a správna autonómia miest. Na čele mesta stál richtár, mestská rada, spravidla 12-členná, a niekedy existoval aj poradný súdny dvor.

Poradný súdny dvor existoval tam, kde sa uplatňovalo magdeburské právo.

Richtár bol slobodne volený, vo výnimočných prípadoch dedičný, napríklad ako v Bardejove. Richtára volila iba mestská rada.

Mestské právo

Dôležitou časťou existencie mesta bolo jeho právo. Systémy práv na Slovensku boli preberané najmä z nemeckých miest.

Právne systémy používané na Slovensku

Existovali tieto práva:

• saské právo,
• bavorské právo – nemecké práva používal takmer celý Spiš,
• magdeburské právo – arcibiskupské, TT, NI,
• norimberské právo – prvýkrát Budín, BA, KE, BJ,
• banské práva:
  • banskoštiavnické,
  • jihlavské,
  • kutnohorské,
  • gelnické,
• žilinské právo – najväčší okruh, pôvodne to bolo flámske právo.

Odvolania na právo nachádzame aj vo formách:

• trnavské právo,
• krupinské právo,
• levočské právo – používané na Spiši.

Teda sa s nimi pracovalo ako s právami domácimi.

Hospodársky charakter miest

Všetky mestá mali zmiešaný hospodársky charakter. Ich hospodárska základňa bola:

• obchodnícka,
• remeselnícka,
• banícka,
• vinohradnícka.

Existovala samozrejme aj veľká diferenciácia podľa skutočnej hospodárskej sily, podľa právneho postavenia a podľa počtu obyvateľov.

Medzi najvýznamnejšie mestá sa považovali Budín, Trnava, Bratislava a Banská Bystrica, s počtom obyvateľov okolo 3 000.

V tom čase mala napríklad Córdoba približne 1 000 000 obyvateľov a 75 000 remeselných dielní.

Najčastejšie mestské výsady

Medzi najčastejšie výsady patrili:

• trhové výsady – sezónne jarmoky a pravidelné trhy,
• mýtne výsady,
• míľové práva – celý komplex na jednu míľu,
• právo užívania lesov,
• zákaz remesla,
• právo výčapu,
• právo skladu,
• právo hradieb – znamenalo osobitné postavenie, bolo finančne náročné, preto ho panovník spájal s daňovými úľavami.

15. storočie

V 15. storočí dochádza k väčšej diferenciácii, pričom právna kategorizácia z 15. storočia vydržala až do konca feudalizmu.

Aj v listinách sa objavuje najmä dvojaké označenie:

• civitas – skutočne slobodné mesto opevnené hradbami,
• oppidum – mestečko.

Na prelome 15. a 16. storočia existovalo približne 200 miest. Z desiatich najvýznamnejších miest bolo šesť na Slovensku: Košice, Bratislava, Bardejov, Prešov, Trnava a Levoča.

Slobodné kráľovské mestá

Slobodné kráľovské mestá boli napríklad Košice, Bratislava, Trnava, Bardejov a Prešov.

Mali úplnú súdnu právomoc a ich odvolacou inštanciou bol až súd hlavného kráľovského taverníka.

Levoča, Skalica a Sabinov mali tiež úplnú súdnu právomoc, ich odvolacou inštanciou bol však súd hlavného personála.

Banské mestá

Osobitné postavenie mali banské mestá. Boli takisto slobodné.

Patrili medzi ne napríklad:

• Kremnica,
• Banská Bystrica,
• Banská Štiavnica,
• Zvolen,
• ďalšie banské mestá.

Mali podobne úplnú súdnu právomoc, no ich odvolacou inštanciou v banských veciach bola banská komora.

Práva a povinnosti miest

Mestá mali právo účasti na sneme, všetky spolu však mali iba jeden hlas.

Mestá nemali brannú povinnosť, platili však mimoriadne dane vypisované v časoch ohrozenia alebo príprav na vojnu.

Mestské zväzy

Postupne vznikali aj spojenia miest, teda mestské zväzy.

• Už koncom 14. storočia vznikol Zväz stredoslovenských banských miest.
• V roku 1412 sa spojili východoslovenské mestá a utvorili zoskupenie piatich miest Pentapolitana.
• Do Pentapolitany patrili Košice, Levoča, Prešov, Bardejov a Sabinov.
• Aj východoslovenské banské mestá si utvorili zväz, a to roku 1487 na čele s Gelnicou.

Sociálna skladba miest

Sociálna skladba miest bola nasledovná:

1. Patriciát – bohatí obchodníci, pozemkoví vlastníci a remeselníci.
2. Remeselnícki majstri.
3. Mestská chudoba – tá bola tiež ďalej diferencovaná.

Najpočetnejšie mestá v tomto období

V tomto storočí boli najpočetnejšie Bratislava a Košice. Ich počet obyvateľov sa pohyboval medzi 5 000 – 10 000.

Neskorý feudalizmus 1526 – 1760

16. storočie

V tomto storočí kritérium mesta spĺňalo približne 160 miest. Posudzované boli najmä podľa remeselnej koncentrácie.

Dochádzalo k rozvoju remeselnej výroby.

V banských mestách mala dôležité postavenie banská komora.

Obchod a remeselná výroba

Z medzinárodného obchodu profitovala väčšina východoslovenských miest.

Vo väčších sídlach bolo umožnené pracovať viacerým remeselníkom, čím sa zase zvyšovalo ich bohatstvo.

Výroba sa však uskutočňovala formou objednávok dopredu, preto sa netvorili predpoklady na koncentráciu výroby a vznik manufaktúr.

Konkurencieschopný na zahraničných trhoch nebol takmer nikto. Vyplývalo to už z podstaty výroby v malých množstvách.

Postoj panovníka a spory so šľachtou

Zásahy štátu do tejto oblasti boli v tomto období minimálne.

Novému panovníckemu rodu záležalo na mestách, ktoré dotvárali obranu krajiny, takže dokonca tolerovali aj prevažne protestantský charakter väčšiny miest.

Dochádzalo však k sporom so šľachtou, ktorá v čase tureckého nebezpečenstva húfne prichádzala do slovenských miest, no ničím neprispievala na ťarchy mesta. Tieto spory sa preto často dostali až pred kráľa.

17. storočie

Vojny a nepokoje znamenali regres a úbytok obyvateľstva.

Bratislava mala približne 12 000 obyvateľov, Trnava a Košice mali približne 4 000 – 6 000 obyvateľov, ostatné mestá ešte menej.

Mestá boli často vyrabované a spustošené. Tie, ktoré nezasiahli boje, trpeli v dôsledku vysokých kontribúcií.

Mešťania sa ocitli v dlhoch a viac domov bolo opustených ako obývaných.

Ku koncu storočia to už vyzeralo na veľkú krízu. Držali sa iba zemepánske mestečká, kde remeselníci mohli získať aj pôdu, ktorá im pomáhala ako-tak prekonávať krízu.