Pomenovaná podľa germánskeho kmeňa Frankov. Po páde Ríma sídlili na území dnešného Belgicka a Nizozemska. V 5. storočí začali expanziu na východ. Táto aktivita je spojená so zrodom feudalizmu a dynastiou Merovejovcov.
CHLODVIK I. prijal kresťanstvo v Remeši z rúk biskupa Remigia. Zjednotil germánske kmene. Frankovia prebrali prvky štátnej správy od Ríma. Základom F. R. sa stali menšie územné jednotky – grófstva na čele s barónmi. Popri grófstvach fungovali aj staré kmeňové spoločenstvá v čele s vojvodami. K fungovaniu F. R. prispelo aj právo. Najstarším je tzv. Sálsky zákonník, ktorý pochádzal zo 6. storočia. Bola to kombinácia rímskeho s germánskym obyčajovým právom.
Významnú úlohu zohrali správcovia palácov – majordómovia, ktorí získali väčšiu politickú moc ako samotný kráľ. Najväčšiu moc dosiahol jeden z nich PIPIN II. ( 687 714 ).
Získal podporu pápeža, lebo dobyl územia, patriace Byzancii.
Jeho syn KAROL MARTEL (714 – 741) už vládol samostatne a kráľ sa mu podriaďoval.
Víťazstvom nad moslimami medzi mestami Tours a Poitiers v roku 732 zastavil dovtedy neporaziteľných moslimov.
Syn Karola Martela PIPIN III: KRÁTKY ( 751 – 768 ) donútil merovejovského kráľa
Chidericha III. vstúpiť do kláštora a nechal sa v SOISON vyhlásiť za kráľa. Nastupuje karolovská dynastia. Cirkevným pomazaním pápež túto dynastiu posvätil a vzniklo tak spojenie medzi pápežom a franským kráľovstvom. Nová situácia priniesla pápežovi istotu voči Longobardom, ktorým odobral územia a dal ich pápežovi = Pipinova donácia ako základ pápežského štátu.
Najvýznamnejším kráľom bol KAROL VEĽKÝ (768 – 814) „otec Európy“
danie škôl, na kráľovom dvore pôsobil najvzdelanejší mních Alkuin, preto sa táro doba označuje karolínska renesancia
Napriek všetkým reformám po smrti Karola sa obrovská ríša rozpadla. V roku 843 sa Verdunskou zmluvou Franská ríša rozdelila na:
BYZANTSKÁ RÍŠA
Pomenovanie podľa starej gréckej kolónie a významného prístavu Byzantion, v roku
330 ho cisár Konštantín prebudoval na hlavné mesto – Konštantinopol. Slovania používali názov Carihrad, keďže v ňom vládol cár, cisár.
V Byzancii prevládalo úsilie obnoviť rímsku ríšu v jej pôvodnom rozsahu. Vrcholom tohto snaženia bola vláda JUSTINIÁNA I. (527 – 565). Podarilo sa mu dobyť:
Problémy:
Byzantský cisár Lev III. Sýrsky ediktom z roku 730 zakázal uctievanie obrazov, tento spor trval až do roku 843, kedy bolo uctievanie obrazov povolené
tia, obaja sa usilovali rozšíriť sféry svojho vplyvu a ich záujmysa stretli na slovanskom a balkánskom území, spor vyvrcholil 1054, keď kardinál Humbert položil na oltár Chrámu sv. Sofie exkomunikačnú bulu proti patrirchovi
Cirkevné misie:
Macedónska dynastia:
Dynastia Komnénovcov:
Byzantská ríša
Ani Florentská únia – bola to zmluva medzi rímskou a pravoslávnou cirkvou
Nezabránila dobytiu Turkami 1453. Byzanciu dobyl osmanský sultán Mehmed II.
Odvtedy Európa začala mať problémy s Turkami, ktorý však zo začiatku podceňovala.