Franská ríša

Franská ríša

Pomenovaná podľa germánskeho kmeňa Frankov. Po páde Ríma sídlili na území dnešného Belgicka a Nizozemska. V 5. storočí začali expanziu na východ. Táto aktivita je spojená so zrodom feudalizmu a dynastiou Merovejovcov.

CHLODVIK I. prijal kresťanstvo v Remeši z rúk biskupa Remigia. Zjednotil germánske kmene. Frankovia prebrali prvky štátnej správy od Ríma. Základom F. R. sa stali menšie územné jednotky – grófstva na čele s barónmi. Popri grófstvach fungovali aj staré kmeňové spoločenstvá v čele s vojvodami. K fungovaniu F. R. prispelo aj právo. Najstarším je tzv. Sálsky zákonník, ktorý pochádzal zo 6. storočia. Bola to kombinácia rímskeho s germánskym obyčajovým právom.

Významnú úlohu zohrali správcovia palácov – majordómovia, ktorí získali väčšiu politickú moc ako samotný kráľ. Najväčšiu moc dosiahol jeden z nich PIPIN II. ( 687 714 ).

Získal podporu pápeža, lebo dobyl územia, patriace Byzancii.

Jeho syn KAROL MARTEL (714 – 741) už vládol samostatne a kráľ sa mu podriaďoval.

Víťazstvom nad moslimami medzi mestami Tours a Poitiers v roku 732 zastavil dovtedy neporaziteľných moslimov.

Syn Karola Martela PIPIN III: KRÁTKY ( 751 – 768 ) donútil merovejovského kráľa

Chidericha III. vstúpiť do kláštora a nechal sa v SOISON vyhlásiť za kráľa. Nastupuje karolovská dynastia. Cirkevným pomazaním pápež túto dynastiu posvätil a vzniklo tak spojenie medzi pápežom a franským kráľovstvom. Nová situácia priniesla pápežovi istotu voči Longobardom, ktorým odobral územia a dal ich pápežovi = Pipinova donácia ako základ pápežského štátu.

Najvýznamnejším kráľom bol KAROL VEĽKÝ (768 – 814) „otec Európy“

• získal longobardskú korunu
• 800 bol korunovaný za rímskeho cisára, čím sa obnovilo cisárstvo na Západe
• usiloval sa o podmanenie slovanských kmeňov – nepodarilo sa mu to
• definitívne porazl Avarov = Hunov, tí sa nám strácajú z histórie
• zriadil špeciálne vojenské jednotky – marky, v ich čele stáli markgrófovia
• vznik štátnej byrokracie, preto narastal význam vzdelania, Karol podporoval zakla-

danie škôl, na kráľovom dvore pôsobil najvzdelanejší mních Alkuin, preto sa táro doba označuje karolínska renesancia

• za Karolovej vlády ríša nadobudla najväčší rozsah
• Karol nemal stále sídlo, jeho najobľúbenejším miestom bol Aachen, kde je aj pochovaný

Napriek všetkým reformám po smrti Karola sa obrovská ríša rozpadla. V roku 843 sa Verdunskou zmluvou Franská ríša rozdelila na:

• Západofranskú ríšu – neskôr vznikol Francúzsky štát
• Východofranskú ríšu – Nemecko
• Porýnsko so severným Talianskom i cisárskym titulom

BYZANTSKÁ RÍŠA

Pomenovanie podľa starej gréckej kolónie a významného prístavu Byzantion, v roku

330 ho cisár Konštantín prebudoval na hlavné mesto – Konštantinopol. Slovania používali názov Carihrad, keďže v ňom vládol cár, cisár.

V Byzancii prevládalo úsilie obnoviť rímsku ríšu v jej pôvodnom rozsahu. Vrcholom tohto snaženia bola vláda JUSTINIÁNA I. (527 – 565). Podarilo sa mu dobyť:

• ríšu Vandalov v sev. Afrike
• Ostrogótov a územie Talianska pričleniť k Byzancii
• Ríša zahŕňala: Balkán, Malú Áziu, Apeninský polostrov

Problémy:

• Justinián bojoval s Perzskou ríšou, nakoniec sa mu podarilo uzavrieť mier, aj tak ríša oslabená
• Po Justiniánovej smrti nastala kríza, strácala územia – problémy so Slovanmi a Bulharmi, Slovania založili svoje štáty na riekach Dráve a Sáve srbský a chorvátsky štát

• najväčšie nebezpečenstvo však predstavoval islam.
• Vypukol problém o ikonoklazmus = spor o úctu k obrazom

Byzantský cisár Lev III. Sýrsky ediktom z roku 730 zakázal uctievanie obrazov, tento spor trval až do roku 843, kedy bolo uctievanie obrazov povolené

• východná schizma – rozkol spôsobený súperením pápeža Mikuláša I. a patriarchu Fo-

tia, obaja sa usilovali rozšíriť sféry svojho vplyvu a ich záujmysa stretli na slovanskom a balkánskom území, spor vyvrcholil 1054, keď kardinál Humbert položil na oltár Chrámu sv. Sofie exkomunikačnú bulu proti patrirchovi

Cirkevné misie:

• vychádzali z predpokladu, že kto prijme byzantskú kultúru, nebude nepriateľ a bude ho možné aj politicky ovládnuť

Macedónska dynastia:

• roku 867 nastúpil tento rod, vládnuci 200 rokov
• Basileos II. Bulharobijca ríšu priviedol k rozkvetu, ovládol Bulharov

Dynastia Komnénovcov:

• nastúpili v 11. storočí v období bojov so seldžuckými Turkami
• nástup Alexia I. Komnéna – politický vzostup
• Manuel I. v 12. storočí rozšíril vplyv na Balkán, zasahoval do Uhorska, bojoval s Turkami

• už za Manuela dochádzalo ku kríze – šľachta mala od panovníka výhody oproti drobným roľníkom, ríšu to oslabilo, čo sa prejavilo 1176 , kedy Byzancia bola porazená Turkami

• nasledovalo dobytie Byzancie križiakmi, vzniklo Latinské cisárstvo, ktoré bolo do roku 1261, kedy Michal VIII. Palaiologos, zakladateľ poslednej byzantskej dynastie, vládli do roku 1453 bez boja obsadil Konštantinopol, čím sa obnovila

Byzantská ríša

Ani Florentská únia – bola to zmluva medzi rímskou a pravoslávnou cirkvou

Nezabránila dobytiu Turkami 1453. Byzanciu dobyl osmanský sultán Mehmed II.

Odvtedy Európa začala mať problémy s Turkami, ktorý však zo začiatku podceňovala.