Na svete existuje nepreberné množstvo jazykov. Mnohé z nich vykazujú príbuznosť ale existujú aj také , ktoré sú úplne izolované. Medzi základné veľké jazykové skupiny patria:
Existuje aj delenie morfologicko – psychologické.
Tieto jazyky nie sú natoľko príbuzné a nevykazujú také spoločné znaky ako hlavné jazykové skupiny. Ide skôr o psychologickú príbuznosť.
Pomerne roztrieštené sú jazyky:
K úplne osamostatneným jazykom( oddelených z možno kedysi väčšej skupiny), ktorých príbuznosť nevieme určiť patrí napríklad: baskičtina
Tak isto genealogicky roztrieštené sú jazyky americké. Tu sa javí iba jedna väčšia skupina, aztécko – sonorská. Aj tu nájdeme skôr príbuznosť morfologicko – psychologickú. Z tohto hľadiska sa americké jazyky dajú rozdeliť iba do dvoch príbuznejších skupín:
Niektoré indoeurópske jazyky zanikli ale sa rozptýlili.
Ide napríklad o jazyky skýtske, rozšírené na nížinách okolo Čierneho mora, ktoré vykazujú príbuznosť s jazykmi iránskymi. Trácke jazyky v severnej časti Balkánskeho polostrova , sem asi patrila aj macedónčina a podľa analýzy mien aj frýzsky jazyk. Ilýrsky jazyk rozšírený na západ od tráckeho sa zbytkovo objavuje v albánčine a tak isto sa rozplynuli a málo zachovali jazyky keltské.